Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214991
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115214991.7

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: U. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, P.D. zastúpená
v konaní JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti
žalovanému: P. V.as, nar. XX.XX.XXXX, V. P. XX, Z. Č. V. X, P.Š., v konaní zastúpený JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, o trvalé vylúčenie z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 5. 2015, aby súd úplne vylúčil
žalovaného z užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu
súpisné č. XXXX, postaveného na parcele KN C č. XXXX/XXX v katastrálnom území P., obec P. na

adrese P. Č.. XX v P., vedeného Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na liste vlastníctva
č. XXXXX, pod B22 v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v manželstve účastníkov boli v podstate od počiatku rôzne problémy,
ktoré sa časom prehlbovali a zhoršovali. Išlo o nezhody v súvislosti s hospodárením so spoločnými
financiami a životným štýlom žalovaného, ktorý bol v minulosti liečený pre hráčsku závislosť. Žalovaný

začal nadmieru požívať alkoholické nápoje, jeho správanie voči žalobkyni sa postupne zhoršovalo, stratil
k nej úctu, nadával jej, aj fyzicky napadol. Uviedla, že jeho agresívne správanie vyvrcholilo napadnutím
dňa 26. 4. 2015, kedy žalovaný žalobkyňu napadol, následkom čoho si udrela chrbát. Žalovaný bol
vykázaný zo spoločného obydlia príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Prešov - Sever na 48 hodín.
Žalobkyňa bola dňa 27. 4. 2015 na lekárskom ošetrení a dňa 28. 4. 2015 podala na tunajšom súde návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zakázal žalovanému vstúpiť do spoločného

obydlia.

3. Okresný súd Prešov vyhovel návrhu dňa 29. 4. 2015 uznesením sp.zn. 25C 189/2015-16, ktorým
žalovanému nariadil dočasne nevstupovať do vyššie uvedeného spoločného bytu.

4. Vo veci vedenej pod sp.zn. 25C 232/2016, tunajší súd opäť rozhodoval o návrhu žalovaného na

zrušenie neodkladného opatrenia, a to tak, že uznesením č.k. 25C 232/2016-20 zo dňa 23. 9. 2016 zrušil
neodkladné opatrenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Súd druhej inštancie po podanom odvolaní zo strany žalobkyne, čo do výroku o trovách konania,
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a v odôvodnení uviedol, že trovy
nariadeniapredbežnéhoopatreniaakoajtrovyzrušeniapredbežnéhoopatreniasútrovamivovecisamej
a preto nemohli byť priznané len na základe toho, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo že bolo neodkladné opatrenia zrušené a preto poukázal na to, že rozhodnutie o trovách
konania je závislé na úspechu alebo neúspechu účastníka, ktoré sa musí zohľadniť pri výsledku konaniavo veci samej. Tým, že o trovách konania je potrebné v rozhodnutiu v konaní vedenom pod sp.zn. 12C
246/2015, súd vyššie uvedené uvádza z toho dôvodu, že nižšie uvedené sa týka teda aj trov konania
vzniknutých vo veci vedenej pod sp. zn. 25C 232/2016 tunajšieho súdu.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 9. 2016 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť v celom
rozsahu a navrhla, aby súd konanie zastavil, súčasne si uplatnila náhradu trov konania poukazujúc
na ustanovenie § 259 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vznik nároku na náhradu trov konania
odôvodňovala tým, že žalobu bola nútená podať pre pretrvávajúce útoky zo strany žalovaného a k

späťvzatiu žaloby došlo, pretože sa z predmetnej nehnuteľnosti musela odsťahovať, nakoľko napriek
súdnemu konaniu žalovaného správanie neprestalo a naopak sa stupňovalo. Trovy konania boli
vyčíslené v sume 1.214,42 eur.

6. Žalovaný súhlasil so zastavením konania podaním doručeným súdu druhej inštancie dňa 21.10.2016
(nakoľko v tom čase prebiehalo odvolacie konanie vo vzťahu k námietkam žalobkyne voči ustanovenej

znalkyni tejto právnej veci) a uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou, ktoré ju viedli
k späťvzatiu žaloby, naopak, jej tvrdenia mal za nepreukázané a účelové, uviedol, že aj konanie o
priestupku bolo zastavené a naopak boli vyvrátené tvrdenia žalobkyňou o psychickom a fyzickom týraní
zo strany žalovaného a to bol hlavný dôvod, prečo žalobkyňa sa ocitla v dôkaznej núdzi a preto zobrala
svoju žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný mal teda za to že podaním neopodstatnenej žaloby,

dôkaznou núdzou a dobrovoľným odsťahovaním sa z bytu strán sporu zo strany žalobkyne odpadol
predmet konania a následne došlo k späťvzatiu žalobného návrhu a preto žalobkyňa jednoznačne
procesne zavinila zastavenie konania a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 711,95 eur.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v

tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak
žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu

podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Žalovaný súhlasil so zastavením konania.

11. Čo sa týka trov konania:

12. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu jednostranného procesného úkonu strany

sporu, a to žalobkyne. Pokiaľ dochádza k zastaveniu konania v sporovom konaní v dôsledku späťvzatia
žaloby, je vždy povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej aj strane žalovanej). V tomto
smere nesie zodpovednosť za procesný úkon, ktorý v tomto konaní vykonala teda späťvzatie žaloby
žalobkyňa, preto nárok na náhradu trov konania, by vznikol na strane žalovaného.

15. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, výnimočne súd nepriznal
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.16. V danej právnej veci pri formalistickom prístupe žalobkyňa zavinila zastavenie konania a súd by mal
priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však skúmal existenciou dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa ustanovenia § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok

aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov
konania. Podľa ustálenej súdnej praxe tieto však musia mať vždy výnimočný charakter.

17. Súd v tomto prípade mal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
ako aj žalovaného, obaja totiž sú (aj naďalej) rodičmi mal. Sebastiána, ktorý sa narodil predčasne s

diagnózou - detská mozgová obrna, vyžaduje si aj v súčasnosti špeciálnu starostlivosť. To, že obe strany
sporu mali vážny problém navzájom komunikovať (viď správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny č.l.
60), bolo v konaní nesporne preukázané a nesporné je, že ich vzájomné spolužitie v jednej domácnosti
bolo nevhodné pre obe maloleté deti. Vydané predbežné opatrenie vo veci vedenej pod sp.zn. 25C
232/2016 teda v daný čas splnilo účel, najmä s ohľadom na maloleté deti strán sporu. To, že žalovaný
sa správal neprimerane až agresívne a možno aj preto, že žalobkyňa mu na to dávala dôvod, však

súd bez ďalšieho dokazovania nemôže za tohto stavu objektívne posúdiť, avšak s ohľadom na deti sa
mali vzchopiť obaja a riešiť problémy primeranou formou komunikácie (nie krikom, prípadne fyzickým
útokom), teda z hľadiska trov konania bude jednoducho spravodlivé, aby si každý znášal svoje trovy
(teda aj trovy právneho zastúpenia) sám a preto náhradu (nárok) trov konania súd nepriznal žiadnemu
z nich, a to ani za tie, ktoré vznikli vo veci sp.zn. 25C 232/2016.

18. Ide o aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade nemali právny vplyv na posúdenie
hmotnoprávneho nároku žalobkyne vo veci samej - súd však na ne, v záujme požiadavky naplnenia
účelu civilného súdneho konania v zmysle cit. ust. čl. 4 ods. 1,2 CSP, zákonnosti a spravodlivosti
rozhodnutia súdu, prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré, aplikujúc cit. ust. § 257

CSP žalovanému napriek jeho „úspechu“ v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.