Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/129/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223783
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812223783.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD., v právnej veci navrhovateľky: F. Z.,
narodená XX.X.XXXX, bytom Q., K. X. U. XX/XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši
Gabriel, spol. s r.o. so sídlom Niťová 3, Bratislava proti odporkyni: Tatiana Slošiarová RST - ODEVY
A TEXTIL so sídlom Školská 72, Bojnice, IČO: 30 423 902, zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym,
advokátom so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava o zaplatenie 3.917,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2012
domáhala proti odporcovi zaplatenia 3917,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
26.11.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že odporkyňa si od spoločnosti KMG TOP s.r.o.
kúpila na lízing od spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. osobné motorové vozidlo KIA Sorento,
čiernej metalízy, EČ: O. XXXSA, rok výroby XXXX, VIN: S., ktorá spoločnosť kúpila toto vozidlo od
H.. V. Č.. Keďže odporkyňa nezvládala platiť lízingové splátky, dohodla sa s navrhovateľkou a jej
priateľom S. O., že oni budú hradiť lízing, a kým nedôjde k prevodu práv a povinností z Leasingovej
zmluvy č. XXXXXXXX na jedného z nich, budú mať motorové vozidlo v užívaní. Od 1.12.2009
hradila navrhovateľka striedavo s jej priateľom lízingové splátky. K podpisu zmluvy o prevode práv a
povinností z lízingovej zmluvy nedošlo z majetkových pomerov navrhovateľky /materská dovolenka a iné
príjmy navrhovateľky neakceptovali/, preto i naďalej bola nájomcom vozidla odporkyňa, no leasingové
splátky od 1.12.2009 do 11.6.2012 platili navrhovateľka a jej priateľ na účet lízingovej spoločnosti.
Navrhovateľka spolu s priateľom sa v decembri 2011 rozhodli kúpiť rodinné auto, preto sa dohodli s
lízingovou spoločnosťou, že motorové vozidlo KIA Sorento jej bude odovzdané, tá ho odpredá a po
uhradení svojich pohľadávok zvyšnú sumu uhradí na účet navrhovateľky. Odporkyňa bola o takomto
postupe oboznámená a súhlasila s ním. Dňa 25.7.2012 odporkyňa odovzdala vozidlo V. B. a lízingovej
spoločnosti mala zaslať žiadosť o zaslanie finančných prostriedkov na účet navrhovateľky. Odporkyňa
však túto žiadosť nezaslala a peniaze za predaj vozidla nepreviedla. Odporkyňa sa navrhovateľkou
zaplatenými mesačnými splátkami vo výške 3917 eur za obdobie od 1.12.2009 do 11.6.2012 na úkor
navrhovateľky bezdôvodne obohatila. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania.

O návrhu navrhovateľa súd rozhodol platobným rozkazom č. 11Ro 388/2012 zo dňa 13.2.2013,
proti ktorému podala odporkyňa včas odôvodnený odpor zo dňa 8.8.2013, v ktorom uviedla, že
navrhovateľ s odporcom uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie
motorového vozidla značky KIA, Sorento, čiernej metalízy, EČ O. XXX W. rok výroby XXXX, VIN:
S. na dočasné užívanie. Odplata za prenechanie a užívanie motorového vozidla bola stanovená vo

výške rovnajúcej sa lízingovým splátkami vyplývajúcim z riadne, platne a účinne uzatvorenej lízingovej
zmluvy medzi odporcom a spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. priamo na príslušný účet
lízingovej spoločnosti. Počas výlučného užívania motorového vozidla navrhovateľkou, navrhovateľ nebol
zo strany odporkyne nijakým spôsob rušený, navrhovateľka užívala motorové vozidlo neprerušene bez
akéhokoľvek obmedzenia. Za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym dňa 8.12.2010
bola podaná žiadosť o prevod práv a povinností z lízingovej zmluvy. Lízingová spoločnosť zamietla
žiadosť nie z dôvodov na strane odporkyne. Preto navrhovateľka pokračovala v odplatnom užívaní
vozidla za rovnakých podmienok ako pred podpisom žiadosti. Odporkyňa v domnení, že navrhovateľka
si riadne platí lízingové splátky lízingovej spoločnosti, bola po 25.7.2012 konfrontovaná so skutočnosťou,
že navrhovateľ bez predchádzajúceho súhlasu odporkyne odovzdal vozidlo spoločnosti EVOL, spol. s
r.o.. Tejto spoločnosti bolo vozidlo odovzdané z dôvodu, že navrhovateľka prestala uhrádzať dohodnuté
splátky vyplávajúce z lízingovej zmluvy riadne a včas, pričom o tejto skutočnosti nebola odporkyňa zo
strany navrhovateľa žiadnym spôsobom oboznámená, čím sa odporkyňa dostala do omeškania úhrady
splatných záväzkov vyplývajúcich jej z lízingovej zmluvy.

Aby odporkyňa zabránila vzniku škody, vykonala odporkyňa úhradu nedoplatku z titulu nezaplatených
lízingových splátok zo strany navrhovateľa dňa 28.8.2012 vo výške 2 038,29 eur a súčasne v rovnaký
deň úhradu zostávajúcej nesplatenej časti lízingových splátok vo výške 4 817,65 eur. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľka užívala motorové vozidlo na základe dohody s odporkyňou
výlučným spôsobom s povinnosťou úhrady lízingových splátok po celú dobu užívania vozidla, odporkyňa
považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhla ho zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila trovy
konania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2008 /č.l.5 /,
Žiadosťou o prevod práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XX XXX XXX zo dňa 8.12.2010 /č.l. 8/,
Preberacím protokolom zo dňa 25.7.2012 /č.l.9/, Prehľadom platieb za KIA Sorento do UniCredit Leasing
Slovakia a.s. /č.l. 10-11/, vkladmi na účet /č.l. 12-19/, výsluchom navrhovateľky a výsluchom odporkyne,
výsluchom svedkov S. O., oboznámením sa s výpoveďou V. B. v konaní tunajšieho súdu 15C 91/2013
a celým obsahom pripojeného spisu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa si na základe lízingovej zmluvy číslo XX XXX XXX zo dňa 30.10.2008 od spoločnosti KMG
TOP s.r.o. kúpila na lízing poskytnutý spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. osobné motorové
vozidlo KIA Sorento, čiernej metalízy, EČ: O. XXXSA, rok výroby XXXX, VIN: S., ktorá spoločnosť kúpila
toto vozidlo od H.. V. Č., pričom cena lízingu bola 22 671,45 eur, mesačná splátka 354,35 eur, počet
splátok 60 a predajná cena 34,19 eur. Dôvodom uzavretia uvedenej zmluvy bol záujem odporkyne kúpiť
motorové vozidlo pôvodne pre vlastné použitie, neskôr pre dcéru odporkyne a jej priateľa. Následne,
v roku 2009, sa rozhodla motorové vozidlo KIA Sorento predať, resp. postúpiť lízing. V tejto snahe jej
pomohol priateľ odporkyninej dcéry V. O., ktorý ponúkol motorové vozidlo navrhovateľkinmu priateľovi,
keďže vedel, že má o neho záujem a toto auto poznal. Odporkyňa sa s priateľom navrhovateľky
prostredníctvom V. O. na jeseň 2009 dohodli, že priateľ navrhovateľky prevezme lízing. Navrhovateľka
tvrdila, že nemala záujem si auto od odporkyne prenajať, ale kúpiť. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok O..
Priateľ navrhovateľky za predmetné vozidlo dal V. O. 3 000 eur ako protihodnotu z dôvodu odstúpenia
vozidla odporkyňou priateľovi navrhovateľky. Uvedené prebehlo bez vedomia lízingovej spoločnosti.
Obsahom dohody medzi odporkyňou a navrhovateľkou bolo, že navrhovateľka bude užívať motorové
vozidlo, bude platiť lízingové splátky a čo najskôr zabezpečí prevod práv a povinností z lízingovej zmluvy
uzavretej medzi odporkyňou a lízingovou spoločnosťou. Pre zabezpečenie prevodu práv a povinností
z lízingovej zmluvy spísali dňa 8.12.2010 odporkyňa ako súčasná nájomkyňa s navrhovateľkou, ako
budúcou nájomkyňou žiadosť o prevod práv a povinností z Lízingovej zmluvy číslo XX XXX XXX.
Lízingová spoločnosť však uvedenú zmluvu neschválila, keďže navrhovateľka nespĺňala podmienky pre
prevzatie motorového vozidla v lízingu. Priateľ navrhovateľky uzatvoril aj povinné zmluvné poistenie
na auto, ktoré povinne zmluvne ani havarijne poistné nebolo. Podľa tvrdení odporkyne bolo obsahom
ich vzájomnej dohody aj dohoda o povinnosti auto povinne zmluvne poistiť. Navrhovateľka teda od
decembra 2009 do februára 2012 užívala vozidlo spolu s priateľom a platili v nepravidelných intervaloch
lízingové splátky vkladom na účet lízingovej spoločnosti alebo prevodom z účtu, ktorého majiteľkou bola
navrhovateľka konkrétne: 29.11.2010 1000 eur, 29.11.2010 1317 eur, 4.11.2011 350 eur, 27.3.2012 350
eur, 8.5.2012 350 eur, 11.6.2012 350 eur, 4.1.2012 200 eur. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 15C

91/2013 mal súd zistené, že priateľ navrhovateľky ohľadom lízingovej zmluvy komunikoval priamo s V.
B., zamestnancom inkasnej agentúry EVOL s.r.o., ktorá bola vo vzťahu k lízingovej spoločnosti UniCredit
Leasing Slovakia s.r.o. viazaná mandátnou zmluvou, ktorého pracovnou náplňou bolo oprávnenie riešiť
pohľadávku, keď klient lízingovej spoločnosti dlhuje viac ako dve splátky, nie s odporkyňou. Vzhľadom
na nemožnosť prevodu z lízingovej zmluvy sa priateľ navrhovateľky snažil motorové vozidlo predať. Dňa
25.7.2012 priateľ navrhovateľky po dohode s V. B. a odporkyňou odovzdal vozidlo V. B., ktorý ho mal
následne predať. Podľa tvrdení odporkyne týmto okamihom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi
účastníkmi konania ohľadom motorového vozidla. Dôvodom odovzdania motorového vozidla mali byť
omeškané lízingové splátky s tým spojenými sankciami, celkom päť splátok. Navrhovateľka tieto splátky
neplatila z dôvodu, že auto už nechcela viac užívať a chcela ho predať, z predaja motorového vozidla
lízingovou spoločnosťou by sa uhradili omeškané splátky a zvyšok kúpnej ceny by bol navrhovateľke
vyplatený. Podľa tvrdení navrhovateľky ako aj výpovede svedka O. mala odporkyňa zaslať finančné
prostriedky získané z predaja motorového vozidla na účet navrhovateľky. Lízingová zmluva číslo XX XXX
XXX bola mimoriadne ukončená z dôvodu nesplácania dňa 31.7.2012 a vozidlo bolo klientovi odobraté.
Odporkyňa dlžné splátky spolu so sankciami za omeškanie vo výške 2 038,29 eur na výzvu lízingovej
spoločnosti dňa 28.8.2012 zaplatila a v rovnaký deň uhradila odkupnú cenu motorového vozidla vo
výške 4.817,65 euro, čím došlo k odpredaju auta odporkyňou. Na základe tohto sa stala vlastníčkou
predmetného motorového vozidla. Počas celej doby užívania motorového vozidla navrhovateľkou ona
a jej priateľ komunikovali telefonicky s odporkyňou, V. O. aj V. B.. Svedok V. B. potvrdil, že ohľadom
lízingových splátok, omeškania s ich platením, komunikoval priamo s priateľom navrhovateľky.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bodu 7 písm. c/ prvá až štvrtá veta Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing
ojazdených motorových vozidiel lízingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania lízingového vzťahu
výlučným vlastníkom predmetu lízingu. Lízingový nájomca nie je, bez predchádzajúceho písomného
súhlasu lízingového prenajímateľa, oprávnený dať predmet lízingu tretej osobe do nájmu, podnájmu
alebo k nemu inak zriadiť užívacie právo pre tretiu osobu. Lízingový prenajímateľ si vyhradzuje právo
neudeliť lízingovému nájomcovi na jeho vlastnú žiadosť písomný súhlas so zriadením nájmu, podnájmu,
alebo iného užívacieho práva pre tretiu osobu. Lízingový nájomca nie je žiadnom prípade oprávnený
predmet lízingu predať, zriadiť k nemu záložné právo, ani iné právo tretích osôb, darovať ho, ani ho iným
spôsobom prenechať na užívanie inému.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, posúdil súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu.

Nebolo sporným medzi účastníkmi, že odporkyňa ako lízingová nájomníčka uzavrela s lízingovým
prenajímateľom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a predávajúcim KMG TOP s.r.o. dňa 30.10.2008
lízingovú zmluvu číslo XX XXX XXX, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo KIA Sorento,
čiernej metalízy, EČ: O. XXXSA, rok výroby XXXX, VIN: S. /ďalej len „motorové vozidlo“/, s nasledujúcimi
parametrami: kúpna cena 22 671,45 eur, počet mesačných lízingových splátok 60, doba trvania lízingu
60 mesiacov, predajná cena 34,19 eur, bez zabezpečenia. Súčasťou lízingovej zmluvy boli aj Obchodné
podmienky prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel (verzia 2008/02/fix/UCL/
FL/SKK/OJ§66). Spoločnosť KMG TOP s.r.o. kúpila motorové vozidlo od H.. V. Č.. Následne z dôvodov
na strane odporkyne, chcela odporkyňa previesť práva a povinnosti z označenej lízingovej zmluvy na
tretiu osobu /odstúpiť lízing/. Uvedené komunikovala s partnerom svojej dcéry V. O., ktorý sa poznal s
priateľom navrhovateľky, ktorý prejavil o motorové vozidlo záujem. Na jeseň v roku 2009 odporkyňa s
priateľom navrhovateľky sa prostredníctvom V. O. dohodli, že odporkyňa prevedie práva a povinnosti z
lízingovej zmluvy na navrhovateľku, navrhovateľka sa stane lízingovým nájomcom namiesto odporkyne
so všetkými tým spojenými právami a povinnosťami vyplývajúcimi lízingovému nájomcovi z lízingovej
zmluvy. Priateľ navrhovateľky preukázateľne od decembra 2009 začal uhrádzať lízingové splátky na
účet lízingovej spoločnosti. Obaja účastníci si boli plne vedomí, že prevod práv a povinností z lízingovej
zmluvy musí byť schválený lízingovou spoločnosťou, preto odporkyňa ako súčasná nájomníčka s
navrhovateľkou ako budúcou nájomníčkou spísali dňa 8.12.2010 žiadosť o prevod práv a povinností
z lízingovej zmluvy. Z výpovede obidvoch účastníkov konania rovnako tak z výpovede svedka O. v

konaní tun. súdu 15C 91/2013 mal súd preukázané, že žiadosť lízingovej spoločnosti adresovaná bola,
lízingová spoločnosť však prevod práv a povinností neschválila z dôvodov na strane navrhovateľky/
poberateľka rodičovského príspevku/. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie medzi nimi ústne
uzavretej dohody, a z nej následne vyplývajúce vzájomné práva a povinnosti. Kým priateľ navrhovateľky
tvrdil, že auto si prevzal od odporkyne v domnení, že je jeho /len to treba dokladovo vybaviť s leasingovou
spoločnosťou/ a rovnako sa vyjadrila aj navrhovateľka, teda, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, pričom
keďže následne motorové vozidlo si po jeho odobratí lízingovou spoločnosťou odkúpila odporkyňa za
zostatkovú hodnotu, ktorá mala byť vyplatená navrhovateľke, a teda odporkyňa sa voči navrhovateľke
bezdôvodne obohatila tým, že navrhovateľka od 1.12.2009 do 11.6.2012 za odporkyňu platila lízingové
splátky v sume 3917 eur . Odporkyňa sa naopak bránila tvrdením o uzavretí nájomnej zmluvy, pričom
dohodnutým nájomným mala byť výška mesačnej splátky z lízingovej zmluvy. Takúto obranu odporkyne
považovala navrhovateľka za účelovú z dôvodu, že si nepotrebovala auto prenajímať, čo potvrdil aj
svedok O.. Súd mal za preukázané, že odporkyňa z jej známych, pre súd nepodstatných, dôvodov viac
nechcela byť lízingovou nájomníčkou motorového vozidla a vyvíjala aktivitu previesť práva a povinnosti
z lízingu na inú osobu. V tejto aktivite jej bol nápomocný priateľ odporkyninej dcéry V. O., ktorý oslovil
priateľa navrhovateľky ako svojho vtedajšieho kamaráta, keďže vedel o jeho záujme mať motorové
vozidlo a následne sprostredkoval uzavretie ústnej dohody medzi odporkyňou a priateľom navrhovateľky.
Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie odporkyne, že obsahom ústnej dohody mal byť nájom motorového
vozidla, ktoré mala odporkyňa prenechať priateľovi navrhovateľky na dočasné užívanie a mal odporkyni
platiť odplatu vo výške mesačnej lízingovej splátky. Uvedené tvrdenie odporkyňa nepreukázala, naopak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa o motorové vozidlo nemala vôbec záujem, chcela
sa ho zbaviť, dokonca aj z konania V. O., ktorý prevzal od priateľa navrhovateľky odplatu vo výške 3
000 eur za to, aby si priateľ navrhovateľky auto mohol zobrať, ktorú sumu nepoužil na lízingové splátky,
ale nechal si pre seba, vyplýva, že malo ísť o odmenu za sprostredkovanie odovzdania motorového
vozidla priateľovi navrhovateľky s úmyslom, aby mu auto zostalo, len je potrebné vybaviť prepis v
leasingovej spoločnosti. Záveru súdu, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy zodpovedá i to, že
odporkyňa ani nemala oprávnenie predmet lízingu postupovať nájomnou zmluvou na inú osobu bez
súhlasu lízingovej spoločnosti, čo vyplývalo z lízingovej zmluvy. Okrem toho bolo preukázané, že priateľ
navrhovateľky jednal ohľadom auta nie s odporkyňou, ale priateľom jej dcéry, ktorú skutočnosť svedok
O. v konaní 15C 91/2013 pred súdom aj potvrdil. Pokiaľ teda došlo k nejakému ústnemu dojednaniu
nebolo to medzi priateľom navrhovateľky a odporkyňou. Z tohto dojednania sa priateľ navrhovateľky a
navrhovateľka domnievali, že môžu užívať motorové vozidlo a majú povinnosť platiť lízingové splátky.
Z týchto okolností nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že došlo k uzavretiu platnej či už nájomnej
alebo kúpnej zmluvy, a už vôbec nie medzi účastníkmi konania. Obaja účastníci mali plnú vedomosť
o tom, že tento stav trvá i napriek nesúhlasu lízingovej spoločnosti, teda v stave, keď nedošlo k
platnému prevodu práv a povinností z lízingovej zmluvy. Tento skutkový stav, ktorý nebol v súlade so
stavom právnym, navrhovateľka aj odporkyňa tolerovali. Navrhovateľka i napriek neschváleniu žiadosti
o prevod práv a povinností koncom roku 2010 neoprávnene užívala motorové vozidlo a uhrádzala
lízingové splátky za odporkyňu aj po neodsúhlasení žiadosti, a to až do júna roku 2012, kedy bolo
motorové vozidlo odovzdané lízingovej spoločnosti na odpredaj. Vzhľadom na evidované nezaplatené
lízingové splátky lízingová spoločnosť kontaktovala odporkyňu ako lízingovú nájomníčku na ich úhradu
spolu so sankciami, ktorý dlh odporkyňa vo výške 2 038,29 eur dňa 28.8.2012 zaplatila a následne
odkúpila motorové vozidlo od lízingovej spoločnosti za odkupnú cenu 4 817,56 eur. Súd však nemôže
nechať nepovšimnutý skutočný stav, ktorý hoci nebol v súlade so stavom právnym, ale bol obidvoma
účastníkmi tolerovaný, a to že navrhovateľka, ktorá preukázateľne od decembra 2009 do júna 2012
uhrádzala lízingové splátky súčasne preukázateľne motorové vozidlo bez akéhokoľvek rušenia zo strany
odporkyne užívala a odporkyňa po celý tento čas motorové vozidlo neužívala vôbec. Keďže plnenie,
ktoré poskytovala navrhovateľka za odporkyňu leasingovej spoločnosti, poskytovala bez právneho
dôvodu a plnila teda povinnosť za ňu, možno hovoriť len o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa musí
vydať v rozsahu, v akom sa odporkyňa obohatila. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez
právneho dôvodu, alebo plnenie za iného ide v tom prípade, ak právny dôvod plniť od začiatku vôbec
neexistoval. Odporkyňa by bola teda povinná vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu
zaplatených splátok, ktoré boli nepochybne zaplatené na účet lízingovej spoločnosti a boli použité na
splátky z predmetnej lízingovej zmluvy, teda na splnenie jej povinnosti z tejto zmluvy. Predmetom konania
bol nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 3917 eur z titulu platieb za dobu od 1.12.2009 do 11.6.2012
či už v hotovosti alebo prevodom z účtu. Bezdôvodným obohatením na druhej strane, teda na strane

navrhovateľky však je aj užívanie veci bez právneho dôvodu. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka
aj odporkyňa si museli byť vedomé, že vzťah medzi nimi vzniknutý na základe ústnej dohody so
svedkom O. nebol vzťahom s právom súladným. Pokiaľ však navrhovateľka uhrádzaním lízingových
splátok plnila bez právneho dôvodu, súčasne sa na úkor odporkyne bezdôvodne obohacovala tým,
že bez právneho dôvodu užívala motorové vozidlo. Nakoniec odporkyňa od samého začiatku konania
sa bránila tým, že splácané lízingové splátky boli odplatou navrhovateľky za užívanie vozidla. Súd sa
nemôže stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že bola vo vedomý toho, že auto je jej, keď už v roku 2010
lízingová spoločnosť neschválila žiadosť o prevod práv a povinností a navrhovateľka auto užívala a
platila lízingové splátky ešte nasledujúce dva roky. Súd preto zameral dokazovanie aj na zistenie rozsahu
bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľky, ktorá užívala predmetné vozidlo od decembra 2009
až do júna 2012. Odplata za užívanie cudzieho vozidla nie je upravená žiadnym cenovým predpisom,
súd sa pokúšal o zistenie tejto odplaty ako najbližšieho právneho vzťahu - za prenájom motorových
vozidiel, dotazmi na obchodné spoločnosti zaoberajúce sa prenájmom, resp. požičiavaním vozidiel. Tieto
spoločnosti zistil z konania 15C 91/2013 kde však prenajímajú vozidlá ako podnikatelia s komerčným
zameraním a nie ako súkromné osoby, a predovšetkým ide o krátkodobé prenájmy. Z vyjadrenia
podnikateľa U. Y. /č.l. 154 pripojeného spisu tun. súdu 15C 91/2013/ vyplýva, že orientačne cena
dlhodobých prenájmov vozidiel sa pohybuje od 500,- do 1000,- eur mesačne, z ponuky autopožičovní
na internete vyplýva, že cena dlhodobých prenájmov nad jeden mesiac sa pohybuje nad 400,- eur za
mesiac, a to pri vozidlách v najnižšej ekonomickej triede. Súd preto vychádzal pri určovaní rozsahu
bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa z týchto údajov / prevzaté z pripojeného spisu tun.
súdu č.k. 15C 91/2013/ a ustálil, že mesačne v užívaní vozidla mohol prijať plnenie rovnajúce sa
najmenej výške lízingovej splátky vo výške 354,- eur. Navrhovateľka pritom za dobu užívania ani všetky
splátky neuhradila, pretože na splátkach bol evidentne dlh, čo nakoniec viedlo aj odobratiu vozidla
lízingovou spoločnosťou /viď i vyjadrenie UniCredit Leasing Slovakia a.s. z 16.9.2013/. Pokiaľ by teda
navrhovateľka užívala predmetné vozidlo najmenej dva a pol roka, teda 30 mesiacov pri cene nájmu v
autopožičovni približne 400,- eur mesačne, zaplatila by za takéto užívanie sumu najmenej 12.000,- eur.
Vzhľadom na výšku žalovaného nároku, preto súd dospel k záveru, že na strane odporkyni nevzniklo
žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože síce odporca bez právneho dôvodu plnil lízingové splátky za ňu,
avšak na druhej strane vozidlo fyzicky neužívala, vozidlo užívala bez právneho dôvodu navrhovateľka,
ktorá taktiež získavala bezdôvodné obohatenie. Súd preto návrh zamietol ako nedôvodný.

Záverom súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie súdu zodpovedá aj spravodlivému usporiadaniu
vzťahov medzi účastníkmi, keď platby navrhovateľky sú vyvážené možnosťou užívať vozidlo a na druhej
strane plnenie poskytnuté za odporkyňu je vyvážené tým, že nemala možnosť vozidlo užívať a na
uvedenom nemôže zmeniť ani to, že obe účastníčky konali z nevedomosti.

Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prievidza, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 251 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa
osobitného zákona.