Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200232
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci

navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Púchov, katastrálny odbor, so sídlom Štefánikova 820 Púchov, za účasti U. o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 20. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 20. novembra
2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie

proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 17. decembra 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predložené na rozhodnutie dňa 19. marca 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XX zo
dňa 20. novembra 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a U. ako záložca, v zastúpení na základe

Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42
180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX., kat. územie V., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
byt č. XX, vchod XXX, X. posch., v obytnom dome súp. č. XXXX, na poz. CKN XXXX/XX, LV XXX v
podielovom spoluvlastníctve v podiele 1, kat. územie G., rodinný dom súp. č. XXX, na CKN parc. č.
XXX., o výmere 810, zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXX o výmere 270m2 záhrady, CKN
parc. č. XXX o výmere 119 m2 zastavané plochy a nádvoria. Záložca U. k predmetnému rozhodnutiu

nedoložila vyjadrenie.

Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym
združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná
formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv.
„úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní
zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca

a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného
veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber
splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosťprávneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa

zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27. marca 2013 na zabezpečenie istiny v sume 350,00 Eur spolu s príslušenstvom,
úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania

až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka
vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného
právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Podľa odporcu sa v zmluve
nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva

a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o

úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,

že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so

záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a

nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho

zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a

vydal nezákonné rozhodnutie.

U. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrilaKrajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako
veriteľ a p. U., ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

27.03.2013 na zabezpečenie istiny v sume 350,- Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia
Následne na to p. U. v Dohode o splnomocnení z 27.03.2013 udelila plnomocenstvo Združeniu
ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa

k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy v bezpodielovom a podielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-RAČ. uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. U.
ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 08.
júla 2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie V. v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, byt č. XX, vchod XXX, X . posch., v obytnom dome súp. č.
XXXX., na poz. CKN XXXX/XX., LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1, kat. územie
G., rodinný dom súp. č. XXX, na CKN parc. č. XXX, o výmere 810m2, zastavané plochy a nádvoria,
CKN parc. č. XXX. o výmere 270m2 záhrady, CKN parc. č. XXX . o výmere 119 m2 zastavané plochy
a nádvoria. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol

napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade

so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo
dňa 08. júla 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. U. pri uzavretí Dohody o
splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §

31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní

o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. U. uzavrela s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

27. marca 2013. Následne na to dňa 27. marca 2013 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelila
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný
právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa
(dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu

(dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom
plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa,
ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie
je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemoholuzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení,
správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval,

neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca
povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby
tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39

Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil
dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne
uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi
(subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na
okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil

konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu,
za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej
zmluvyoúveresdobrýmimravmi,jeirelevantná,nakoľkosprávnyorgánskúmalnepomer,nevyváženosť
medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako

je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez
pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu
považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka).

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
zapoužitiaust.§2ods.4vetaposlednázákonač.71/1992Zb.,podľaktoréhopoplatníkomjetiežten,kto

podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľ
podávajúci opravný prostriedok voči Okresnému úradu Púchov, ktorý nebol v konaní úspešný sa stal
poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľ neúspešne
podal opravný prostriedok. Preto mu týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 35,- Eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.