Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202751
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116202751.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: P. Z., nar.

X.X.XXXX, G. XXX/XX, V., zast. Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Piešťanská 3, Trnava, a žalovaného:
X. A., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, V., o uloženie povinnosti strpieť vstup na pozemok, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýumožniťžalobkyninanevyhnutnúdobuavnevyhnutnomrozsahuvstupnapozemok
parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie
V. za účelom rekonštrukcie steny rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parc.č.
XXX/XX zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V.,

katastrálne územie V..

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Vzájomná žaloba žalovaného o určenie hranice pozemkov sa zamieta.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 sa žalobkyňa (spolu s E. H., konanie o žalobe ktorého

bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/36/2016-31 zo dňa 30.3.2016 pre
nezaplatenie súdneho poplatku) domáhala vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému strpieť
vstup jednak žalobkyne a tiež osôb vykonávajúcich rekonštrukčné práce na svoj pozemok parcely
registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na
LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V. za
účelom rekonštrukcie steny rodinného domu žalobkyne súpisné č. XXX, postaveného na pozemku
parc.č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec

V., katastrálne územie V. na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že je vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. XXX,
postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX a pozemku parc.č. XXX/XX registra „C“ o výmere 165 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoločne zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K.. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom,
obec V., katastrálne územie V., okres K.. Pozemky strán sporu sú v bezprostrednom susedstve, pričom
medzi stenou rodinného domu žalobkyne a hranicou pozemkov strán sporu je vzdialenosť približne 30
centimetrov. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že táto hranica medzi pozemkami nie je sporná. Okresný úrad K.,katastrálny odbor, vykonal v konaní X 99/2015 opravu chybne zakreslenej hranice medzi susednými
pozemkami, lebo hranica bola zakreslená „vypuklene“ a nie priamo, pričom touto opravou nedošlo k
zmene výmer, ani k zmene priebehu hranice susedných pozemkov v teréne. Z dôvodu problémov s

vlhnutím rodinného domu, tvorením plesní a únikom tepla vznikla potreba opravy a zateplenia rodinného
domu žalobkyne. Žalobkyňa ohlásila uskutočnenie rekonštrukčných prác obci V. dňa 23.5.2014, ktorá
obec voči ohláseným stavebným úpravám nemala námietky. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi
rodinným domom žalobkyne a hranicou susedných pozemkov so žalovaným je potrebné rekonštrukčné
práce na jednej stene domu vykonať z pozemku žalovaného. Preto sa žalobkyňa obrátila žiadosťami

zo dňa 9.6.2014 a 5.8.2014 na žalovaného, aby jej udelil súhlas s prístupom na svoj pozemok za týmto
účelom. Žalovaný súhlas neudelil, preto žalobkyňa zateplila zvyšné tri steny svojho rodinného domu a
obrátila sa so žalobou na súd. Predchádzali jej ešte dve neúspešné predžalobné výzvy z 11.11.2015 a
18.11.2015. Žalovaný telefonicky odôvodnil svoj nesúhlas spornosťou hranice susediacich pozemkov,
keď tvrdil, že táto hranica prechádza stenou rodinného domu žalobkyne a jej zateplením by došlo k
presahu na jeho pozemok. Žalobkyňa tvrdí, že vrstva izolačného materiálu bude v hrúbke 10 cm, medzi

domom a hranicou je cca 30 cm, teda nedôjde k zásahu do pozemku žalovaného. Žalobkyňa zároveň
zdôraznila, že nezateplením steny domu dochádza k jej vlhnutiu, tvorbe plesní, a tiež k zvýšeným
nákladom na vykurovanie. Na preukázanie tvrdení označila žalobkyňa dôkazy, a to výpisy z LV č.
XXX a č. XXX, katastrálnu mapu parcely č. XXX/XX a detail hranice susedných pozemkov, oznámenie
Okresného úradu K., katastrálneho odboru zo 4.12.2015 so snímkou z vektorovej katastrálnej mapy pred

a po oprave zákresu, predžalobnú výzvu z 11.11.2015, opakovanú predžalobnú výzvu z 18.11.2015,
oznámenie obce Špačince z 26.5.2014, žiadosť z 9.6.2014, pokus o zmier z 5.8.2014.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyni nebráni vo vstupe na jeho pozemok, avšak
požadoval, aby situáciu zhodnotil odborník. Podal tiež vzájomnú žalobu, ktorou žiadal o určenie hranice

susedných pozemkov.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že faktický priebeh hranice medzi pozemkami bol verifikovaný Okresným
úradom Trnava, katastrálnym odborom, preto považuje protinávrh žalovaného za nedôvodný a nakoľko
nedošlo k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu žiadala, aby súd vyhovel žalobe a vyriešil susedský

spor.

5. Súd vo veci pojednával dňa 30.11.2016 a dňa 24.4.2017, kedy spor aj rozhodol a v konaní postupoval
v súlade so zásadou zakotvenou v článku 17 základných princípov civilného sporového konania tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov, hospodárne a bez

neprimeranéhozaťažovaniastránsporuainýchosôb.Stranynapojednávaníuskutočnilisvojeprednesy,
súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, žalovaným, ako aj s ostatným na vec
sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.

6. Strany sporu sú susedia, keďže žalobkyňa vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 15/16 na

nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parc.č. XXX/XX a
pozemku parc.č. XXX/XX registra „C“ o výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
spoločne zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V.,
katastrálne územie V., okres K. a žalovaný vlastní bezprostredne susediaci pozemok parcely registra
„C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX

vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K.. Stena
rodinného domu žalobkyne súpisné č. XXX je od hranice medzi susediacimi pozemkami strán sporu
parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X vzdialená podľa digitálnej katastrálnej mapy 27,8 centimetrov.

7.Žalobkyňanapojednávanídňa30.11.2016prostredníctvomsvojhozástupcuuviedla,žežalobupodala

z dôvodu potreby údržby svojho domu, na ktorom vzniká škoda. Žalovaného opakovane vyzývala od
roku 2014 na umožnenie vstupu na svoj pozemok, avšak nebolo jej vyhovené. Medzi stenou jej domu a
hranicou je odstup 20 až 30 cm a zateplenie domu má 10 cm, keďže takto je naplánované technologicky.
Žalovaný bránil aj v minulosti osadeniu jej okna v kúpeľni.

8. Obec Špačince oznámením zo dňa 26.5.2014 k ohláseniu stavebných úprav: renovácia poškodenej
omietky, zateplenie a izolácia základu rodinného domu uviedla žalobkyni, že nemá námietky proti
uskutočneniu stavebných úprav. Dňa 9.6.2014 požiadala žalobkyňa žalovaného o udelenie súhlasu so
vstupom stavebnej firmy na jeho pozemok. Dňa 5.8.2014 sa pokúsila žalobkyňa riešiť susedský spormedzi stranami zmierlivou cestou, avšak bezúspešne. Adresovala tiež žalovanému dve predžalobné
výzvy z 11.11.2015 a 18.11.2015.

9. Žalovaný spochybňoval hranicu medzi pozemkami strán sporu a vzdialenosť steny rodinného domu
žalobkyne od nej. Uviedol, že susedské spory medzi nimi trvajú 10 až 12 rokov. Hlavný problém podľa
žalovaného je, že žalobkyňa má na stene plesne z toho, že jej tam natekala voda a žalovanému tiekla
voda pod garáž. Žalovaný natiahol špagát podľa údajov z katastra, kde mu povedali, že od steny po
hranicu je 25 cm. V skutočnosti tvrdí, že tam tých 25 cm nie je. Žalovaný nebránil žalobkyni vo vstupe

na svoj pozemok v nevyhnutnej miere na nevyhnutnú dobu, ani nenamietal proti umožneniu vstupu
žalobkyni na svoj pozemok. Žiadal však určiť hranicu pozemkov. Za tým účelom navrhol, aby súd
ustanovil v tomto konaní geodeta, ktorý by vyznačil, aký priestor je od hranice po dom.

10. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Každú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod

následkom jeho neunesenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom
(v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú obe procesné strany
povinné pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Súd ale
nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu.

11. Podľa § 187 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“, za dôkaz
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov (1). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd (2).

12. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

13. Podľa § 207 ods. 1 až 3 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok (1). V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k
právnemu posúdeniu veci (2). Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je

prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore (3).

14. Podľa § 253 ods. 1 až 3 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok (1). Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavokvrozsahupredpokladanýchnákladovznaleckéhodokazovania(2).Akstranavlehoteurčenej
súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (3).

15. Súd ako zadávateľ znaleckého posudku je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti

prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok, keďže
znalec môže požadovať primeraný preddavok na znalečné, a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej
činnosti v požadovanej lehote. Kým odsek 1 citovaného ustanovenia § 253 CSP upravuje fakultatívnu
možnosť ukladania povinnosti stranám zložiť preddavok, odsek 2 tohto ustanovenia pri znaleckom
dokazovaní upravuje túto povinnosť ako obligatórnu. Súd je teda povinný strane sporu, ktorá navrhla

dokazovanie podľa § 253 ods. 2 CSP, uložiť povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a to
v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, ak nebolo strane priznané oslobodenie
od súdneho poplatku. Súd môže v rámci konzultácie so znalcom požadovať od neho aj určenie
približných nákladov znaleckého dokazovania, preto sa pred nariadením znaleckého dokazovania vdanej veci tunajší súd skontaktoval so znalcom D.. K. J., ktorá sa vyjadrila k náročnosti určovania
hranicepozemkov,žejemožnétútopovinnosťsplniťibaznaleckýmposudkomspredpokladanouvýškou
znalečného až 800 eur.

16. O uložení preddavku môže súd rozhodnúť ešte pred samotným ustanovením znalca a nariadením
znaleckého dokazovania osobitným uznesením, ktoré môže na základe pokynu sudcu vydať vyšší súdny
úradník. Proti jeho uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 240 CSP). Súd však musí o preddavku rozhodnúť
najneskôr súčasne s ustanovením znalca, či už osobitným uznesením, alebo spolu v jednom uznesení.

17. Vzhľadom na následok nezloženia preddavku upravený v odseku 3 ustanovenia § 253 CSP, ktorým
je nevykonanie navrhnutého dokazovania, tunajší súd o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok
rozhodoval ešte pred samotným ustanovením znalca uznesením č.k. 10C/36/2016-59 z 13.12.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2016 jeho doručením žalovanému. Žalovaný preddavok v
sudcovskej lehote do 10 dní nezložil, preto sa dôkaz navrhnutý žalovaným na preukázanie jeho tvrdení o

inom vedení hranice medzi pozemkami strán sporu ako je zakreslená na katastrálnej mape, nevykonal.

18. Na pojednávaní dňa 24.4.2017 žalobkyňa zhrnula, že vzhľadom na neochotu žalovaného dohodnúť
sa mimosúdne a potrebu zateplenia steny svojho rodinného domu o 10 cm, čím nepríde k zásahu do
vlastníctva žalovaného, žiada vyhovieť žalobe. K protinávrhu žalovaného uviedla, že tento neprodukoval

žiadny dôkaz o inom priebehu hranice ako je uvedená v katastri.

19. Žalovaný na tomto pojednávaní zopakoval, že nikto nebránil žalobkyni vo vstupe na jeho pozemok.
Nemá nič proti vstupu žalobkyne na pozemok, akurát keď si to ona zmyslela, nebolo to možné.
Predmetné konanie ani nebolo potrebné. Žalobkyňa vždy mohla ísť na jeho pozemok, keď slušne

zazvonila a opýtala sa. Žalovaný si je vedomý, že žalobkyňa má právo vykonávať údržbu na svojom
rodinnom dome. Žalovaný ešte potrebuje na svojom pozemku vybaviť kopec vecí. Domáhal sa tiež
zaplatenia všetkých škôd, ktoré mu žalobkyňa doposiaľ spôsobila, ktoré opísal aj v podaní zo dňa
13.3.2017.

20. Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je
i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak
navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako
prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o
žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na

spojenie vecí (§ 147 ods. 1 až 4 CSP).

21. Vzájomná žaloba (protinávrh) o zaplatenie všetkých škôd bola uznesením vylúčená na samostatné
konanie a po splnení procesných podmienok sa o nej bude konať na tunajšom súde samostatne pod
pridelenou novou spisovou značkou.

22. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto

zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

23. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich
pozemkov vyplývajú obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že

to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Nevyhnutnou údržbou
treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným,
najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod. Nevyhnutnosť
údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba alebo
obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a obhospodarovanie

možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré treba posudzovať
objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony údržby a
obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť. Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré
osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu. Z toho vyplýva, žeoprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie
aj iné kvalifikované osoby (napr. na remeselnícke práce, výkony na pozemkoch a pod.). V tomto
ustanovení je obsiahnutá aj osobitná zodpovednosť za škodu.

24.Podľatohtoustanoveniasúvlastnícisusediacichpozemkovpovinníumožniťvstupnasvojepozemky,
ak to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Vstupom
je potrebné rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale
tiež pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu, t. j. podmienkami uvedenými v citovanom ustanovení.

Vstupom na susedov pozemok v zmysle tohto ustanovenia je teda aj pobyt po dobu nevyhnutnú na
vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku (porovnaj
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2019/2000).

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú bezprostrednými susedmi.
Žalobkyňa žiadala žalovaného o umožnenie vstupu na jeho pozemok na nevyhnutnú dobu a v

nevyhnutnej miere za účelom vykonania rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením steny svojho
rodinného domu, ktorá stena je od hranice pozemkov vzdialená podľa katastrálnej mapy 27,8
centimetrov. Žalovaný v konaní spochybňoval priebeh hranice medzi pozemkami, keď tvrdil, že uvedená
vzdialenosť tam nie je. Na listy žalobkyne o udelenie súhlasu so vstupom na svoj pozemok za účelom
nevyhnutnej rekonštrukcie a snahu vyriešiť spor mimosúdnou cestou žalovaný nereagoval.

26. V sporovom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva
prejavom aktivity jednotlivých strán. Súd zisťuje skutkový stav na základe vykonania dôkazov, ktoré boli
v konaní navrhnuté. Z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany
zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné

dôsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Preddavok na trovy dôkazu predstavuje peňažnú
sumu, ktorá zodpovedá predpokladaným nákladom spojeným s obstaraním dôkazného prostriedku a s
vykonaním dôkazu. Preddavok určuje súd vždy ad hoc s prihliadnutím na druh a nákladnosť dôkazného
prostriedku. Jeho sumu vymedzí podľa možností tak, aby výška preddavku pokrývala všetky očakávané
trovy dôkazu a aby nad nevyhnutný rozsah nezaťažovala stranu, ktorej je preddavková povinnosť

ukladaná. Preddavková povinnosť zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie príslušného
dôkazu. Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom niekoho
iného, koho procesný záujem je v kontradikcii. V rámci sporového konania sa dôsledne uplatňuje princíp
zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinností vyplývajúcich z CSP.
Ak strana preddavok na trovy dôkazu v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Potom

pokračuje v konaní bez vykonania navrhnutého dôkazu, čo môže viesť v konečnom dôsledku k tomu,
že strana nebude spôsobilá uniesť dôkazné bremeno v spore. Ak súd navrhnutý dôkaz nevykoná z
dôvodu nesplnenia riadne uloženej preddavkovej povinnosti, neporuší tým základné právo strany na
súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento postup je legitimizovaný konkrétnym
zákonným ustanovením (pozri čl. 51 ods. 1 Ústavy SR).

27. Vzhľadom na uvedené žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že hranica
medzi susediacimi pozemkami neprebieha tak, ako je zakreslená v katastrálnej mape, podľa ktorej je
medzi stenou rodinného domu žalobkyne a hranicou pozemkov strán sporu priestor 27,8 centimetrov.
Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného o určenie hranice pozemkov zamietol. Žalovaný sa tiež

domáhal ďalšou vzájomnou žalobou náhrady škody voči žalobkyni, ktorú mu mala spôsobiť v rámci
ich neštandardných susedských vzťahov. Túto vzájomnú žalobu súd uznesením na pojednávaní
dňa 24.4.2017 vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti, nutnosti odstraňovania vád
tohto protinávrhu, nevyhnutnosti ďalšieho dokazovania a potreby urýchleného vyriešenia sporu medzi
stranami vyplývajúceho z podanej žaloby.

28. V prípade, že by po zateplení nehnuteľnosti žalobkyne táto presiahla na susedný pozemok
žalovaného, išlo by o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto súd ako predbežnú otázku
riešil, či po zateplení steny domu žalobkyne, by sa nezasiahlo do priestoru vo vlastníctve žalovaného.

29. Podľa listinných dokladov predložených žalobkyňou je medzi jej domom a hranicou pozemkov so
žalovanýmpriestor27,8cm,ktorýjedostatočnýprezatepleniejejnehnuteľnostivhrúbke10cmanebude
presahovať na susedný pozemok. Žalovaný súhlasil so vstupom žalobkyne na svoj pozemok, avšak až
potom ako sa určí sporná hranica medzi pozemkami, čoho sa domáhal vzájomnou žalobou. Z dôvodu,že žalovaný nepreukázal v konaní, že hranica medzi susednými pozemkami nebola správne určená,
keď nezložil preddavok na vykonanie dôkazu a tento dôkaz sa preto nevykonal, čím žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia o inej hranici, aká je zakreslená v katastri nehnuteľností, súd jeho vzájomnú

žalobu zamietol.

30. Zároveň súd vyhovel žalobe žalobkyne a povolil jej vstup na susediaci pozemok žalovaného za
účelom nevyhnutných prác v nevyhnutnom rozsahu súvisiacich so zatepľovaním jej rodinného domu v
zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pod údržbou pozemku sa rozumie aj zatepľovanie fasády

domu, lebo ide o činnosť spojenú so zachovávaním stavby v dobrom stave. Pod vstupom na pozemok
sa tiež rozumie aj nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku a vzťahuje sa i na ďalšie osoby, ktoré
majú so súhlasom oprávneného vlastníka vykonať údržbu. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby
je vlastník susedného pozemku, resp. stavby a toho sa týka aj výrok rozsudku. Nakoľko ďalšie „osoby
vykonávajúce rekonštrukčné práce“ nie sú stranou sporu, súd žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Tieto
osoby potom právo vstupu na susedný pozemok odvodzujú od práva žalobkyne.

31. Žalovaný síce v konaní deklaroval umožnenie vstupu žalobkyni na svoj pozemok a predmetné
konanie považoval za nadbytočné, avšak svojim postojom v skutočnosti dával najavo, že tento vstup
mu ľahostajný nie je a podmieňoval ho jednak premeraním hranice medzi pozemkami a potom aj
nahradením škôd, ktoré mu mala žalobkyňa doposiaľ v rámci susedských vzťahov spôsobiť. Potreba

zateplenia fasády rodinného domu je však naliehavá z dôvodu vlhnutia stien a tvorby plesní na dome,
pretosúdžalobevyhovelaprotinávrhomžalovanéhoonáhraduškôdsabudezaoberaťvďalšomkonaní.

32. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

34. Vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore (keď zamietnutie žaloby voči „osobám vykonávajúcim

rekonštrukčné práce“ bolo nepatrným vo vzťahu k celému predmetu konania i vzájomnej žalobe, lebo
jej zamietnutím bola žalobkyňa tiež úspešná) súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči
protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.