Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213941
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114213941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7,

Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku
12, proti odporcom: X/O. F., nar. XX.XX.Q.., bytom U., C. XXX/XX, 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.,
C. XXX/XX, o zaplatenie 514,08 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcom v 1. a 2.rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 07.05.2014 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy
664,08 eura s úrokom z omeškania z titulu nesplatenia zmluvy o úvere.

Okresný súd Nitra v časti o zaplatenie 150 eur konanie zastavil a vo zvyšku ohľadne sumy 514,08
eura návrh zamietol z dôvodu premlčania návrhu. Na základe odvolania navrhovateľa, ktorý namietal
spočívaniepremlčacejlehotyKrajskýsúdvNitrerozhodnutieOkresnéhosúduvzamietajúcejčastizrušil,
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia premlčania.
Do prvého rozhodnutia Okresný súd zistil, že navrhovateľ s odporcami uzavrel zmluvu o úvere dňa
05.04.2009, na základe ktorého im poskytol sumu 750 eur. V trinástich splátkach mali odporcovia

uhradiť sumu 1.267,50 eura. Odporcovia riadne dlh nesplácali, uhradili sumu 603,42 eura. Ďalšie splátky
aj napriek výzve neuhradili. V zmysle zmluvy si navrhovateľ uplatňoval sumu 664,08 eura z titulu
nesplateného úveru, paušálnu sumu nákladov, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 664,08 eura
od 15.01.2010 do zaplatenia. V často o zaplatenie sumy 150 eur zobral navrhovateľ návrh späť pred
začatím pojednávania. Odporcovia namietali premlčanie návrhu.

Odporcovia v 1. a 2. rade nemali čo k veci dodať. Súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho

právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to : odvolaním navrhovateľa zo dňa 10.11.2014,
uznesením č.k. 5Co/34/2015-45 zo dňa 25.02.2015, pripojeným spisom sp. zn. 11Er/1458/2012 a zistil
tento doplňujúci skutkový a právny stav :
Navrhovateľ sa stotožnil s názorom Okresného súdu, že dlh odporcov sa stal splatný 14.01.2010 a
premlčacia doba začala plynúť od 15.01.2015 v trvaní troch rokov. Od 15.12.2011, teda podania návrhu

na rozhodcovský súd až do dňa 03.01.2014, právoplatného zastavenia exekučného konania, uznesením
zo dňa 17.09.2013 premlčacia doba spočívala a teda neuplynula do podania návrhu.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcehovoči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované
a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré

nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných

podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,

rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,

je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o
ochrane spotrebiteľa. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre odporcu
zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú
zmluvuvzmysleObčianskehozákonníka,keďžepodľaObchodnéhozákonníkasúobchodnépodmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej

pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporcovia neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované
pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere
mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Spory týkajúce sa zmlúv
o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím

spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/56/2011-86 z
29.03.2011).

Navrhovateľ nevysvetlil v čom by mal odporca jedna, alebo dva ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní
veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Úprava spotrebiteľských

práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovinič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo
všeobecne vzťahy medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu
obchodných vzťahov. Už bolo konštatované, že odporca nie je podnikateľ. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že

v občianskom práve nie je ustanovenie, podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd už poukazoval na
§ 657 O.z.. Oveľa prísnejšie a tvrdšie sú úpravy vzťahov podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné
si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia
zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia
doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod

výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má
tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku
do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov,
možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom
rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve
bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii

v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva
pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má
teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka,
ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov
je občianske právo SR.

Súd posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre odporcov ako spotrebiteľov
je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa
21.04.2015.SpotrebiteľskýcharakterzmluvypredurčujeaplikáciuustanoveníObčianskehozákonníkaaj
na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných
vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia
O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy
nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia.

To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v
prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu - úver
podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.

Námietku premlčania tak súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná.
Listom zo dňa 20.05.2010 navrhovateľ zosplatnil dlh odporcov ku dňu 14.01.2010 ( č.l. 6 spisu). Od
nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu odporcov začala plynúť premlčacia doba, teda od 15.01.2010
s čím sa stotožnil aj navrhovateľ. Návrh bol podaný dňa 07.05.2014, teda po štyroch rokoch, troch
mesiacoch a 23 dňoch. Počas uplatnenia práva na súde či inom príslušnom orgáne a ak sa začatom

konaní riadne pokračuje premlčacia doba spočíva, neplynie. Návrh na rozhodcovský súd bol podaný
dňa 15.12.2011 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.6.2012, ubehlo tak šesť mesiacov a 6 dní.
Návrh na exekúciu bol podaný 27.11.2012 a právoplatne bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá
exekučným súdom dňa 19.03.2013, ubehli tak tri mesiace a 20 dní. Rozhodcovské konanie a exekučné
konanie do doby od kedy navrhovateľ vedel, že nebude vydané poverenie uplynulo deväť mesiacov a

26 dní. Odrátajúc túto dobu od doby začatia plynutia premlčacej doby po podanie návrhu ostala doba
troch rokov, piatich mesiacov a 26 dní. Ubehla tak premlčacia doba na podanie návrhu a na základe
námietky premlčania súd návrh v sume 514,08 eura zamietol. Súd do doby spočívania premlčacej
doby nezahrnul obdobie medzi skončeným rozhodcovského konania a začatím exekučného konania,
keďže v tejto dobe sa žiadne konanie neviedlo, resp. nebol uplatnení nárok. Súd do spočívajúcej doby

nezahrnul ani obdobie po právoplatnom odmietnutí vydania poverenia, pretože po právoplatnosti tohto
rozhodnutia navrhovateľ vedel, že konanie za účelom uplatnenia si predmetného práva ďalej riadne
pokračovať nebude a súd poverenia k rozhodcovskému rozsudku nevydá. Z právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia navrhovateľ vedel, že rozhodcovský rozsudok je nulitnýakt nezakladajúci prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom. Nebolo
pritom možné o nároku navrhovateľa rozhodnúť res judicata ( rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/308/2011 zo dňa 31.05.2012) a tak vlastne neprebiehalo žiadne konania na uplatnenie

predmetného práva.

Vec súd prejednal dňa 10.09.2015 od 10.00 hod do 10.40 hod. Po rozhodnutí veci súdom bol sudcovi
doručený návrh na čiastočné späťvzatie návrhu v sume 367,50 eura. Právny zástupca navrhovateľa
na súd doručil podanie dňa 10.09.2015 o 9,32 hod. emailom bez zaručeného elektronického podpisu.

Asistentke sudcu bol email doručený 10.30 hod.. Počas pojednávania asistentka ani sudca neboli o
tomto emaily oboznámení, čo nie je ani možné. Súd tak posudzoval vec a rozhodol bez vedomosti
o čiastočnom späťvzatí návrhu po začatí pojednávania a po vyhlásení rozsudku tento nebolo možné
zmeniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom nepriznal náhradu

trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.