Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414205560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713, žalobca v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti
žalovaným: 1/ X. Q., L.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. Y. F. XX, T., D., toho času na neznámom
mieste, 2/ C. Q., L.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX/X, L. J., v konaní o zaplatenie 2.969,59 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e .

II. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.384,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne z tejto sumy od 01.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanej 1/ z a m i e t a.

IV. Žalovanej 1/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovanému 2/ p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2014 žiadal pôvodný žalobca spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s.
uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.969,59 Eur s úrokom 17,99 %
ročne zo sumy 2.8687,97 Eur od 03.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy
2.942,79 Eur od 01.11.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou 1/

ako dlžníčkou dňa 05.08.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej 1/
úver 3.000,- Eur. Napriek dohodnutým úverovým splátkam žalovaná 1/ uhradila len sumu 1.615,18 Eur.
V dôsledku neplnenia splátok došlo potom k výpovedi zmluvy a dlh sa stal splatným v celom rozsahu,
pričom žalovaný 2/ sa v zmluve zaviazal úver uhradiť spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/.

2. V priebehu konania došlo ku dňu 01.07.2016 k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Cetelem
Slovensko, a.s. s aktuálnym žalobcom, s ktorým súd potom pokračoval v konaní, o čom súd rozhodol

uznesením zo dňa 28.02.2017 č.k. 12C/104/2014-104.

3. Žalovaná 1/ si na adrese evidovanej v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzala, neprevzala ju ani
na známej adrese v zahraničí, pričom jej skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd postupovalpodľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP") a
oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 21.11.2016 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanému

po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

4. Žalovaný 2/ podal voči vo veci vydanému platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor (čím došlo
k zrušeniu platobného rozkazu) namietajúc, že úverovú zmluvu nepodpísal, jeho podpis na zmluve bol
sfalšovaný. Doložil dôkazy o vedenom trestnom konaní vrátane znaleckého posudku ohľadne pravosti

jeho podpisu na zmluve.

5. Následne potom ešte pôvodný žalobca podaním zo dňa 24.07.2014 zobral žalobu voči žalovanému
2/ späť a žalovanú sumu s príslušenstvom požadoval už len od žalovanej 1/.

6. Súd preto konanie voči žalovanému 2/ zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví s tým, že o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Na pojednávaní dňa 28.02.2017 súd potom prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných
sporových strán, keď žalobca neúčasť ospravedlnil žiadajúc rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

8. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ktorá má formulárovú podobu) uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou súd zistil, že jej predmetom
bolo poskytnutie bezúčelového úveru - pôžička na čokoľvek vo výške 3.000,- Eur s mesačnou splátkou
56,74 Eur v počte 120 splátok splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatnou 15. dňa v

mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. V zmluve je uvedená celková čiastka k zaplateniu 6.484,80
Eur, RPMN 19,55 % a ročná úroková sadzba 17,99 %. Uvedená je tiež priemerná hodnota RPMN na
úrovni 18,59 %. Zo zmluvy ani zo všeobecných podmienok, ktoré sú na rubovej strane zmluvy nie je
zrejmé, aká je skladba splátok 56,74 Eur, tieto nie sú nijakým spôsobom rozčlenené a v zmluve ani vo
všeobecných podmienkach nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru.

9. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa)
podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná 1/ postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

10. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku

dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a tiež aby bola v zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2

písm. k)). Absenciu týchto náležitosti v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

11. Zákon stanovil tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto, aby spotrebiteľ ako slabšia
strana právneho vzťahu si nemusel základné parametre úveru dovodzovať zo zmluvných ustanovení v

drvivej väčšine koncipovaných veriteľom (ktorý má ako aj v prejednávanom prípade súčasne postavenie
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zorientovaného vzhľadom na svoje profesijné
zameranie v úverovej problematike. Súd sa pritom nestretol vo svojej činnosti ani s jediným prípadom,
že by práve dlžník spotrebiteľ koncipoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo na veriteľovi, aby
v zmluve uviedol úplne jednoduchý údaj o tom, ktorý deň je dňom konečnej splatnosti úveru a pokiaľ

tak neurobil, táto skutočnosť nemôže ísť na vrub žalovanej ako spotrebiteľa. Právna úprava náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zameraná práve na to, aby všetky relevantné údaje vzťahujúce sa
na úver spotrebiteľ našiel v zmluvnom texte a nemusel sa len domnievať, či pátrať, aký úver a za akých
podmienok si to vlastne zobral.12. Takisto uzavretá zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 56,74 Eur bez
podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. I keď zo zmluvy je zistiteľné, že 4,99 % zo splátky tvorí

poistenie (aj to dojednané takým spôsobom, že žalovaná 1/ v podstate nemala na výber, či takýto
produkt chce alebo nie, lebo v zmluve absentuje možnosť jeho odmietnutia), nemožno už zo zmluvy
zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. V zmluve nie je potom nikde uvedené, aká časť splátky potom
vlastne tvorí úhradu na istinu a na úroky. Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona nezodpovedá len
uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie

má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných
poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými
produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými
slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného
textu zakotviť veriteľ, pokiaľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval.

13. Vzhľadom na uvedené bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkov. Podľa prehľadu (č.l. 62
spisu) žalovaná 1/ zaplatila z poskytnutej sumy 3.000,- Eur len sumu 1.615,18 Eur. Jej dlh zo zmluvy
potom predstavuje ešte rozdiel v sume 1.384,82 Eur. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nevznikla žalovanej ani
povinnosť zaplatiť žalovaný úrok 17,99 % ročne zo sumy 2.8687,97 Eur od 03.07.2013 do zaplatenia.

14. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 01.02.2013. Ust. § 10c nariadenia určuje,
že ak záväzkový vzťah vznikol do 01.02.2013, výška úroku z omeškania sa spravuje predchádzajúcou
právnou úpravou účinnou do 01.02.2013 a § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 01.02.2013 určoval,

že výška úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia než základná úroková sadzba ECB.

15. Žalovaná 1/ sa so zaplatením úveru dostala do omeškania dňom nasledujúcim potom ako jej bola
zaslaná výzva - list zo dňa 10.07.2013 označený ako výpoveď zo zmluvy, v ktorom bola žiadaná, aby
uhradila nesplatenú časť úveru. List si žalovaná neprevzala v odbernej lehote, pričom týmto listom bola

v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na čl. III. bod 6 všeobecných podmienok
nachádzajúcich sa na rubovej strane zmluvy požiadaná o splatenie celého zvyšku úveru v dôsledku jeho
nesplácania. Odo dňa 01.11.2013 má tak žalobca nepochybne právo na úrok z omeškania vo výške 8,50
% ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 01.11.2013 vo výške 0,50 % ročne plus 8 percentuálnych
bodov).

16. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý
hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady
čiastky 2.969,59 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.384,82 Eur s príslušenstvom. Jeho

percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 46,6 %, zvyšok je úspechom žalovanej 1/, t. j. 53,4
%. Nakoľko v pomernom vyjadrení prevažuje úspech žalovanej, ktorej však v konaní trovy nevznikli, súd
vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

17. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a nakoľko

žalobca späťvzatím zavinil, že konanie voči žalovanému 2/ muselo byť zastavené, súd mu priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.