Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915214419
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915214419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Z. zast.
Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého č. 17, Banská Bystrica, IČO 36 646
181 proti žalovanému Obec Rimavská Seč, Rimavská Seč č. 294, IČO 00 319 023 zast. JUDr. Blankou
Nagyovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova č. 44 o zaplatenie 3.138,85 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.138,85 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 3.138,85 eur od 01. 07. 2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej dohody o vyplatení mzdy a odstupného.
2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, jednak vzniesol námietky voči samotnej dohode

o vyplatení mzdy a odstupného a zároveň žiadal započítať voči nároku žalobcu škodu vo výške
pohľadávky, ktorú si uplatňoval žalobca, t.j. vo výške 3.138,85 eur, ktorá škoda mala byť spôsobená
samotným žalobcom, ktorý v pozícii starostu u žalovaného nechal vyplatiť faktúry za právne služby,
ktoré právne služby mali byť použité pre jeho súkromné účely, a to považuje žalovaný za škodu, ktorú
žiada započítať. Žalovaný žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na deň 07. 11. 2016 z dôvodu, že jeho
právna zástupkyňa prevzala právne zastupovanie vo veci až dňa 03. 11. 2016, kde nemá zachovanú

primeranú lehotu na prípravu zastupovania a tiež z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovaného v
deň pojednávania má vytýčené pojednávanie v inej veci. Súd túto žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptoval, keďže dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý vychádzajúc z toho
dôvodu, že predvolanie na pojednávanie žalovaný prevzal už dňa 22. 08. 2016, t.j. viac ako 2 mesiace
pred konaním pojednávania, a preto samotný žalovaný mal dostatočný časový priestor pre zvolenie
si právneho zástupcu, ktorý by mal dostatočný časový priestor na prípravu zastupovania, kde súd
poukazuje tiež na to, že žalovaný obdržal žalobu na vyjadrenie už dňa 28. 06. 2016. Z týchto dôvodov

súd pojednávanie neodročil a pojednávanie uskutočnil bez prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného,
keďže vzhľadom na horeuvedené okolnosti nevidel dôležité dôvody na odročenie pojednávania na
strane právnej zástupkyne žalovaného s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 1 až 4 C.s.p.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, dohodou o vyplatení mzdy a odstupného zo
dňa 23. 01. 2015, započítaním pohľadávok zo dňa 01. 04. 2015, odpoveďou na započítanie pohľadávok
zo dňa 29. 04. 2015, odpoveďou žalovaného zo dňa 12. 06. 2015, výzvou na vyplatenie odstupného

zo dňa 20. 06. 2015, dokladom o doručení výzvy, vyjadrením k žalobe zo dňa 19. 07. 2016, obsahom
pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu 11T/238/2011, obžalobou na čl. 254 spisu, rozsudkom na
čl. 346 spisu, výsluchom opatrovníka poškodeného na čl. 187 spisu a zistil nasledovný skutkový stav.4. Dňa 23. 01. 2015 strany sporu uzavreli dohodu o vyplatení mzdy a odstupného v celkovej výške
7.920,54 eur, kde bolo dohodnuté, že mzda a odstupné za obdobie december 2014 budú vyplatené
podľa splátkového kalendára od 31. 01. 2015 do 30. 06. 2015. Žalobca uviedol, že žalovaný dohodu

čiastočne plnil až do 24. 04. 2015, kedy mu bol doručený list - započítanie pohľadávok jednostranným
právnym úkonom zo dňa 01. 04. 2015, kde mu žalovaný oznámil, že mu bola vyplatená celkovo suma
4.302,54 eur, a teda k predmetnému dňu žalovaný eviduje záväzok voči žalobcovi vo výške 3.618,- eur,
ktorý záväzok si žalovaný započítava so svojou pohľadávkou vo výške 3.138,85 eur, ktorá pohľadávka
žalovanému mala vzniknúť titulom náhrady škody podľa rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote

11T/238/2011 a v podstate išlo o vyplatenie faktúr za právne služby advokáta, kde žalobca dal pokyn
na vyplatenie týchto finančných prostriedkov z finančných prostriedkov obce, pričom však išlo o právne
zastúpenie súkromných osôb.
5. V prvom rade treba vychádzať z toho, že strany sporu mohli uzavrieť dohodu o vyplatení mzdy a
odstupného dňa 23. 01. 2015 či už ako dohodou strán o zmene obsahu záväzku v zmysle § 516 ods.
1 Obč. zákonníka, či už ako dohodu v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorej dohody sa

nahrádza doterajší záväzok novým záväzkom, alebo len ako dohodu ako právny úkon v zmysle § 34
Obč. zákonníka, ktorou dohodou v každom prípade sú strany tejto dohody viazané a pokiaľ z takejto
dohody vyplývajú určité práva a povinnosti pre účastníkov tejto dohody, tieto práva a povinnosti je možné
v prípade nedobrovoľného plnenia vymáhať aj súdnou cestou. Zo samotnej dohody vyplýva, že v danom
prípade ide o vyplatenie mzdy a odstupného, kde bolo dohodnuté vyplatenie tohto nároku žalobcu v

splátkach s uvedením konkrétnej výšky splátky a uvedením konkrétneho dátumu, dokedy má žalovaný
túto splátku vyrovnať, a preto táto dohoda ako právny úkon je platný aj s poukazom na kritériá určitosti
právneho úkonu a je potrebné vychádzať z toho, že v zmysle tejto platnej dohody žalovaný na seba
zobral povinnosť vyplatiť žalobcovi nárok titulom mzdy a odstupného v celkovej výške 7.920,54 eur, kde
bolo dohodnuté vyplatenie tohto nároku v jednotlivých splátkach. Nie je sporné, že žalovaný vyrovnal

žalobcovi do dňa 01. 04. 2015 sumu 4.302,54 eur a neskôr mu uhradil ešte sumu 479,15 eur, kde zvyšok
nároku žalobcu podľa uzavretej dohody žiadal žalovaný započítať proti nároku žalobcu v celkovej výške
3.138,85 eur.
6. Čo sa týka uzavretej dohody, túto dohodu uzavrel žalobca a za žalovaného starosta obce Z., to
znamená, že túto dohodu uzavreli na oboch stranách oprávnené osoby, na jednej strane oprávnený

žalobca a na druhej strane za povinnú stranu štatutárny zástupca žalovaného, a teda nie je pravdou,
čo uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca vlastne si sám určil výšku dohodnutej sumy,
táto suma mala byť určená samotným žalobcom, ktorý v čase jeho určenia bol v postavení bývalého
starostu žalovaného, a preto má žalovaný dôvodné pochybnosti, že si sumu mzdy a odstupného sám pre
seba určil žalobca zneužijúc svoje postavenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ani na pojednávaní však

nekonkretizoval svoje pochybnosti ohľadom jednak uzavretia dohody o vyplatení mzdy a odstupného a
jednak konkrétne námietky ohľadom dôvodnosti jednotlivých nárokov titulom mzdy aj odstupného.
7. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Vychádzajúc z horeuvedených zákonných ustanovení teda nestačí, aby žalovaný poprel nárok
žalobcu titulom uzavretej dohody o vyplatení mzdy a odstupného, ale musí uviesť aj konkrétne
pochybnosti a svoju predstavu o tom, prečo konkrétny nárok, napríklad na mzdu, za ktoré konkrétne
obdobie a takisto, prečo konkrétne nárok titulom odstupného nie je dôvodný, prečo na takýto
nárok žalobcovi nevznikol právny dôvod a pokiaľ takýmto spôsobom žalovaný nevymedzí popretie

skutkových tvrdení protistrany, je jeho popretie neúčinné. Žalovaný vo svojom vyjadrení, aj na samotnom
pojednávaní uviedol, že má pochybnosti o nároku, o ktorom bola uzavretá dohoda, neuviedol však
žiadne konkrétne dôvody spochybňujúce tento nárok tak, aby ho bolo možné súdne preskúmať
ohľadom týchto pochybností, na preukázanie pochybností navrhol žalovaný len výsluch svedkov bez
nejakej konkrétnej špecifikácie, za akým účelom majú byť títo svedkovia vypočutí. Vzhľadom na tú

skutočnosť, že za žalovaného uzavrel predmetnú dohodu štatutárny zástupca žalovaného, ktorý na to
mal oprávnenie, vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v období predchádzajúcom uzavretiu dohody
o vyplatení mzdy a odstupného mal nárok na vyplatenie mzdy v zmysle Zákona č. 253/1994 Z.z. o
platových pomeroch starostov, kde je stanovená presná výška platu starostu podľa počtu obyvateľov
obce, vzhľadom na zákonný nárok žalobcu na odstupné s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1

horecitovaného zákona o platových pomeroch starostov, kde po zániku mandátu starostu starostovi
patrí odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu, vzhľadom na to, že žalovaný
dobrovoľne plnil väčšiu časť nároku žalobcu titulom uzavretej dohody o vyplatení mzdy a odstupného,
ktorú povinnosť v zmysle dohody žalovaný nespochybňoval až do doručenia žiadosti - výzvy žalobcua vzhľadom na to, že žalovaný konkrétnymi dôvodmi nespochybnil samotný nárok, ktorý vznikol
žalobcovi na základe uzavretej dohody o vyplatení mzdy a odstupného súd predmetnú vec uzatvoril
tak, že žalobca mal nárok titulom uzavretej platnej dohody o vyplatení mzdy a odstupného na mzdu

a odstupné v celkovej výške 7.920,54 eur, kde žalovaný túto dohodu čiastočne plnil tak, že do dňa
pojednávania zostáva titulom tejto dohody žalovanému uhradiť pre žalobcu celkovo sumu 3.138,85 eur s
príslušenstvom, kde v ďalšom sa súd bude zaoberať otázkou možného započítania nároku žalovaného
voči žalobcovi na základe započítacieho návrhu žalovaného.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že si uplatňuje svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou

ako jednostranný započítací prejav, kde žiada zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 3.138,85 eur.
Vzhľadom na takto formulovanú vzájomnú žalobu žalovaného súd túto vzájomnú žalobu posúdil ako
prostriedok procesnej obrany žalovaného s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 2 C.s.p., keďže ako
vzájomnú žalobu by mohol posudzovať tento nárok žalovaného len v prípade, ak by navrhoval, aby bolo
prisúdenéviacnežčouplatnilžalobca.Keďžežalobcasiuplatňujenažalovanomzaplatenietaktiežsumy
3.138,85 eur, avšak aj s úrokmi z omeškania, uplatňuje si teda viac, ako žalovaný svojou vzájomnou

žalobou, a preto v danom prípade nebolo potrebné procesne rozhodnúť o vzájomnej žalobe žalovaného
a súd túto vzájomnú žalobu posúdil ako prostriedok procesnej obrany, kde v ďalšom sa súd musel
vysporiadať so započítacím návrhom žalovaného voči nároku žalobcu.
10. Žalovaný si uplatnil svoj nárok titulom započítania, a to jednostranným právnym úkonom z 01. 04.
2015, ktorý návrh na započítanie doručil žalobcovi ešte pred podaním žaloby na súd, kde na tento

návrh žalobca reagoval svojím vyjadrením zo dňa 06. 05. 2015, z toho teda vyplýva, že medzi 01. 04.
2015 a 06. 05. 2015 došiel započítací návrh žalovaného žalobcovi. Žalovaný si uplatňoval svoj nárok
na započítanie titulom nároku na náhradu škody v celkovej výške 3.138,85 eur, ktorá škoda spočíva v
tom, že žalobca v postavení starostu obce dal pokyn, aby z finančných prostriedkov Obce Rimavská Seč
boli uhradené faktúry ako trovy právneho zastúpenia súkromných osôb, ktoré splnomocnili advokáta na

svoje zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR v roku 2007. Predmetné faktúry boli vyplatené
po častiach na účet právneho zástupcu, a to dňa 07. 06. 2007, 20. 02. 2008 a 25. 08. 2008, kde
bola uhradená celková suma 94.561,10 Sk, t.j. 3.138,85 eur.
11. Voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie na tunajšom súde pod číslom konania 11T/238/2011 v
súvislosti s vyplatením finančných prostriedkov obce žalobcom v súvislosti s prečinom sprenevery podľa

§ 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Bola podaná obžaloba a viedlo sa konanie pred súdom, ktoré
bolo ukončené rozsudkom zo dňa 29. 01. 2013, kde sa žalobca spod obžaloby oslobodzuje, pretože
prokurátor ustúpil od obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 01. 2013. Poškodená Obec
Rimavská Seč bola samostatným výrokom rozsudku s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na
občianske súdne konanie. V predmetnom trestnom konaní bol ustanovený opatrovník obci, ktorý na

výsluchu dňa 19. 09. 2011 si uplatnil voči žalobcovi právo na náhradu škody vo výške 3.138,85 eur.
12. Podľa § 580 Obč. zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

13. Podľa § 581 ods. 1, 2 Obč. zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je

splatná.
14. Na základe započítacieho návrhu žalovaného zo dňa 01. 04. 2015 jeho zaslaním žalobcovi
došlo po tomto dátume k stretu týchto pohľadávok, v prípade, že by bolo možné ich započítať do výšky
započítacieho návrhu, by došlo k zániku pohľadávky okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie. V danom prípade však napriek započítaciemu návrhu žalovaného sa nestretli pohľadávky,

ktoré by bolo možné započítať, keďže nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňoval žalovaný, t.j. nárok
na náhradu škody, ktorý mal byť spôsobilý započítania, bol v čase stretu pohľadávok už premlčaný a zo
zákona nemožno započítať premlčané pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 581 ods. 2 Obč.
zákonníka.
15. Škoda, ktorá mala žalovanému vzniknúť vyplatením finančných prostriedkov obce právnemu

zástupcovi, vznikla vyplatením faktúr za právne služby, kde posledná faktúra bola uhradená dňa 25.
08. 2008, ostatné faktúry boli vyplatené skôr a svoj nárok na prípadnú škodu si žalovaný uplatnil až
v trestnom konaní, a to dňa 19. 09. 2011, kedy na výsluchu opatrovník obce, ktorý bol ustanovený
obci pre účely trestného konania, si uplatnil voči žalobcovi právo na náhradu škody. K takémutouplatneniu si práva došlo po uplynutí 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty
stanovenej pre právo na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keď subjektívna 2-
ročná premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá a najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď k udalosti došlo.
Subjektívna 2-ročná premlčacia lehota plynie len v rámci objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
Keďže posledná faktúra bola vyplatená dňa 25. 08. 2008 a žalovaný si uplatnil svoje právo
v trestnom konaní až dňa 19. 09. 2011, ide o právo zjavne premlčané a ako také nie je spôsobilé
na započítanie voči pohľadávke žalobcu, ktorá sama o sebe nie je premlčaná. Je síce pravdou, že

dohodouúčastníkovmožnozapočítanímvyrovnaťajpohľadávkypremlčanéspoukazomnaustanovenie
§ 581 ods. 3 Obč. zákonníka, avšak v konaní žiadna takáto dohoda uzavretá nebola a nebol daný zo
žiadnej strany ani návrh na uzavretie takejto dohody. Takto možno uzavrieť, že na základe započítacieho
návrhu žalovaného nedošlo ani v časti k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, pričom súd sa
nezaoberal, vzhľadom na premlčanie prípadného nároku na náhradu škody, tým, či takýto nárok je vôbec
dôvodný.

16. V danej súvislosti je ešte potrebné poukázať na ustanovenie § 131 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, v
zmysle ktorého ustanovenia zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ môže vykonať len zrážky v súvislosti
s poistným, preddavok na daň a podobné nároky, kde v týchto ustanoveniach sa vôbec nenachádza
možnosťvykonaniazrážokprezamestnávateľanazákladezapočítaciehonávrhu,kdevzmysleodseku3
citovaného ustanovenia mimo zákonných zrážok ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať

len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, kde takáto dohoda nebola
predložená a žiadna zo strán ani netvrdila, že by takáto dohoda bola uzavretá, a preto na základe tohto
ustanovenia žalovaný ako zamestnávateľ nemohol žalobcovi zraziť nejaké sumy z jeho mzdy, kde na
prípadné zrážky zo mzdy starostu sa použijú ustanovenia Zákonníka práce v zmysle § 7 ods. 3 Zákona
č. 253/1994 Z.z. o platových pomeroch starostov.

17. Na základe horeuvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
titulom nároku na mzdu a odstupné podľa uzavretej dohody zo dňa 23. 01. 2015, keďže z celkového
nároku žalovaný nevyrovnal sumu v žalovanej výške 3.138,85 eur a nedošlo k zániku vymáhaného
nároku ani na základe započítacieho návrhu žalovaného, pričom žalovanému ako zamestnávateľovi
vo vzťahu k žalobcovi neprináležalo žiadne zákonné oprávnenie v zmysle Zákonníka práce uskutočniť

zrážky zo mzdy.
18. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný bol povinný
vyplatiť žalovanú sumu na základe dohody najneskôr do 30. 06. 2015, kde je v danom prípade v
omeškaní od 01. 07. 2015 a je povinný v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

19. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal právo na plnú
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.