Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115223928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený:
Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Ul. J. Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X/XX, o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 200 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
od 4.2.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 22%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde 5.8.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť
sumu vo výške 327,21 eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 262,21 eur odo dňa
4.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 3.1.2014 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí
bezúročného spotrebiteľského úveru medzi navrhovateľom ako veriteľom, na základe ktorej v súlade

s čl. III. bod 3. zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 200,- eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť
jednorázovo do 3.2.2014 vo výške 262,21 eur zahŕňajúcej poplatok vo výške 62,21 eur. Podľa čl. IV bod
5 Rámcovej zmluvy si uplatnil aj náhradu vynaložených nákladov vo výške 65,- eur. Uzavretie zmluvy a
poskytnutie úveru bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu.
Rámcová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vydania súhlasu oboma zmluvnými stranami.
Žalobcom na znak súhlasu boli žalovanému zaslané predzmluvné formuláre formou elektronickej pošty.
Žalovaný súhlas vyjadril kliknutím na odkaz. Zmluva bola uzavretá podľa zák. č. 266/2005 Z.z., pričom

v zmysle ust. § 1 ods 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. je vylúčená aplikácia všeobecných ustanovení
daného zákona.

3. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, návrh mal riadne doručený.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s upomienkou, s upozornením na hrozbu
exekúcie, s urgenciou, s poslednou výzvou, s výpisom z bankového účtu žalobcu a dospel ku
skutkovému a právnemu záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá prostredníctvom diaľkovej

komunikácie rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojenýchďalšíchslužiebazároveňzmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverustým,žežalovanýprijal
návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 200,- eur. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so
zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanému bola zo
strany žalobcu týmto spôsobom poskytnutá suma na základe rámcovej zmluvy so splatnosťou kratšou

ako tri mesiace.

7. Z rámcovej zmluvy a jej obsahu súd zistil, že žalobca predmetný úver označil ako bezúročný v
článku IV., bod 3., v zmluve vyjadril RPMN vo výške 366,20 % určený na základe celkových nákladov
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a priemernú RPMN pre tento typ úveru 418%.

Žalobca uviedol celkové náklady, ktoré mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným
pevnou sumou 62,21 eur, ktoré mali predstavovať príslušenstvo. V čl. IV bod 1 bolo dohodnuté, že klient
sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená
individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a
oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru.

8. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký
alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona.

9. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom nie je úver ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

10. V zmysle uvedeného sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespravuje režimom poskytnutia
spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak inak sa na právny vzťah vzťahujú všetky
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa z.č. 250/2009 Z.z. ako aj osobitné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
11. Súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vzhľadom na spôsob a formu vzniku právneho vzťahu

sa spravuje aj ust. zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku
alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie

o dodávateľovi, finančnej službe, a najmä zmluve na diaľku, a to o
- práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie,
informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch
neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
- minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo

opakovane,
- možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
- postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,

- označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
- voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,- jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu.

13. Podľa § 40 ods. 4 Obč. zák. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

14. Súd na daný právny vzťah aplikoval aj Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľské
zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a
Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony

je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri
uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva. Podľa § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj
nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy
ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch

v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s
návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Smernica
Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu

mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

16. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že
pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52
až 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských

zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Pritom samotná skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť
viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak,
aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa.

17. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto
sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi,
čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické
poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva

v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že
súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej

hospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup
k informáciám a podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo
zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu,
že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka
sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej

strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo
až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie
slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú
osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým vnedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe
uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je

slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak
okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými
prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia
tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície
tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto

disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.
18. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Porušenie rovnováhy,
"ekvivalencie" sa prejavuje najmä neprimeranosťou konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu.
Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných
plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú
podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky

v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky
požadované bankami. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a

poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto
používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne

je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície v oblasti dobrých mravov.

19. Hoci vzhľadom na krátkodobý charakter úveru nepresahujúci 3 mesiace môže si vyžadovať tento
typ zmluvného vzťahy vyššie náklady spojené s administratívou, súd vzhľadom pomer nákladov vo
vzťahu k poskytnutej sume a vo vzťahu k dobe poskytnutia prostriedkov, považoval výšku veriteľom

určeného poplatku v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor súd vzhliadol vo výške poplatku za úver, nakoľko
zaťaženie spotrebiteľa poplatkom za úver, ktorý bol deklarovaný ako bezúročný niekoľko násobne
prekračovalo bežnú úrokovú sadzbu a RPMN. Pritom prioritne odmena za poskytnutie úveru má byť
krytá práve úrokom poskytnutých prostriedkov, ktorý popri RPMN predstavuje jeden z najpodstatnejších
ukazovateľov výhodnosti úveru. Pri úvere uvádzanom ako bezúročnom sa predpokladaná maximálna

výhodnosť, pretože takéto prostriedky nie sú poskytované za odplatu. Odplata však nemôže byť zastretá
práv stanovením neprimeranej výšky odplaty za poskytnutie úveru, teda v takej výške, že odplata
zahŕňa aj nároky odmeny, ktorá by ináč bola krytá práve zmluvnými úrokmi. Teda pri spotrebiteľskom
úvere musí byť odplata primeraná vynaloženým nákladom a poťažme aj možnej primeranej odmene -
provízii pre zástupcu či agenta ale nesmie byť prostriedkom, ktorý nahrádza prostriedky za poskytnutie

úveru. Podradenie odmeny za poskytnutie úveru práve pod poplatok totiž znemožňuje dlžníkovi využiť
právo, kedykoľvek predčasne splatiť úver, nakoľko práve toto zákonom priznané práva sa stáva preň
nevýhodné.

20. Naviac súd musí poukázať aj na skutočnosť, že hoci veriteľ uvádzal v zmluve RPMN 366,2%

skutočná RPMN určená súdom bol zistené vo výške 2 478,79 eur, teda takúto taktitu aj pri zmluvách
splatných do 3 mesiacov od poskytnutia úveru je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

21. Práve novelizáciou nar. vlády č. 87/1995 Z.z. bola stanovená všeobecne akceptovateľná výška
odplaty a nárokov veriteľa voči spotrebiteľovi. Samozrejme znenie právneho predpisu nemožno

aplikovať na právne vzťahy pred jeho účinnosťou - zákaz retroaktivity, avšak pri posudzovaní súladu
konania s dobrými mravmi, musí byť konanie v určitom primeranom časovom období zosúladené. Teda
nároky uplatnené v určitom časovom období pred účinnosťou zákona pri obdobných ekonomických a
sociálnych podmienkach, nesmú bez zjavného dôvodu niekoľkonásobne prevyšovať nároky, ktoré bypodľa účinných právnych predpisov bolo možné priznať v čase rozhodovania, teda nároky vždy musia
zodpovedať určitej proporcionalite a rovnováhe.

22. Súd preto považoval stanovenú výšku poplatku pri splatnosti záväzku 30 dní, ktorý násobne
prevyšoval sumu priemernej úrokovej sadzby a výrazne presahoval výrazne sumy poplatkov za
poskytnutie úveru stanovené bankami (v priemerne 1 - 2% z požičanej sumy, prípadne poplatku za
administráciu úveru do sumy 3 eurá mesačne), za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V
tomto prípade súd konštatoval zneužitie práv veriteľa predstavujúce charakter civilnoprávnej úžery,

ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného dojednania. Podľa odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu Prešov z 8. decembra 2011, sp. zn. 16Co/71/2011: Civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri
nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu
nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti.

23. Súd v tomto smere poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách ako aj Rozsudok KS Prešov č. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011. Akékoľvek ustanovenia
zakladajúce nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poplatky za
upomienky, trovy mediácie) ako aj úroky za poskytnutie úveru v neprimeranej výške sú neplatné z
dôvodu ich neprijateľnosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp.

zn. 18Co 109/2011, podľa ktorého: Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z.

z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného
dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou

zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (pórov, rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-618/10)., ako aj § 53, ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu Úverovej zmluvy č.
507400619,predloženejdotohtokonaniažalobcom,stanovuje:„Akpredmetomspotrebiteľskejzmluvyje
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.".

24. Súd preto vyhovel nárokom žalobcu len na vrátenie istiny 200,- eur a žalobu vo zvyšnej časti o
zaplatenie odplaty zamietol.

25. Vzhľadom na omeškanie odporcu so splnením peňažného záväzku súd zaviazal odporcu podľa §
517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5%
vyššej ako je základná sadzba ECB ku dňu omeškania, teda vo výške 5,25% od dohodnutej splatnosti
záväzku.

26. Pokiaľ si veriteľ uplatnil aj nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
65 eur s ktorými mal oboznámiť odporcu pred uzavretím zmluvy, súd poukazuje na to, že náklady
spojené s uplatnením pohľadávku sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a
to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody,

cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady
sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj
v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené
s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.

27. Žalobca však v konaní žiadne náklady nepreukázal. V konaní je žalobca zastúpený advokátom,
ktorý uplatnil pohľadávku v súdnom konaní a uplatňuje si trovy konania za všetky úkony spojené
s uplatnením návrhu, preto súdu vôbec nie je zrejmé, čo, aké náklady požadovaná suma 65,- eur
zahrňovať.Naviacsúdpoukazujenaskutočnosť,ženákladypredstavujúurčitústratuspojenúsvýkonomčinnosti, teda jednoznačne ich nemožno určiť sumárne vopred a paušalizovať, s výnimkou určitých
úkonov, napr. poštovné, vyhotovenie jedného úkonu, napr. upomienky a pod.. Súd pritom z návrhu
nemal preukázané ani akékoľvek čiastočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda skutočne

vynaložené prostriedky na uplatnenie nároku o to viac účelnosť akéhokoľvek iného konania ako
uplatnenie nároku v súdnom konaní. Suma 65,- eur, nech aj bola uvedená v cenníku poplatkov, bola
by značne nadhodnotená a neprimeraná napr. porovnaním s nákladmi na podľa ust. § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka. Súd preto považoval aj tento zmluvne stanovený nárok za neprijateľný a teda
neplatný podľa § 39 Obč. zák. a žalobu aj v tomto rozsahu súd zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu 61%, úspech žalovaného v rozsahu 39%, súd podľa § 255
ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 22%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).