Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616211030.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu Friendly

Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47243368, Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpeného Mgr. Henrich
Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému M. Š.D., Z.. XX.XX.XXXX,
B. X. XXX, XXX XX Q. o zaplatenie 262,21 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 200,- eur od 6.9.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 52,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2016 domáhal voči žalovanej uloženia
povinnosti zaplatiť sumu vo výške 262,21 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 262,21
eur odo dňa 6.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.8.2013
došlokuzatvoreniuRámcovejzmluvyoposkytnutíbezúročnéhospotrebiteľskéhoúverumedzižalobcom
ako veriteľom, na základe ktorej v súlade s čl. III. bod 3. zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške
200,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorázovo do 5.9.2013. Uzavretie zmluvy a poskytnutie

úveru bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľky na adrese internetového sídla žalobcu. Rámcová
zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vydania súhlasu oboma zmluvnými stranami. Žalobcom
na znak súhlasu boli žalovanej zaslané predzmluvné formuláre formou elektronickej pošty. Žalovaná
súhlas vyjadrila kliknutím na odkaz. Zmluva bola uzavretá podľa zák. č. 266/2005 Z.z., pričom v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. je vylúčená aplikácia všeobecných ustanovení
daného zákona.

2. Na návrh žalobcu bol pod spisovou značkou č. 4Csp/18/2016 - 14 zo dňa 26.7.2016 vydaný platobný
rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 262,21 eur s 5,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 262,21 eur počnúc od 31.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v celkovej
výške 88,88 eur. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto bol podľa §
266 ods. 3 C.s.p. zrušený uznesením č. 4Csp/18/2016 - 25 zo dňa 5.9.2016.

3. Žalovaná mala v registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovanú adresu trvalého pobytu : X. XX,

Q., H. U.. Zásielky súdu sa jej na túto adresu doručiť nepodarilo. Súd preto v zmysle § 116 ods. 2
C.s.p., potom ako urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej a zistil, že
od 28.3.2013 má adresu trvalého pobytu A. - I., A. D., zverejnil oznámenie o podanej žalobe žalobcu
na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu a žaloba sa tak považuje za doručenú žalovanej po 15dňoch od zverejnenia oznámenia, i keď sa žalovaná o tom nedozvie. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa k
doručenej žalobe a listinným dôkazom písomne vyjadrila v súdom stanovenej lehote 15 dní nereagovala
a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur, poukazujúc na ustanovenie § 297 písm.
b) Civilného sporového poriadku vo veci nenariadil pojednávanie.

5. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bol dňa 30.1.2017 o 8,30
hod. v pojednávacej miestnosti č. 7 v spore verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 30.11.2016, t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Strany sporu sa
na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili ani nepožiadali, aby im miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s výpisom z bankového účtu žalobcu a dospel
ku skutkovému a právnemu záveru:

7. Medzi stranami sporu bola uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcová zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy zo strany
žalobcu na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový
úver vo výške 200,- eur. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanej bola zo strany žalobcu týmto spôsobom

poskytnutá suma na základe rámcovej zmluvy so splatnosťou kratšou ako tri mesiace.

8. Z rámcovej zmluvy a jej obsahu súd zistil, že žalobca predmetný úver označil ako bezúročný v
článku IV., bod 3., v zmluve vyjadril priemernú RPMN vo výške 366,2 %, a celkové náklady ktoré
mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur, ktoré mali

predstavovať príslušenstvo. V čl. IV. bod 1 bolo dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.

9. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100,- eur a viac ako 75.000,- eur; ak je
na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona.

10. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľským úverom nie je úver ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

11. V zmysle uvedeného sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespravuje režimom poskytnutia

spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., avšak inak sa na právny vzťah vzťahujú
všetky ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa z. č. 250/2009 Z. z. ako aj osobitné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

12. Súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vzhľadom na spôsob a formu vzniku právneho vzťahu

sa spravuje aj ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 266/2005 Z. z. dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na
diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi

informácie o dodávateľovi, finančnej službe, a najmä zmluve na diaľku, a to o
- práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie,
- informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch
- neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,- minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
- možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich

zmluvných pokutách,
- postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
- označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,

- voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,
- jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu.

14. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

15. Súd na daný právny vzťah aplikoval aj Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľské
zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a
Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony
je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri

uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva. Podľa § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj
nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy
ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch
v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a

spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s
návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Smernica
Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu
mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva,

môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom "Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom".

17. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že
pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52
až 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských
zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší. Pritom samotná skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť
viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak,
aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa.

18. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť

zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto
sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi,
čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické
poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva
v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že

súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Táto formálna rovnosť je opakom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznejhospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup
k informáciám a podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo
zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu,

že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka
sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej
strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo
až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie
slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú

osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v
nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe
uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je
slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak
okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými

prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia
tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície
tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto
disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.

19. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Porušenie rovnováhy,
"ekvivalencie" sa prejavuje najmä neprimeranosťou konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu.

20. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných
plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú

podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky
v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky
požadované bankami. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto
používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto

definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície v oblasti dobrých mravov.

21. I keď vzhľadom na krátkodobý charakter úveru nepresahujúci 3 mesiace môže si vyžadovať
tento typ zmluvného vzťahy vyššie náklady spojené s administratívou, súd vzhľadom na výšku

RPMN, avšak najmä pomer nákladov vo vzťahu k poskytnutej sume a dobe poskytnutia prostriedkov,
považoval výšku veriteľom určeného poplatku v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor súd vzhliadol vo
výške poplatku za úver, nakoľko zaťaženie spotrebiteľa poplatkom za úver, ktorý bol deklarovaný ako
bezúročný niekoľko násobne prekračovalo bežnú úrokovú sadzbu a RPMN. Pritom prioritne odmena za
poskytnutie úveru má byť krytá práve úrokom poskytnutých prostriedkov, ktorý popri RPMN predstavuje

jeden z najpodstatnejších ukazovateľov výhodnosti úveru. Pri úvere uvádzanom ako bezúročnom
sa predpokladaná maximálna výhodnosť, pretože takéto prostriedky nie sú poskytované za odplatu.
Odplata však nemôže byť zastretá práv stanovením neprimeranej výšky odplaty za poskytnutie úveru,
tedavtakejvýške,žeodplatazahŕňaajnárokyodmeny,ktorábyináčbolakrytáprávezmluvnýmiúrokmi.
Teda pri spotrebiteľskom úvere musí byť odplata primeraná vynaloženým nákladom i možnej primeranej

odmene - provízii pre zástupcu či agenta ale nesmie byť prostriedkom, ktorý nahrádza prostriedky za
poskytnutie úveru.22. Práve novelizáciou nar. vlády č. 87/1995 Z.z. bola stanovená všeobecne akceptovateľná výška
odplaty a nárokov veriteľa voči spotrebiteľovi. Samozrejme znenie právneho predpisu nemožno
aplikovať na právne vzťahy pred jeho účinnosťou - zákaz retroaktivity, avšak pri posudzovaní súladu

konania s dobrými mravmi, musí byť konanie v určitom primeranom časovom období zosúladené. Teda
nároky uplatnené v určitom časovom období pred účinnosťou zákona pri obdobných ekonomických a
sociálnych podmienkach, nesmú bez zjavného dôvodu niekoľkonásobne prevyšovať nároky, ktoré by
podľa účinných právnych predpisov bolo možné priznať v čase rozhodovania, teda nároky vždy musia
zodpovedaťurčitejproporcionalitearovnováhe.Právepreneseniespoločenskejpožiadavkydozákonnej

úpravy predstavuje základné kritériá, z ktorých je potrebné vychádzať pri posudzovaní prípadného
rozporu s dobrými mravmi.

23. Súd preto považoval stanovenú výšku poplatku pri splatnosti záväzku 30 dní, ktorý násobne
prevyšoval sumu priemernej úrokovej sadzby a výrazne presahoval výrazne sumy poplatkov za
poskytnutie úveru stanovené bankami (v priemerne 1 - 2% z požičanej sumy, prípadne poplatku za

administráciu úveru do sumy 3 eurá mesačne), za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V
tomto prípade súd konštatoval zneužitie práv veriteľa predstavujúce charakter civilnoprávnej úžery,
ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného dojednania. Podľa odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu Prešov z 8. decembra 2011, sp. zn. 16Co/71/2011: Civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri

nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu
nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti.

24. Súd v tomto smere poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách ako aj Rozsudok KS Prešov č. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011. Akékoľvek ustanovenia

zakladajúce nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poplatky za
upomienky, trovy mediácie) ako aj úroky za poskytnutie úveru v neprimeranej výške sú neplatné z
dôvodu ich neprijateľnosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp.
zn. 18Co 109/2011, podľa ktorého: Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z.
z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.

teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného
dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou
zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel nárokom žalobcu len na vrátenie istiny 200,- eur a
žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie odplaty zamietol.

26. Vzhľadom na omeškanie žalovanej so splnením peňažného záväzku súd zaviazal žalovanú podľa
§517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5%

vyššej ako je základná sadzba ECB ku dňu omeškania, teda vo výške 5,5% od splatnosti záväzku.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu 76,27%, úspech žalovanej v rozsahu 23,73%, súd podľa §

255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
rozdielu, t.j. 52,54 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.