Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314220942.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: TEZET s.r.o., so sídlom U
Elektrárny 4171/4g, 695 01 Hodonín, Česká republika, IČ: 292 60 116, zastúpený JUDr. Ľubomírom
Vanekom, advokátom, Škarniclovská 1, Skalica, proti žalovanému: JOPI TRADE, spol. s r.o., so
sídlom Vlčany 155, Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený JUDr. Stanislavom Barkocim, advokátom,

Námestieslobody28,Bratislava,ozaplatenieúrokovzomeškania,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 1. júna 2015 č.k. 35Cb/20/2014-77 v časti o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v sume 320,36 eur, z toho
268,46 eur na trovách právneho zastúpenia a 51,90 eur iné trovy konania, k rukám advokáta žalobcu,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.06.2015 č.k. 35Cb/20/2014-77 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.200 eur od 2.1.2013 do
4.6.2014, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.763 eur od 29.10.2013 do 4.6.2014,

úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.545,25 eur od 20.11.2013 do 16.6.2014, a úrok z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.745,97 eur od 20.11.2013 do 3.10.2014, náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 51,90 eur a k rukám
právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 736,25 eur, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.745,97 eur a úrokov z
omeškania. V časti istiny 1.745,97 eur súd konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil z dôvodu

uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby na súd. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v uvedenej časti vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca dôvodne
zobral späť žalobu pre správanie žalovaného (dodatočné splnenie záväzku po začatí konania na súde).
V časti uplatnených úrokov z omeškania bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, a preto mu vzniklo právo
na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva voči žalovanému, ktorý vo veci
úspech nemal.

Trovy žalobcu pozostávali z alikvótnej časti zaplateného súdneho poplatku zodpovedajúcej žalovanému
nároku po jeho späťvzatí vo výške 38,50 eur, zo sumy 6,50 eur, o ktorú bola v zmysle § 11 ods. 4 zákonao súdnych poplatkoch krátená suma súdneho poplatku, ktorý bol na základe čiastočného zastavenia
konania žalobcovi vrátený a trov právneho zastúpenia vo výške 736,25 eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny a náhrad advokáta vyčíslených v zmysle vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za jeden
úkon bola stanovená v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky a odvíjala sa od výšky peňažného plnenia,
ktorého sa právny služba týkala v čase začatia poskytovania právnej služby. Z týchto dôvodov súd pri
priznaní odmeny za úkon podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia z
8.4.2014 a podľa §13a ods.1 písm. c/ vyhlášky - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej -

predžalobná výzva zo 17.4.2014 vychádzal z tarifnej hodnoty 10.254,22 eur, ktorá predstavovala výšku
dlžného peňažného plnenia v čase poskytovania služby (uvedená suma je uvedená v predžalobnej
výzve zo 17.4.2014 založenej na č.l. 20). Výška tarifnej odmeny za tieto dva úkony vypočítaná podľa § 10
ods. 1 vyhlášky predstavovala sumu 270,54 eur/úkon. Pri priznaní odmeny za 2 úkony písomné podanie
na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky - podanie návrhu z 26.8.2014 a čiastočné
späťvzatie návrhu súd vychádzal z tarifnej hodnoty 1.745,97 eur, ktorá predstavovala výšku dlžného

peňažného plnenia v čase podania návrhu a jeho čiastočného späťvzatia. Výška tarifnej odmeny za tieto
dva úkony vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhl. predstavovala sumu 81,33 eur/úkon. Súd zároveň priznal
žalobcovi náhradu režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za 3 úkony zrealizované v roku 2014
vo výške 8,04 eur a za 1 úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eur.
Trovy konania uplatnené žalobcom boli podľa názoru súdu vynaložené účelne v súvislosti s

uplatňovaním jeho práva proti druhému účastníkovi. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že žalobcovi možno priznať len odmenu za úkony vykonané pred súdom, keďže takéto tvrdenie nie je
možné oprieť o žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku či vyhlášky. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že žalobca svojím zastupovaním v predmetnej právnej veci splnomocnil JUDr.
Ľubomíra Vaneka, advokáta, dňa 8.4.1014 (splnomocnenie založené pod č.l. 23 spisu). Sporný úkon

(predžalobná výzva) bola advokátom realizovaná počas trvania jeho právneho zastúpenia v tejto právnej
veci. Podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
písomnépodanienasúdaleboinýorgánaleboprotistranetýkajúcesavecisamej.Uvedenýúkonprávnej
služby možno jednoznačne podradiť pod citované ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Predžalobná
výzva bola v písomnej forme adresovaná protistrane - žalovanému - a týkala sa nároku, ktorý sa stal

predmetom konania v tejto veci.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v časti o trovách konania a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti druhého výroku zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v celkovej výške 230,64 eur, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti druhého

výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, pri výpočte odmeny za prvý a druhý úkon právnej pomoci
použil súd prvej inštancie ako výpočtový základ sumu 10.254,22 eur (t.j. 2x úkon po 270,54 eur). Pri
výpočte odmeny za tretí a štvrtý úkon právnej pomoci vychádzal súd prvej inštancie zo sumy 1.745,97

eur (t.j. 2x úkon po 81,33 eur). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu režijného paušálu, a to za
3 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2014 (t.j. 3x režijný paušál po 8,04 eur) a za 1 úkon právnej
pomoci vykonaný v roku 2015 (t.j. 1x režijný paušál po 8,39 eur).
Zo zákonnej dikcie vyplýva, že účastník konania má nárok na náhradu trov konania vtedy, ak bol v konaní
úspešný. Zároveň má však nárok len na náhradu takých úkonov právnej pomoci, ktoré boli vykonané

účelne a hospodárne, a ktorých vykonanie bolo nevyhnutné na dosiahnutie úspechu v spore. Účastník
konania, ktorý bol v konaní úspešný, teda nemá ex lege nárok na náhradu všetkých úkonov právnej
pomoci vykonaných jeho právnych zástupcom, ale len na náhradu tých úkonov právnej pomoci, ktoré
boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť, hospodárnosť a nevyhnutnosť
vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci je potrebné hodnotiť v každom prípade individuálne, a

to najmä s poukazom na sledovaný cieľ, t.j. úspech v spore. Účastník konania má teda nárok len na
náhradu takých úkonov právnej pomoci, ktorých vykonanie bolo nevyhnutne potrebné na uplatňovanie
jeho práv a právom chránených záujmov.
Ďalším kritériom aplikovaným pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (konkrétne trov
právneho zastúpenia), je že sa musí jednať o trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti

so súdnym konaním. Úspešný účastník konania má proti protistrane nárok na náhradu tých trov
právneho zastúpenia, ktoré vznikli v súvislosti s konaním, v ktorom bol účastník konania úspešným.
Pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré majú byť úspešnému účastníkov konania
súdnym rozhodnutím priznané, je potrebné dôsledne rozlišovať úkony právnej pomoci, na ktoré mánárok právny zástupca žalobcu voči žalobcovi ako jeho klientovi a úkony právnej pomoci, na ktorých
úhradu má nárok žalobca voči žalovanému.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu odmeny za úkon právnej pomoci označený

ako „predžalobná upomienka“. Tento úkon právnej pomoci je v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1, písm.
c) vyhlášky MS definovaný ako úkon, za ktorý patrí advokátovi náhrada v určitej výške. Pri rozhodovaní
o priznaní náhrady za tento úkon vo vzťahu k protistrane je však potrebné skúmať, či bol tento úkon
právnej pomoci vykonaný efektívne a hospodárne, resp. či bolo jeho vykonanie nevyhnutne potrebné
na uspokojovanie nárokov žalobcu. Účelne vykonaným úkonom by však tento úkon bol len vtedy, ak

by odvrátil hroziace súdne konanie (a contrario je tento úkon vykonaný zbytočne). Nakoľko však vo
veci samej podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu, je zrejmé, že tento úkon nesplnil
svoj procesný účel a význam, nezvrátil hrozbu súdneho konania, a teda ho nemožno hodnotiť ako
nevyhnutný pre uplatňovanie práva zo strany žalobcu. Zároveň je potrebné podotknúť, že s odkazom na
ustanovenie § 137 O.s.p. predmetom náhrady trov právneho zastúpenia sú také úkony právnej pomoci,
ktoré vznikli v súvislosti so súdnym konaním (a nie „predsúdnym konaním“). Úkon právnej pomoci

označený ako „predžalobná upomienka“ nie je úkonom urobeným v rámci súdneho konania, a teda za
neho náhrada žalobcovi nepatrí. Žalovaný podotýka, že nespochybňuje danosť tohto nároku vo vzťahu
právny zástupca žalobcu - žalobca. Inými slovami povedané, právny zástupca žalobcu má nárok na
úhradu odmeny za tento úkon právnej pomoci, ale výlučne vo vzťahu k svojmu klientovi (t.j. žalobcovi),
nie vo vzťahu k žalovanému (vo svetle princípu nevyhnutnosti a účelnosti trov konania - viď § 142 ods.

1 O.s.p.). Žalovaný má teda za to, že žalobca nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v časti
nároku na náhradu za úkon právnej pomoci označený ako „predžalobná upomienka“, nakoľko tento úkon
nespĺňa atribúty ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a ustanovenia § 137 O.s.p.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej
pomocioznačenéhoako„čiastočnéspäťvzatienávrhu“.Rovnakoakovprípadepredžalobnejupomienky,

ani tento úkon nemožno považovať za úkon vykonaný účelne, a teda žalobcovi náhrada za tento úkon
od žalovaného v rámci trov právneho zastúpenia nepatrí.
Žalovaný má za to, že žalobcovi prináleží náhrada trov právneho zastúpenia len za 2 úkony právnej
pomoci, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a návrh vo veci samej.
Pre stanovenie výšky jednotlivých úkonov právnej pomoci súhrnne tvoriacich trovy právneho zastúpenia

v rámci súdneho konania je rozhodujúcou hodnota sporu, na ktorej sa spor ustálil. Táto hodnota je
vymedzená návrhom vo veci samej a následne je korigovaná meritórnym rozhodnutím. Keďže sa s
odkazomnaustanovenie§137O.s.p.jednáonáhradutrovprávnehozastúpeniavzniknutýchvsúvislosti
so súdnym konaním (a nie „predsúdnym“ konaním), je absolútne irelevantné, v akej výške bola pôvodná
istina veriteľovej (t.j. žalobcovej) pohľadávky, rozhodujúcim je, v akej výške bol nárok žalobcu v súdnom

konaní uplatnený. Tým však nie je dotknutý prípadný nárok právneho zástupcu žalobcu voči žalobcovi
na úhradu odmeny za úkon právnej pomoci označený ako „prevzatie a príprava“ (obdobne aj úkon
právnej pomoci označený ako „predžalobná upomienka“), ktorý je vyčíslený v závislosti od pôvodnej
výške žalobcovej pohľadávky. V návrhu vo veci samej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
istiny vo výške 1.745,97 eur spolu s prísl., pričom táto istina predstavuje aj hodnotu sporu a súčasne

je základom pre výpočet trov právneho zastúpenia (t.j. pri výpočte odmeny advokáta za 1 úkon právnej
služby).
Žalovaný má za to, že hodnota jedného úkonu právnej pomoci má byť vypočítaná zo sumy 1.745,97
eur (t.j. z hodnoty žalovanej istiny), a teda hodnota jedného úkonu právnej pomoci zodpovedá sume
81,33 eur. Keďže žalobcovi vznikol nárok na úhradu 2 úkonov právnej pomoci, má nárok na úhradu

sumy 162,66 eur (t.j. 2 x 81,33 eur). Právny zástupca žalobcu má nárok na úhradu režijného paušálu
prináležiacu k uvedeným 2 úkonom právnej pomoci vykonaným v roku 2014, tzn. nárok na režijný paušál
vo výške 16,08 eur (t.j. 2 x 8,04 eur). S poukazom na vyššie uvedené má žalobca voči žalovanému nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 178,74 eur.
Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď rozhodoval o trovách konania

a návrhu žalobcu na priznanie náhrady trov konania vyhovel v celom rozsahu, ako ani to, ako dospel k
záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v akom mu boli priznané.
Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania bez toho, aby dostatočne, výstižne
a presvedčivo odôvodnil, preto tak učinil, akými úvahami sa riadil, čo považoval za preukázané a
čo za sporné, je napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nepreskúmateľný

a nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov, čím bolo žalovanému odňaté právo konať pred súdom
(odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. a ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné aj
z dôvodu absencie opisu a vymedzenie úvah, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru,že žalobcovi nárok na náhradu trov konania vznikol (odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
Tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia aj náhradu za

také úkony právnej pomoci, ktoré neboli vykonané účelne, a ktoré neboli vykonané v rámci súdneho
konania, aplikoval na vec nesprávnu normu a teda vec nesprávne právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. a odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti
s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a zároveň zaťažil konanie inou vadou (odvolací dôvod

v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a
ustanovením § 137 O.s.p.) Rovnako súdu prvej inštancie pochybil, ak ako výpočtový základ rozhodujúci
pre vyčíslenie trov právneho zastúpenia použil nesprávnu výšku istiny (t.j. 10.254,22 eur namiesto
1.745,97).

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému

uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné,
ale nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia v odvolaním napadnutej
časti, rozhodol v súlade s ust. § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Podľa § 10 ods.2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne

zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je aj to, že strana, ktorá bola v konaní úspešná, má zásadne
právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva.

Jednou zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania v civilnom procese (teda
aj rozhodovaniu podľa § 255 ods. 1, predtým § 142 ods. 1 O. s. p.) totiž je, že súd prizná len náhradu
trov potrebných (rozumej nevyhnutných) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno
považovať objektívne za vynaložené účelne.

8. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania za predžalobnú výzvu s odôvodnením, že tento úkon
právnej služby bol advokátom realizovaný počas trvania jeho právneho zastúpenia v tejto právnej veci,
a že tento úkon možno jednoznačne podradiť pod ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky, podľa ktoréhoodmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby a to písomné podanie
na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
Odvolací súd sa s takýmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nakoľko má za to, že

týmto úkonom žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie jeho nároku,
keď táto výzva bola realizovaná ešte pred samotným začatím súdneho konania t.j. pred podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu na súd, a preto nemohla svojim obsahom a rozsahom, resp. zákonom
ustanovenou formou smerovať k rozhodnutiu súdu vo veci samej, t.j. k vydaniu platobného rozkazu.
Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď možno tento úkon podradiť pod ust. § 13a ods. 1 písm. c/

vyhlášky, nemožno ho považovať za účelne vynaložené trovy konania, pretože takáto predžalobná
výzva nie je podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na súde, nakoľko Občiansky súdny poriadok
účinný v čase podania návrhu na súd, v žiadnom ustanovení neupravoval ako podmienku prípustnosti
súdneho konania vyhotovenie a doručenie predžalobnej výzvy prostistrane a teda bolo len na vôli
žalobcu využiť túto fakultatívnu možnosť s vedomím, že ak tak urobí, vzniknú mu výdavky predstavujúce
odmenu advokáta za poskytnuté právne služby.

Za účelne vynaložené trovy konania možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou
nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne
právo na príslušnom súde (ústavný súd SR, IV ÚS 84/2014)

9. Súd prvej inštancie pri určení tarifnej odmeny pri priznaní odmeny za úkon právnej služby - prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vychádzal z tarifnej hodnoty 10.254,22 eur, ktorá
predstavovala výšku dlžného peňažného plnenia v čase poskytovania služby.
Odvolací súd sa s takýmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, pretože rovnako ako
odvolateľ má za to, že pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, sa za tarifnú hodnotu považuje
hodnota sporu vyčíslená žalobcom v návrhu na začatie konania. Žalobca podal na súd žalobu o

zaplatenie 1.745,97 eur s príslušenstvom, preto základ pre výpočet tarifnej odmeny, z ktorej mal súd
vychádzať pri určení odmeny za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, mala byť suma 1.745,97 eur a nie 10.254,22 eur, nakoľko je nepodstatné, v akej výške
bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému pred začatím súdneho konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa vychádza zo skutočnosti, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách

konania, je začatie súdneho konania. Dovtedy sa nejedná o trovy konania, aj keď sú tieto trovy navonok
úzko spojené so súdnym konaním (napr. predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania). K
trovám konania patria len trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním na súde, konanie na súde
začalo dňom, kedy bola na súd doručená žaloba t.j. dňom 3.9.2014.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že čiastočné späťvzatie návrhu nemožno
považovať za úkon právnej služby vykonaný účelne, a preto by žalobcovi nemala patriť náhrada za tento
úkon, ktorú námietku žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Odvolací súd dospel k záveru, že čiastočné späťvzatie návrhu doručené súdu prvej inštancie dňa
6.2.2015, bol úkon právnej služby potrebný na úspešné uplatnenie nároku na súde, nakoľko bol

predložený súdu dôvodne po tom, ako žalovaný dňa 3.10.2014 t.j. po podaní žaloby na súd, zaplatil
žalobcovi sumu rovnajúca sa žalovanej istine a následne súd na základe takéhoto čiastočného
späťvzatia návrhu, konanie v zmysle ust. § 96 ods.1 O.s.p. v tejto časti zastavil.
Ak by žalobca nezobral žalobu čiastočne späť po tom, ako žalovaný uhradil istinu po začatí konania a
trval by na pôvodne podanej žalobe, súd by v tejto časti musel zamietnuť žalobu, teda žalobca by bol v

tejto časti sporu neúspešný, čo by malo vplyv na rozhodovanie o trovách konania, keď pri rozhodovaní
o trovách konania sa v zásade vychádza zo zásady úspechu v spore.

11. Možno teda uzavrieť, že v predmetnej veci boli dôvody pre priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.4.2014 podľa §

13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky, 2. návrh na začatie konania zo dňa 26.8.2014 podľa §13a ods.1 písm. c/
vyhlášky, 3. čiastočné späťvzatie zo dňa 4.2.2015 podľa §13a ods.1 písm. c/ vyhlášky, keď výška tarifnej
odmeny za každý úkon právnej služby vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavovala sumu á
81,33 eur. Pri priznaní tarifnej odmeny za všetky tri úkony právnej služby súd vychádzal z tarifnej hodnoty
1.745,97 eur, ktorá predstavovala výšku dlžného peňažného plnenia v čase začatia konania, podania

návrhu na súd ako aj v čase späťvzatia žaloby. Súd zároveň priznal žalobcovi náhradu režijného paušálu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby realizované v roku 2014 vo výške 8,04 eur a za 1
úkon právnej služby realizovaný v roku 2015 vo výške 8,39 eur, čo spolu predstavuje sumu 268,46 eur
( 3 x 81,33 eur + 2 x 8,04 eura + 8,39 eur) .Súd priznal žalobcovi aj náhradu za súdny poplatok v sume 51,90 eur, nakoľko žalobca z návrhu na
začatie konania zaplatil súdny poplatok v sume 104,50 eur, od ktorého súd odrátal sumu 59,30 eur, ktorá
predstavuje vrátený súdny poplatok na základe Uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 6.3.2015 č.k.

35Cb/20/2014 - 58, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 3.4.2015 a pripočítal sumu 6,70
eur, o ktorú bola v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch krátená suma súdneho poplatku,
ktorý bol na základe čiastočného zastavenia konania žalobcovi vrátený.

12. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov

konania zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia.
S poukazom na § 263 ods. 1 C.s.p. za platobné miesto náhrady trov konania určil advokáta žalobcu.

13. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel k záveru, že v prejednávanej
veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p., vzhľadom
na čiastočný úspech sporových strán v odvolacom konaní, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

14. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).