Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200053
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200053.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Fekollini s.r.o., so sídlom
Veľkouľanskácesta208,92521Sládkovičovo,IČO:36255220,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátska
kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2015/2699 O - 730/2015 zo dňa 25.01.2016
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: OPS/

BEZ/2015/2699 O-730/2015 zo dňa 25.01.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou podanou dňa 29.01.2016, doručenou súdu dňa 02.02.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice
číslo: OPS/BEZ/2015/2699 O-730/2015 zo dňa 25.01.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán
zamietol odvolanie účastníka a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, číslo

konania: R 377/3/2014/SE, ROZ/2015/37, 2015/23107 zo dňa 19.11.2015, ktorým tento prvostupňový
správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 Zákona o inšpekcii práce vo
výške 10.000 Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.
a) v 4 bode zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že
žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, a to S. G. (nar. XX.X.XXXX) v období od 2.12.2013 do
10.12.2013, V. U. (nar. XX.X.XXXX) v období od 1.4.2014 do 2.4.2014, Z. G. (nar. X.X.XXXX) v období
od 17.3.2014 od 6.02 hod. do 17.3.2014 do 11.55 hod., D. U. (nar. XX.X.XXXX) v období od 8.7.2014 do

9.7.2014, Y. W. (nar. XX.XX.XXXX) v období od 2.2.2014 do 4.9.2014, I. G. (nar. XX.X.XXXX) v období
od 23.9.2014 od 6.01 hod. do 23.9.2014 do 15.37 hod., keď mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny
vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2014, a pokiaľ ide o M. W. (nar. XX.XX.XXXX), tak tento
pracoval u žalobcu na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.03.2014, pričom všetci
títo pracovníci vykonávali pre žalobcu závislú prácu ako pracovníci bagetérie pri páse a na baličke v
prevádzke Fekollini, s.r.o., Veľkouľanská 208, 925 21 Sládkovičovo, pričom si nesplnil prihlasovaciu
povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b) zák.č.461/2003

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je porušením ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.2.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné vo vzťahu k základným skutkovým a právnym otázkam

nastoleným žalobcom v odvolaní a je nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s
otázkou, či sa žalobca dopustil správneho deliktu, nakoľko podľa žalobcu skutok definovaný vo výroku
rozhodnutia nie je správnym deliktom nelegálneho zamestnávania. Ďalej namietal, že sa žalovaný
nezaoberal základnými zásadami správneho trestania, teda že dva rovnaké skutky podľa dvoch rôznych
právnych noriem nemôžu byť správnymi deliktami z dôvodu, že ide o porušenie ústavného článku 49

Ústavy SR a článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a
slobôd, ide teda o porušenie zásady „ne bis in idem“. Ďalej žalobca namietal, že sa žalovaný nezaoberal
zásadou konzumpcie skutku a tým spojenú aj konzumpciu sankcie vo vzťahu k druhému rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 25.01.2016, č. OPS/BEZ/2015/2698 O-731/2015, keď ide o tzv. pokračovací
skutok, za ktorý nemôžu byť uložené dve sankcie, ale výlučne len jedna sankcia v zmysle zásady
„analogiae legis“. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný svoju správnu úvahu nedostatočne odôvodnil, čím

založil nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal, že vo výrokovej časti
rozhodnutiamusísprávnyorgánkonkretizovaťskutokuvedenímmiesta,časuaspôsobujehospáchania,
prípadne iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom.
Žalobca poukázal, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán bol povinný vykonávať dokazovanie
tak, aby boli objasnené všetky náležitosti dôležité pre posúdenie skutkového stavu. Podľa názoru

žalobcu skutok ktorý je kladený žalobcovi za vinu nie je správnym deliktom nelegálneho zamestnávania,
pretože tento skutok môže byť maximálne posudzovaný len ako porušenie registračnej povinnosti zo
strany zamestnávateľa voči sociálnej poisťovni, ktoré však nemalo žiadne negatívne následky voči
sociálnej poisťovni, ani voči štátu a rovnako nebol žiadnym spôsobom dotknutý ani verejný záujem na
riadnom a včasnom hradení príslušných zákonných odvodov voči sociálnej poisťovni. Žalobca tvrdí, že

skutková podstata nelegálneho zamestnávania je daná vtedy, ak zamestnávateľ zamestnáva fyzickú
osobu a využíva jej závislú prácu len vtedy, ak kontinuálne, opakovane, dlhodobo, inak povedané
nepretržiteasústavneporušujepovinnostivočisociálnejpoisťovnidefinovanévust.§231ods.1písm.b)
zákona o sociálnom poistení a teda zamestnáva takúto osobu bez toho, aby oznámil sociálnej poisťovni
vznik pracovného pomeru s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonných odvodov a daňových povinností.

Záverom žalobca poukazuje na to, že žalovaný dostatočným spôsobom neuviedol ako dospel k uloženej
sankcii, absentuje preto vysvetlenie správneho orgánu, prečo aplikoval na zistený skutkový stav ten
právny predpis, podľa ktorého rozhodol a preto sa stáva jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaný neuviedol, ktoré skutkové okolnosti sú podľa správneho orgánu
dôležité, ktoré naopak vnímal pri svojom rozhodnutí ako nevýznamné, pričom v rozhodnutí absentuje

ako dospel žalovaný k uloženej pokute a prečo správne orgány aplikovali na zistený skutkový stav ten
ktorý právny predpis a pod., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.

3.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a to listom zo dňa 15.03.2016, doručeným súdu dňa 17.03.2016,

pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol nasledovné:
Z dikcie ust. § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
vyplýva, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny
vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť

voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Z dikcie ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1
zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ďalej vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
tohto zákona na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 tohto zákona na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto

poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z tohto ustanovenia teda
vyplýva zákonná povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu
práce. Pokiaľ žalobca tvrdí, že porušením registračnej povinnosti nedošlo k nijakej nelegálnej výhode
vo vzťahu k odvodovým povinnostiam a daňovým povinnostiam voči štátu a teda že sa žalobca
nemohol dopustiť správneho deliktu zamestnávania žalovaný uviedol, že zákon o nelegálnej práci

a nelegálnom zamestnávaní neukladá správnemu orgánu povinnosť skúmať či bol zamestnanec
zasiahnutý nesplnením prihlasovacej povinnosti, čo znamená či došlo alebo nedošlo k ukráteniu na
poistnom. Žalovaný súčasne uvádza, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú zákonom včas a za jej
porušenie, ktorú zákon definuje ako správny delikt, prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnejsprávy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih v zmysle zákona o inšpekcii práce. V súvislosti s
porušením zásady „ne bis in idem“ na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že zákaz nového
stíhania obvineného pre ten istý skutok sa môže uplatniť iba vtedy, ak o určitom skutku určitého

obvineného bolo vynesené právoplatné rozhodnutie. Musí sa jednať o totožný skutok a zároveň vo veci
musíbyťvydanéprávoplatnérozhodnutie.Podľanázoružalovanéhosavtejtovecinejednáaniorovnaký
skutok, ani vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť
zásadu „ne bis in idem“ na nové konanie, nakoľko mu nepredchádzalo právoplatné rozhodnutie. V tejto
súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok NS SR z 29. marca 1995 č.5Sž 8/95. Žalovaný poukazuje aj

v súvislosti s porušením zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, že s
ohľadom na jeho námietky považuje za nevyhnutné zdôrazniť žalovaný, že v danom prípade sa aplikuje
inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená,
že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, čiže k porušeniu došlo, bez
ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo
nezavinené konanie, či opomenutie. Vo veci uloženého sankčného postihu zastáva žalovaný názor, že

prvostupňový orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na všetky relevantné skutočnosti vyplývajúce
mu z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a odsek 6 zákona o inšpekcii práce a žalovaný ako druhostupňový
správnyorgánsitietoskutočnostiosvojil.Záveromžalovanýuviedol,ženazákladeelektronickéhovýpisu
z registra Sociálnej poisťovne a evidencie dochádzky je zrejmé, že žalobca nahlásil vo výroku žalobou
napadnutéhorozhodnutiamenovanéhozamestnancadoregistraSociálnejpoisťovneažpojehonástupe

na výkon práce, hoci ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. mu ukladá túto
povinnosť pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. R 377/3/2014/SE, ROZ/2015/37,

2015/23107 zo dňa 19.11.2015 súd zistil, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené u žalobcu porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v Protokole č. ITA-264-56-1.2/P-A24. A28-14 zo
dňa 03.11.2014 v časti IV) písm. B) v bode č. 12, ktoré spočíva v tom, že účastník konania porušil zákaz,
ktorýmuvyplývazust.§3ods.2vnadväznostinaust.§2ods.2písm.b)zák.č.82/2005Z.z.onelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní. Protokol bol prerokovaný dňa 03.11.2014 s Ing. U. R., pričom

účastníkovi bola daná lehota na vyjadrenie sa k predmetnému protokolu. Oznámenie o začatí správneho
konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi doručené 30.12.2014, účastník sa k nemu v stanovenej
lehote nevyjadril, teda nespochybnil priebeh a výsledky inšpekcie ani dôvody správneho konania. Dňa
20.01.2015 vydal Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. R 377/2014/SE
vo veci porušenia predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave a uložil pokutu vo výške 10.000

Eur. Účastník sa voči uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolal, vo svojom odvolaní uviedol,
že nesúhlasí s rozhodnutím a žiadal prehodnotiť udelenie sankcie na základe okolností a vyjadrení,
ktoré uviedol v odvolaní. Druhostupňový správny orgán Národný inšpektorát práce, ako odvolací orgán
vydal dňa 05.05.2015 rozhodnutie č. OPS/BEZ/2015/2699, O-95/2015, ktorým rozhodnutie Inšpektorátu
práce zrušil. Dňa 02.07.2015 vydal Inšpektorát práce Trnava rozhodnutie č. R 377/2/2014/SE vo veci

porušenia predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave a uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000
Eur, proti ktorému sa rovnako žalobca odvolal a Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán vydal dňa
05.10.2015 rozhodnutie č.OPS/BEZ/2015/2699, O-394/2015, ktorým rozhodnutie Inšpektorátu práce
opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát práce Trnava ako
prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vykonal nové posúdenie

veci a vydal dňa 19.11.2015 rozhodnutie č. R 377/3/2014/SE, ROZ/2015/37,2015/23107, ktorým
rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, že žalobcovi uložil pokutu vo výške
10.000 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 4 bode
zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca využíval
závislú prácu fyzických osôb, a to S. G. (nar. XX.X.XXXX) v období od 2.12.2013 do 10.12.2013, V.

U. (nar. XX.X.XXXX) v období od 1.4.2014 do 2.4.2014, Z. G. (nar. X.X.XXXX) v období od 17.3.2014
od 6.02 hod. do 17.3.2014 do 11.55 hod., D. U. (nar. XX.X.XXXX) v období od 8.7.2014 do 9.7.2014,
Y. W. (nar. XX.XX.XXXX) v období od 2.2.2014 do 4.9.2014, I. G. (nar. XX.X.XXXX) v období od
23.9.2014 od 6.01 hod. do 23.9.2014 do 15.37 hod., keď mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny
vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2014, a pokiaľ ide o M. W. (nar. XX.XX.XXXX), tak

tento pracoval u žalobcu na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.03.2014, pričom
všetci títo pracovníci vykonávali pre žalobcu závislú prácu ako pracovníci bagetérie pri páse a na
baličke v prevádzke Fekollini, s.r.o., Veľkouľanská 208, 925 21 Sládkovičovo, pričom žalobca si nesplnil
prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( § 231 ods. 1 písm. b)zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je porušením ust. § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.11.2015
odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú obsahom žaloby.

6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 25.01.2016 č.OPS/
BEZ/2015/2699 O-730/2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s
odôvodnením, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri svojom konaní a rozhodovaní z listinných

dôkazov, ktoré tvoria spisový materiál a ktoré jednoznačne potvrdzujú, že bol spáchaný správny delikt
účastníkom konania. Poukázal na to, že na základe elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne,
odvolací orgán v súlade s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobca
si splnil svoju prihlasovaciu povinnosť voči svojmu zamestnancovi až po výkone inšpekcie práce,
pričom žalobca bol povinný túto prihlasovaciu povinnosť uskutočniť najneskôr pred začatím výkonu

činnosti zamestnanca. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe
zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že argumentácia účastníka nie je dôvodom na zmenu, príp.
na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže účastník nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali
podstatný vplyv na posúdenie veci.

7.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 107
ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1

písm. d) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

8.
Podľa § 3 ods. 2 zák.č.82/2005 Z.z.

Zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z.
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z.
Povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je povinný

b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca

najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z.
Správne delikty
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne

zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

9.
V súvislosti s námietkami žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že námietku nezrozumiteľnosti vo
vzťahu k opisu skutku nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko v danom prípade správny orgán

konkretizoval miesto, kde mali jednotliví pracovníci vykonávať závislú prácu pre žalobcu (prevádzka
Fekollini, s.r.o., Veľkouľanská 209, 925 21 Sládkovičovo), a preto ani nemohlo dôjsť k zameniteľnosti
skutku s iným skutkom, ako to bolo v prípade preskúmavania rozhodnutia žalovaného číslo OPS/
BEZ/2015/2698 O-731/2015 zo dňa 25.01.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu č.k. : R 358/3/2014/SE, ROZ/2015/82, 2015/23103 zo dňa 19.11.2015 v konaní vedenom na

tunajšomsúdepodspis.zn.20S9/2016,vktoromtentoskutok,ktorýbolkladenýzavinužalobcovinebol
dostatočne konkrétny. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti krajský súd konštatuje, že v predmetnej
veci táto námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože bolo konkretizované miesto, kde sa skutok stal.

10.
V súvislosti s námietkou neexistencie správneho deliktu, teda že v danom prípade porušil žalobca len
akúsi registračnú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, ktorá nezakladá skutkovú podstatu správneho
deliktu nelegálneho zamestnania, krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, nakoľko z

ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní je
nelegálnymzamestnaním,akprávnickáosobaalebofyzickáosobaktorájepodnikateľomvyužívazávislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplní si povinnosť podľa osobitného predpisu. Takouto povinnosťou
podľa osobitného predpisu je povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového poistenia, podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 okrem zamestnanca
v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a
na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, pričom táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b), bod 1 zák.č.461/2003

Z.z..Zákontedavtomtosmere,pokiaľv§2ods.2písm.b)zák.č.82/2005Z.z.spomínaosobitnýpredpis,
má na mysli práve ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b), bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.

11.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že v danom prípade správny orgán nepostupoval správne, keď
ukladal sankciu podľa iného zákona a to zákona o inšpekcii práce č.125/2006 Z.z., keďže mal ukladať
sankciu podľa zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 239 citovaného zákona, ktorý upravuje sankciu
priaznivejšie, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zákon č.125/2006 Z.z. je vo vzťahu ukladania

sankcií za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnanie „lex specialis“ a preto uloženie sankcie podľa tohto
zákona bolo správne.

12.

Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nezaoberal základnou zásadou správneho trestania a to, že za
dva rovnaké skutky podľa dvoch rôznych právnych noriem nemôžu byť správnymi deliktami z dôvodu, že
ide o porušenie ústavného článku 49 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných ľudských právach a slobodách, teda ide o porušenie zásady „nebis in idem“ krajský súduvádza, že k porušeniu tejto zásady by došlo v prípade, ak by bol žalobca postihnutý za totožný skutok
a zároveň mu vo veci bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,
že v tejto veci sa nejedná o rovnaký skutok a žalobca ani nepreukázal, že bolo vydané právoplatné

rozhodnutie vo veci na ktorú poukazuje vo svojej žalobe a to vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č.
OPS/BEZ/2015/2698 O - 731/2015 zo dňa 25.01.2016. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť
zásadu „nebis in idem“ na nové konanie, nakoľko mu nepredchádzalo právoplatné rozhodnutie.

13.
Krajskýsúdsastotožňujeajsprávnymnázoromžalovaného,ževdanomprípadeplatíinštitútobjektívnej
zodpovednosti za správny delikt, podľa ktorého je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k samotnému
porušeniu došlo bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinenie

alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je vznik objektívnej zodpovednosti
zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností
zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov alebo samotného zamestnávateľa.

14.
Za jedinú dôvodne uplatnenú námietku je v predmetnej veci potrebné považovať námietku
nepreskúmateľnosti uloženej sankcie, nakoľko žalovaný vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že
uloženie sankčného postihu žalobcovi je dôvodné a výška uloženej sankcie je vo vzťahu k spáchanému
deliktu ako aj k okolnostiam uvedeného prípadu primeraná. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné

uviesť, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní
dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v
nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci
akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil.
Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán

musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. Znamená to, že ak
rozhodnutie takéto skutočnosti neobsahuje, je daný dôvod, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako
nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov.

15.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu zrušil
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

16.

Procesne úspešnému žalobcovi súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko
žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.