Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200291
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116200291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XX, O., zastúpený splnomocnencom AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 23, Trnava,
proti odporkyni: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, O., zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou,
advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. apríla 2016, č.k.
14P/4/2016-26, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného potvrdzuje a v časti
úpravy styku počas vianočných sviatkov odvolacie konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov konania a
schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletý D., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti
odporkyne, pričom maloletého budú v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok obaja
rodičia. Navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu maloletého D. sumou 250 eur mesačne do 15. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca vopred do rúk odporkyne a zároveň bol upravený styk navrhovateľa
s maloletým tak, že navrhovateľ je oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny týždeň v piatok od
17.00 hod. do pondelka 08.00 hod., každý týždeň od utorka 17.00 hod. do stredy 08.00 hod., každý
nepárny týždeň od štvrtka 17.00 hod. do piatka 08.00 hod., v čase jarných prázdnin každý nepárny
kalendárny rok od soboty bezprostredne predchádzajúcej začiatku jarných prázdnin od 08.00 hod. do
soboty v týždni jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny
rok od veľkonočného piatka 18.00 hod. do veľkonočného pondelka 18.00 hod., počas letných prázdnin

od nedele 28. kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do soboty 30. kalendárneho týždňa do 18.00 hod.,
od nedele 32. kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do soboty 34. kalendárneho týždňa do 18.00 hod.,
počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý
nepárny kalendárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka 18.00 hod..
Odporkyňa je povinná na styk dieťa riadne pripraviť, navrhovateľ si maloletého prevezme a po ukončení
styku dieťa odovzdá odporkyni v mieste bydliska dieťaťa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
účastníci nemajú na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom

doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.1.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou z dôvodu citového odcudzenia a trvalého rozvratu manželstva. Odporkyňa
s rozvodom manželstva súhlasila. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1,
§ 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané, žemanželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, manželia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2015, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú
sa spolu ani na výchove dieťaťa narodeného v manželstve a manželstvo je len formálnym zväzkom.

Súd preto manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol. Rodičia sa na výžive a výchove svojho dieťaťa
pochádzajúceho z manželstva dohodli, pričom žiadali súd o schválenie ich dohody. Súd po zistení,
že dohoda v navrhovanom znení sa neprieči zákonu a je v záujme maloletého dieťaťa, túto schválil.
Pri určení výšky výživného vychádzal zo zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na
možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

osobne stará a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 144 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ
(ďalej otec maloletého) a to v časti určenia výšky výživného a úpravy jeho styku s maloletým počas
vianočných sviatkov. Uviedol, že s odporkyňou (ďalej matka maloletého) sa pred súdnym konaním

dohodli a uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne starostlivosti o ich spoločného syna maloletého D., kedy
matka maloletého súhlasila s výživným vo výške 200 eur. Pri mimosúdnych rozhovoroch s matkou si
uvedomoval, že v podstate v tom ktorom mesiaci je syn u matky len o pár dní viac ako uňho. Ako otca
ho zarazilo, že matka pred súdom dohodu porušila, žiadala určiť výživné vo vyššej sume. Výživné na
dieťa má tvoriť 20% - 25%, v niektorých prípadoch až 30% čistého príjmu povinného rodiča. Súd ako

dôležitú skutočnosť nezobral do úvahy rozsah úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom vo vzťahu k
stanovenej výške výživného. Súdna prax pri určení výšky výživného zohľadňuje aj skutočnosť, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa aj osobne stará. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou
povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich
vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky

v čase rozhodnutia bol 1.000 eur. Pokiaľ ide o jeho priemerný mesačný príjem súd nezohľadnil všetky
skutočnosti, ktoré v konaní uvádzal. Podľa jeho názoru jeho priemerný čistý reálny príjem je takisto 1.000
eur mesačne. Nesúhlasí s tým, aby sa do jeho priemerného čistého mesačného príjmu započítavala aj
odmena, keďže ako je známe, táto časť príjmu je nenárokovateľná a odvíja sa od jeho dosiahnutých
výsledkov v spoločnosti, pre ktorú pracuje. Pri určení výšky výživného sa mal súd vysporiadať nielen

s reálnymi zárobkovými možnosťami rodičov ale sa mal vysporiadať aj so skutočnosťou, či matkou
navrhovaná výška výživného 250 eur s ohľadom na osobnú mieru starostlivosti a rozšírený styk otca s
maloletým neprevyšuje dokonca až sumu 30% z čistého príjmu otca. Súd neprihliadal na skutočnosť,
že maloletý D. v podstate s každým z rodičov trávi rovnaký čas, každý sa oňho rovnako stará a on ako
otec má rozšírený styk s dieťaťom. Domnieva sa, že je na prospech maloletého D., že sa s matkou

dohodli na rozšírenom styku, nakoľko je v jeho záujme, aby aj po rozvode rodičov naďalej mal vo svojom
živote mužský vzor, s ktorým sa môže stotožniť. Ohľadne úpravy styku počas vianočných sviatkov
nesúhlasí s uvedenou úpravou. Ako sa rodičia dohodli, že sviatky resp. prázdniny si budú striedať, no len
v prípade vianočných sviatkov, tento fakt sa nezohľadnil. Navrhol preto, aby súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v časti určenia výšky výživného a túto určil sumou 200 eur a úpravu styku vianočných

sviatkov aby zmenil tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny rok od 24.12. od 10.00
hod. do 25.12. 18.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 27.12. 18.00 hod..

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Stretávanie
sa otca s maloletým je realizované v súlade s rodičovskou dohodou a rovnako v súlade s okamžite

deklarovanými a matke predostieranými záujmami otca stretnúť sa so synom kedykoľvek. Matka
v kontaktoch otca s D. nerobila a nerobí žiadne obštrukcie ani problémy. Súd pristúpil absolútne
precízne k skúmaniu príjmovej úrovne možností, schopností a celkových majetkových pomerov otca
maloletého. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť
stanovenévýživné,keďjehovýškazabezpečujevovzťahukmaloletémuspolusosobnoustarostlivosťou

matky primerané a žiaduce podmienky k zachovaniu životnej úrovne maloletého, ktorú mu v minulosti
zabezpečovali rodičia v spoločnej domácnosti a na ktoré vzhľadom k zachovaniu primeranej životnej
úrovni dieťaťa a rodičov má právo. Odvolanie otca vo veci zrozumiteľnej a jasnej rodičovskej dohody o
úprave rodičovských práv je nepochopiteľné, pretože otec mal možnosť verejne premysleným a vážnym
spôsobom rodičovskú dohodu odmietnuť a súd by v takomto prípade nemal čo schvaľovať, ale by

meritórne rozhodol. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že obaja rodičia sú schopní prispievať na výživu maloletého takou sumou ako stanovilokresný súd a hlavne s poukazom na preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, pričom rodičia sa na
uvedenej výške výživného dohodli, sa im javí stanovené výživné primerané a preto odporúčajú rozsudok
súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

5. Otec maloletého sa písomne vyjadril k vyjadreniu matky k odvolaniu. Následne sa matka písomne
vyjadrila k vyjadreniu otca a takisto opatrovník sa vyjadril k vyjadreniu matky, pričom všetci účastníci
zotrvali na svojich pôvodných prednesoch či už uvedených v odvolaní alebo vo vyjadrení k odvolaniu.
Žiadne nové relevantné skutočnosti v týchto podaniach neuviedli.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie v časti určenia výšky výživného na

maloletého nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny a v
časti úpravy styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov je potrebné odvolacie konanie zastaviť,
nakoľko na odvolacom pojednávaní otec uviedol, že v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov sa
na tejto s matkou maloletého dohodli, preto na svojom odvolaní v tejto časti netrvá.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 14P/4/2016 je rozvod manželstva
účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému D., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu, ktorou po zverení

maloletého D. do osobnej starostlivosti matky určil otcovi prispievať na jeho výživu sumou 250 eur
mesačne.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výživného, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výživného,
pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na

ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým,

že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby nezahrňujú
iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o
seba a pod. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na
to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,

nadanie, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť
i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak
ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je
vždy potrebné prihliadnuť k počtu, duhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.11. Odvolací súd k dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že dospel takisto
k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmov oboch rodičov maloletého. Pri určení

výšky príjmu sa vychádza z príjmu, ktorý rodičia dosiahli za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu o
výživnom, u podnikateľov z posledného podaného daňového priznania. Keďže súd prvej inštancie vo
veci rozhodoval dňa 20.4.2016, odvolací súd doplnil dokazovanie a zistil u zamestnávateľov rodičov ich
príjmy za kalendárny rok 2016, pričom zamestnávateľ otca maloletého oznámil, že otec za rok 2016
dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.582 eur. Matka maloletého dosiahla za uvedené obdobie

roku 2016 čistý priemerný mesačný zárobok 1.122 eur. Obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Otcov argument uvedený v odvolaní, že nie je možné do jeho príjmu zarátať odmeny, odvolací súd
nepovažoval za správny. Odmena je takisto príjem, ktorý rodič za uvedené obdobie dosiahol, ktorý mu
bol vyplatený, takže správne súd prvej inštancie zarátal do výšky príjmu aj vyplatenú odmenu otcovi a
takisto aj odvolací súd zohľadnil zamestnávateľom vyplatené odmeny otcovi. Čo sa týka odôvodnených
potrieb maloletého, tak zhodne rodičia uviedli, že maloletý má bežné výdavky, pokiaľ sa týka jeho

zdravotného stavu trpí atopickým ekzémom, s čím má matka zvýšené výdavky a zo športu sa maloletý
aktívne venuje tenisu, za ktorý poplatky uhrádza výlučne otec, matka sa na tejto športovej aktivite
podieľa tým, že maloletého vozí na tréningy v čase, pokiaľ je v jej osobnej starostlivosti. Okrem toho
matka uviedla, že sa snaží, aby maloletý okrem tenisu, pokiaľ je v jej starostlivosti, sa venoval aj
iným športom, napr. futbalu alebo bicyklovaniu, korčuľovaniu so svojimi kamarátmi. Obaja rodičia majú

svoje domácnosti, takže obaja majú s týmto spojené výdavky. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací
súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak otec má
upravený styk tak, že dá sa tento nazvať rozšíreným stykom. Príjem matky je však mesačne o 460 eur
nižší ako príjem otca, takže výživné určené sumou 250 eur mesačne odvolací súd považoval za správne,
primerané tak odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča,

ako aj s prihliadnutím na to, aby životná úroveň maloletého bola zachovaná tak v prostredí a domácnosti
matky ako aj v domácnosti otca na rovnakej úrovni. Odvolací súd tu tiež poukázal na skutočnosť, že
otec uzavrel v rámci rozvodového konania rodičovskú dohodu, kde súhlasil s výškou výživného 250 eur
mesačne, pričom od uzavretia dohody do podania odvolania, ani do rozhodnutia súdu nedošlo k žiadnej
podstatnej zmene, snáď len k tomu, že za rok 2016 dosiahol vyšší príjem ako bol príjem preukázaný

súdom prvej inštancie v čase jeho rozhodovania.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti v časti určenia výživného otca na maloletého D. podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ sa týka odvolania otca v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov, tak

tu otec vzal svoje odvolanie späť, na tomto netrval, preto v súlade s ustanovením § 369 ods.3 CSP
odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil.

13. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia §396 ods.1
CSP a § 52 CMP.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).