Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207727
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudkyňouJUDr.MonikouJakubovouvsporežalobcu:TELERVISPLUSa.

s.,sosídlom,84104Bratislava,StaréGrunty7,IČO:35717769,právnezastúpenéhoJUDr.Vratislavom
Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. M., W..
XX.S. XXXX, F. W. U. XXXX/X, XXX XX H. L., o zaplatenie 642,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 497,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 497,50 eur od 17.decembra 2014 až do zaplatenia, a to do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 54,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.mája 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 642,50 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.júla 2014 č. V. poskytol žalovanému
úver vo výške 500 eur za úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 100,00 eur, servisný poplatok vo výške 9%
z istiny, t.j. 45,00 € (úrok a servisný poplatok spolu označované ako „odplata“). Žalovaný sa zaviazal
uhradiť veriteľovi čiastku 645 eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach
vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 63,75 eur (istina vo
výške 78,43%, úrok vo výške 14,51%, servisný poplatok vo výške 7,06% z každej jednotlivej splátky).

Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30.deň po splatnosti prechádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaný len
uhradil 2,50 eur dňa 26.júla 2014. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splatením úveru, žalobca
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka zosplatnil celý úver ku dňu 16.decembra 2014. Žalobcom
uplatnená suma 642,50 eur predstavuje rozdiel medzi sumou 645 eur a čiastkou 2,50 eur, ktorú žalovaný
do podania žaloby zaplatil. Žalobca si okrem istiny uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 642,50 eur od 17.decembra 2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 16.februára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli
ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná

o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Kešovka č.
V. z 26.júla 2014 (č.l. 5 - 7), predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení (č.l. 10), stanoviskomžalobcu z 3.októbra 2016. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny
stav.
4. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.júla 2014, ktorá je na formulárovom tlačive žalobcu,

označenom aj ako KEŠOVKA, vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške
500 eur s úrokom 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške 9% z
istiny. Odplata je 26,77% za rok. RPMN uvedený nie je len jeho výpočet v čl. III bode 1. Podľa zmluvy
sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 500 eur, úrok vo výške 100 a servisný poplatok
vo výške 45, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 645 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť

13. mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,50 eur a nasledujúcich 10 splátok po 63,75 eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy bola vo výške 49,67%.
5. Žalobca predžalobnou upomienkou z 12.januára 2015 (č.l. 8) vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy vo výške 451,25 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do
pokladne spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8

Občianskeho zákonníka upozornil, že po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej
pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami.
6. Prípisom z 12.februára 2015 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie úveru k 16.decembra 2014 z
dôvodu omeškania, pričom ho vyzval na bezodkladnú úhradu sumy 642,50 eur.
7.Vdanomprípadesúdsapredovšetkýmzaoberalnáležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúvere,keďže

uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2012 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
10. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 10.júna 2013 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

14. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda

nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,
na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
15. V predmetnej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti, čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
16. Pokiaľ ide o termíny splatnosti dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom
v tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
je splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť

splátok,jeprebežnéhospotrebiteľanezrozumiteľnéazmätočné,pretoženejednoznačneazložitourčuje
termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ
odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť
každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon
vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd

vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.
17. Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v zmluve uvádza okrem úroku 20
% aj odmenu - servisný poplatok vo výške 9%, a neuvádza za čo tento poplatok - odmena patrí. Zmluva v
tejto časti je preto neurčitá a z toho dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navyše opäť takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú

praktiku, ktorou žalobca sa snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ ako zisk veriteľa,
pokiaľ nesúvisí s nejakým iným konkrétnym jeho plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru,
predstavuje vo svojej podstate úrok.
18. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 500 eur, pričom uhradil na splátkach celkom 2,50
eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná len v časti neuhradenej

úverovej istiny vo výške 497,50 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď výška základnej úrokovej
sadzby k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 497,50 od 17.decembra 2014 do zaplatenia. Preto súd v
tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku.19. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
21. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1

CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 54,86%,
a to podľa pomeru úspechu v spore (77,43% : 22,57%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).