Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815207400
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6815207400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Advokátska
kancelária KUHAJDA, s. r. o., IČO: 47 232 773, so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: Telgárt Development, s. r. o., IČO: 36 685 798, sídlo Maša 439/18, 050 01 Revúca, o
zaplatenie 483,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca
zo dňa 17. 12. 2015, č. k. 6C/571/2015 - 23, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca nesúci dôkazné bremeno
nepreukázal, že poskytoval právne služby v konaniach vedených pred Okresným súdom Revúca pod
sp. zn. 6C/31/2012, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36Cb/53/2012 a Okresným súdom Malacky
pod sp. zn. 10Cb/67/2012. Zároveň nepreukázal aká bola tarifná hodnota jednotlivých vecí, koľko a aké
úkony právnych služieb v týchto súdnych konaniach pre žalovaného vykonal, kedy sa odmena žalobcu

stala splatnou a ani to, či žalovaný je vlastníkom bytu v príslušnom bytovom dome. Dôkaznú povinnosť
žiadnym spôsobom nesplnil a z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku, potom žalobu súd ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Ako vyplýva zo spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 483,26 eur ako trov právneho zastúpenia v rôznych konaniach. Súčasne so
žalobou doložil mandátnu zmluvu, ktorou preukazoval poskytovanie právnych služieb, ukončenie tejto
mandátnej zmluvy vo vzťahu k jednému z bytových domov výpoveďou, faktúru bez bližšej špecifikácie

uskutočnených právnych úkonov. Žalobca okrem tvrdenia uvádzaného v žalobe nepreukázal vznik
a výšku žalovanej pohľadávky, t. j. v prípade odmeny za poskytnuté právne služby nepreukázal za
aké úkony právnych služieb, v akých súdnych konaniach a z akej tarifnej hodnoty veci fakturoval
odmenu, či vôbec a kedy sa odmena žalobcu stala splatnou vzhľadom na znenie mandátnej zmluvy.
Keďže nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatňovaného nároku, výšku a splatnosť
žalovanej pohľadávky, súd prvej inštancie mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno. Trovy konania
žalovaný nepožadoval. Žalobca bol neúspešný, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,že na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 11. 2011 poskytoval vlastníkom bytov a nebytových
priestorov Bytového domu Telgárt 503 a 505, zastúpených správcom, právne služby spočívajúce v
zastupovaní pri vymáhaní nedoplatkov a zálohových platieb do fondu prevádzky a opráv od vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome 503 a 505. V súlade s touto mandátnou zmluvou
vystavil žalobca faktúru č. 54/2012 na sumu 5 381,40 eur. V konaní sa domáhal zaplatenia len časti
neuhradených trov právneho zastúpenia vo veciach vedených pred Okresným súdom Revúca pod
sp. zn. 6C/31/2012, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36Cb/53/2012 a Okresným súdom Malacky
pod sp. zn. 10Cb/67/2012. Mal za to, že preukázal tak dôvodnosť ako aj výšku žalovaného nároku

s poukazom na faktúru č. 54/2012. Odvolateľ v odvolaní poukazoval aj na samotné správanie sa
žalovaného, ktorý nenamietal opodstatnenosť žalovaného nároku, nespochybnil výšku ani dôvodnosť
faktúry. Navyše jedno konanie bolo vedené priamo na súde prvej inštancie pod inou spisovou značkou,
a teda súd mal možnosť priamo preveriť opodstatnenosť časti žalobcom uplatneného nároku. Zdôraznil,
že pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne preukázaný žalobcov nárok, mal žalobcu
v súlade s ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzvať, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu určí. Navyše zdôraznil, že pokiaľ sa
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie opiera aj o skutočnosť, že nie je preukázané vlastnícke
právo žalovaného k bytu alebo nebytovému priestoru v Bytovom dome Telgárt 505, mal možnosť
uvedené informácie získať prostredníctvom katastra nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný. Z týchto
dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Po doručení odvolania žalovaný zaslal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že navrhujú
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Súhlasia so závermi okresného súdu, nakoľko z listinných
dôkazov nie je zrejmé, za aké úkony právnych služieb, v akých súdnych konaniach, z akej hodnoty bola
odmena žalobcu stanovená. Rovnako nie je zrejmé aké úkony žalobca vykonal a tiež splatnosť odmeny.

Samotná faktúra doložená žalobcom nepreukazuje vykonanie právnych služieb.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu nereagoval.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyhlásené dňa 17. 12. 2015, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolanie bolo podané rovnako za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.Podľaust.§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom odvolania a

odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvádzané žalobcom
konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci
samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci neboli zistené žiadne vady konania v konaní
pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmavania

veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozsudok okresného súdu je
vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov,
súd vykonal hodnotenie predložených dôkazov v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadkuplatného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Rozsudok má náležitosti v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania.

11. Odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v povinnosti súdu prvej inštancie postupovať podľa ust.
§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vyzvať ho, aby podanie pre absenciu dôkazov doplnil,
nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. V prvom rade poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p.). Dôkaznú povinnosť
môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, ako aj vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných

úkonov v rámci prípravy pojednávania a tiež pri pojednávaní na súde prvej inštancie. Povinnosť
dôkazu sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Zo
žaloby podanej na súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobca poukázal na dôkazy, ktoré k spisu
pripojil,a to mandátnu zmluvu, výpoveď mandátnej zmluvy a faktúru č. 54/2012. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení,

z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu takto navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní
a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa
na procesné postavenie, tej ktorej strany v konaní. Podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p. vstupuje v prípade,
ak žaloba, resp. podanie strany nespĺňa zákonom požadované náležitosti. V prípade žaloby podanej
žalobcomsaotakýtoprípadnejednalo,pretoneprichádzaldoúvahypostuppodľaust.§43ods.1O.s.p.

12. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, a to zistenie vlastníckeho vzťahu žalovaného prostredníctvom
verejne prístupného portálu katastra nehnuteľností, ako aj pripojenie si jedného zo spisov z Okresného
súdu Revúca, tu odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O. s. p. platného
a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Je pravda, že súdy mali možnosť výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli strany v konaní, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Z dôvodovej správy k zneniu tohto ustanovenia nie je zrejmé, akými úvahami sa má súd
spravovať pri výnimočnom vykonávaní aj iných než navrhnutých dôkazov. Výnimočnosť je vysvetlená
len v zákone, uvedením predpokladu, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navyše
súd prvej inštancie si splnil poučovaciu povinnosť voči stranám sporu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s.

p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu a aj napriek poučovacej povinnosti a dôsledkom z
toho vyplývajúcim, ani jedna zo strán sporu nenavrhla vykonanie ďalších, resp. iných dôkazov. Ak by
súd z vlastnej iniciatívy zisťoval ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci aj napriek splneniu
povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. podľa názoru odvolacieho súdu by došlo k porušeniu zásady
rovnakého postavenia strán v spore, ak by vykonal v prospech žalobcu aj taký dôkaz, ktorý nikto v konaní

nenavrhol. Navyše, v danej veci sa nejednalo ani o prípad keď žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným
bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre
rozhodnutie v predmetnom spore, nakoľko uvádzal, že poskytol právne služby pre žalovaného, avšak
nedoložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci skutočné vykonanie a poskytnutie týchto služieb a ani to
v akom rozsahu mali byť služby poskytnuté. Platí totiž zásada, že dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností nesie tá strana v konaní, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba právne
dôsledky. Ide teda o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Pokiaľ žalobca tvrdil, že má
nárok na vyplatenie odmeny vo výške 483,26 eur, bolo práve jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať.
Navyše z dokladov doložených v žalobe nie je zrejmý vzťah k žalovanému, nakoľko podľa mandátnej
zmluvy mandantom bola spoločnosť Telgárt Services, s. r. o. a faktúra, od ktorej odvodzuje nárok

na plnenie je vystavená vlastníkom Bytov a nebytových priestorov Telgárt č. 505 v zastúpení zrejme
nového správcu. Rovnako výpoveď v časti mandátnej zmluvy adresovala spoločnosť Telgárt Services,
s. r. o. Súčasne zo spisu je zrejmé, že tak žalobca ako aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a
načas predvolaní a zároveň boli poučení o svojich právach a povinnostiach vrátane ustanovenia §
120 ods. 4 v tom čase platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku. Reagujúc tak na odvolacie

dôvody spočívajúce v nevykonaní úkonov v zmysle ust. § 43 O. s. p., ktoré viedli k nedostatočnému
zisteniu stavu veci, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie na základe dôkazov navrhnutých
žalobcom dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne aplikoval ustanovenia právnych predpisov
a vec správne skutkovo aj právne posúdil.

13. Skutkové aj právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa
zdôraznenia neunesenia dôkazného bremena žalobcom sú správne. Takýto záver nespochybňuje ani
fakt, že žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a nenamietal tak faktúru vystavenú, ako ani
vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru vzhľadom na to, že žalovaný nemal adresovanú faktúru,nakoľko je v nej uvedený iný odberateľ a nie je zrejmé v akom postavení je žalovaný k žalobcovi.
Mandátnu zmluvu v časti vypovedal mandant podľa mandátnej zmluvy, ktorý nie je totožným subjektom
so žalovaným, a to ani podľa obchodného mena, ani podľa sídla a ani podľa identifikačného čísla.

Neobstoja preto námietky uvádzané žalobcom v odvolaní, že nárok je preukázaný mandátnou zmluvou
a faktúrou ním doloženou do spisu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil. Výsledok rozhodnutia je založený na skutkových zisteniach a dôkazoch, na ktoré súd prvej

inštancie aplikoval správne právne predpisy, a to nielen vo vzťahu k uplatnenej istine, ale aj s ohľadom
na trovy konania, keď žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, preto mu prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

O výške trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).