Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217545
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116217545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Q.

zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: otec P. o návrhu
otca na zvýšenie výživného, o návrhu matky na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 26P/22/2014-146 v časti
výživného tak, že vyživovacia povinnosť matky na maloletú Q. sa zvyšuje zo sumy 45,00 eur mesačne
na sumu 50,00 eur mesačne a na maloletého P. zo sumy 40,00 eur mesačne na 45,00 eur mesačne
s účinnosťou od 02.08.2016.
2. Zameškané výživné za obdobie 02.08.2016 do 02.05.2017 vo výške 90,00 eur povoľuje súd matke

splácať v splátkach po 10,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Návrh matky na zníženie výživného súd zamieta.
4. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletých detí sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že
od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

vyjadrením otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd zvýšil výživné na mal. Q. zo sumy 45 eur na 85 eur a na
mal. P. zo sumy 40 eur na 75 eur od 2.8.2016 - od podania návrhu na tom, základe, že od poslednej
úpravy výživného mal. Q. zmenila stupeň školskej dochádzky, keď od 1.9.2016 navštevuje piaty ročník
ZŠ. Náklady na školu sa nezvýšili, tieto sa zvyšujú objektívne rastom, teda nákupy, oblečenia, deti
mimoškolské aktivity okrem školských krúžkov nemajú, mal. P.n má zvýšené náklady - hrá futbal 120

eur ročne. Otec žije s partnerkou. V čase poslednej úpravy mal.Q.a navštevovala tretí ročník ZŠ a mal.P.
prvý ročník ZŠ. Mal. Q. teda chodí už na druhý stupeň, potrebuje viac školských pomôcok, už teraz platia
zošity na 6.ročník, jej náklady sa zvýšili aj rastom, a to kúpou oblečenia, mimoškolské aktivity nemá.
Matka deti bola pred mesiacom u nich vypýtala si tričká, ktoré deťom dala k vianociam. Mal. MY. ma
zvýšené náklady tým ,že chodil na plavecký krúžok - 35 eur, chodí na futbal - kopačky 30 eur raz za
tri až štyri mesiace, halovky raz ročne a klubu mesačne 10 eur. Pokiaľ je maloletý u matky, maloletých
nechodí na tréningy. Futbal má v Modranke, ale matka tam s ním nechodí.

Otec má príjem 607 eur, má ďalšiu vyživovacia povinnosť, partnerka je na MD, poberá rodičovský
príspevok. Bývajú v podnájme, platia 200 eur mesačne. Matka sa s deťmi stretáva každý druhý víkend,
prespávajú u nej. Tieto náklady mu chce odrátať z výživného. Majú tam oblečenie, teda to im asi kupuje.
Teda nad rámec bežného výživného sa na jej výžive podieľa. So znížením výživného nesúhlasíl. Matkapo ukončení úpravy styku deti iba vyloží, nikomu ich neodovzdá. Podľa jeho informácií matka robí
upratovačku na ZŠ Mozartova v Trnave.
Pokiaľ je maloletý u matky, maloletých nechodí na tréningy. Futbal má v Modranke ale matka tam s ním

nechodí. Matka hovorí deťom, že si kúpi 4izbový byt a zoberie si ich. Keď si matka berie deti, neberie si
ich kartičky poistencov a raz keď boli v ZOO, stratili sa a nemohli sa vrátiť domov. So znížením výživného
nesúhlasil.

4.Matka s návrhom otca nesúhlasila. Žiadala zníženie výživného na mal. Q. aj na P. sumou 30 eur na

každé dieťa. Uviedla, že momentálne nemá zabezpečené bývanie, pretože priateľ ju vyhodil, nemá
kde bývať. Pracovný pomer bol s ňou ukončený na Spojenej škole Trnava z dôvodu, že prepúšťali,
predložila k nahliadnutiu pracovnú zmluvu, podľa ktorej pracuje od 1.5.2017 v SSS Clementisa 51
Trnava ako upratovačka, predpokladaný plat je 410 eur brutto. Má asi 5 exekúcií v celkovej výške asi
100 eur mesačne. Momentálne žije na ulici, nemá žiadny majetok ani partnera. S deťmi sa stretávala,
ale teraz ich mala mať v sobotu a nemala ani ako oznámiť, že s nimi nebude, lebo nemá už ani telefón.

Exekúciu na výživné už nemá, táto je splatená, výživné platila riadne. Keď bola s partnerom, deťom
kupovali veci, chodili na výlety. Mala ich každý druhý víkend, stálo ju to vždy asi 50 eur. Trvalý pracovný
pomer mala asi pred 8 rokmi v Hydine Cífer, ale závod sa odsťahoval do Topoľčian. Dostala odstupné
25.000 Sk. Vtedy žili ešte s otcom detí a tieto minuli. Odvtedy pracuje len brigádnicky. Má vzdelanie SOU
cukrár. Nezaujímala sa o voľné pracovné miesta z dôvodu, že prijala to, ktoré jej ponúkol úrad práce.

5.Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť, vzhľadom na to, že nastala zmena pomerov,
predovšetkým u mal.Q.y, ktorá navštevuje druhý stupeň ZŠ a matke navrhol určiť výživné primerane
potrebám detí a jej možnostiam.

6. Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.
Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

7.Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa

môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

8.V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Okresného súdu Trnava 24. 9. 2015 č. k. 26P
22/2014-146, keď výška výživného bola určená sumou 45 eur mesačne na mal. Q. sumou 40 eur namal. P. mesačne.. Matka mala príjem 397 otec mal príjem cca 531,08 eur mesačne, jeho priateľka
poberala rodičovský príspevok. Otec býval u rodičov spolu s priateľku a deťmi. Náklady na deti boli na
každé dieťa 12 eur družina, obedy a desiate 35 eur maloletému a 31 eur maloletej, deti zvýšené náklady

nemali. Matka bývala s priateľom v nájomnom byte.
V súčasnej dobe matka má príjem cca 340 eur netto, žije sama. Otec má príjem 607 eur mesačne, jeho
priateľka poberá stále rodičovský príspevok, ďalšiu vyživovaciu povinnosť mal otec aj v čase posledného
rozhodovania.
Maloletá Q.a v súčasnosti navštevuje 5. ročník základnej, došlo k zmene pomerov zmenou stupňa

školského vzdelania - II.stupeň. .
K poslednej úprave pomerov došlo v r. 2015, teda návrh bol podaný rok po ostatnom rozhodnutí. K
zásadnej zmene došlo u mal. Q. zmenou stupňa školy. U mal. P. k zásadnej zmene pomerov nedošlo.
Rovnako nedošlo k zásadnej zmene pomerov /príjmu, vyživovacích povinností/ ani na strane rodičov
s tým rozdielom, že matka v čase posledného rozhodovania bývala s priateľom v nájomnom byte, v
súčasnosti nemá vyriešenú bytovú otázku, nevznikajú jej náklady na bývanie.

Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili objektívne náklady maloletých detí vekom, rastom a s tým
súvisiacimi nákladmi na oblečenie, stravu a podobne. Ako bolo uvedené, u mal. Q. zmena nastala
nástupom na 2. stupeň ZŠ. Matka sa s deťmi aktuálne nestretáva, nad rámec bežného výživného na
deti počas stretávania sa prispievala.
Na mal. Q. bolo doposiaľ určené výživné sumou 45 eur mesačne, na mal. P. 40 eur mesačne. Takto

určená výška výživného nepochybne nepokrýva celkom náklady detí, ktoré sú vo vývoji, na strane otca je
potrebné prihliadnuť na prevažnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo ho však nezbavuje vyživovacej
povinnosti. Táto však práve s ohľadom na osobnú starostlivosť nie je už daná do takej miery ako u
matky. Otec zabezpečuje a pokrýva tiež náklady s bývaním, ktoré by nemal znášať sám, ale spoločne
s partnerkou, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá síce

bola i v čase posledného rozhodovania, ale i náklady tohto dieťaťa vekom objektívne rastú, a teda aj
náklady s tým spojené.
V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene
pomerov predovšetkým na strane maloletej VY., zvýšené náklady v súvislosti so zmenou stupňa
školského vzdelania však neboli preukázané, čiastočne vekom, rastom, došlo k zvýšeniu pomerov i na

strane mal. MY.
Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú
úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým
na strane maloletých detí. S poukazom na uvedené však nebolo možné vyhovieť návrhu v celom
rozsahu, aby rozhodnutie bolo i vykonateľné s prihliadnutím na možnosti matky. Tu treba uviesť, že

matka dlhodobo pracuje iba brigádnicky, nemá stabilné zamestnanie, pričom však je jej povinnosťou
počínať si tak, aby bola schopná plniť si riadne vyživovaciu povinnosť, a teda zaujímať sa sama o trvalé
pracovné miesto.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej
klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletého viac ako u povinných osôb.

Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd
v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti matky po zohľadnení jeho exekúcií /avšak len
do tej miery, aby rozhodnutie bolo vykonateľné/ a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej
úpravy výživného uplynulo pomerne krátke časové obdobie a do budúcnosti je predpoklad zvyšovania
výživného vzhľadom na vek detí.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu ktorým sa výživné zvyšuje,
kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho čiastočné zvýšenie, keď určené výživné považoval za
primerané potrebám maloletých detí a možnostiam matky.
Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci povolil súd matke splácať.

9. Návrh matky na zníženie výživného bolo potrebné zamietnuť i s prihliadnutím na vyššie uvedené
dôvody čiastočného zvýšenia výživného. Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zásadne
nezmenil /znížili sa jej náklady na bývanie, avšak treba mať za to, že matka si bytovú otázku vo vlastnom
záujme vyrieši a tento stav je dočasný/, pričom matka je povinná počínať si tak, aby bola schopná

plniť si riadne vyživovaciu povinnosť tak, aby výživa detí nebola ohrozená. Je potom na matke, aby
vyvinula kroky k tomu, aby mala pravidelný a dostatočný príjem. Zníženie výživného nie je zásadne na
prospech maloletých detí a k takému kroku je možné pristúpiť len v prípade zásadnej a trvalej zmeny
na strane povinnej osoby a o taký prípad tu nejde. Na strane matky neboli zistené žiadne závažnéskutočnosti, pre ktoré by sa nemohla zamestnať /zdravotné dôvody a podobne/, dlhodobá PN a žiadne
dôvody relevantné pre zníženie výživného. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými inými
pohľadávkami a záväzkami a pokiaľ sú voči matke vedené exekúcie, je to jej zavinením, táto skutočnosť

nemôže byť dôvodom na zníženie výživného, naviac bola táto skutočnosť v záujme vykonateľnosti
rozhodnutia zohľadnená pri zvýšení výživného z hľadiska jeho výšky. U matky sa jedná o dlhodobý stav
brigádnickýchzamestnaníatátookolnosťnemôžebyťnaťarchumaloletýchdetí.Objektívnepotrebydetí
vekomnarastajú,pretocitovanéustanoveniezákonapreprípadnézníženievýživnéhovyžadujesplnenie
podmienok, ktoré sú objektívne a nezávislé od vôle povinnej osoby - o taký prípad sa ale nejedná. Matka

neuviedla žiadny relevantný dôvod na zníženie výživného, ktorý by objektívne spôsobil jej neschopnosť
a nemožnosť plniť si určenú vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať,
že nie sú dané dôvody na zníženie výživného, ktoré by nebolo na prospech maloletých detí. Preto bolo
potrebné návrh matky na zníženie výživného zamietnuť.

10.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.