Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/10/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608200154
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4608200154.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a. s., IČO: 35 823 364,
Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, proti povinným: v 1. rade M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/
XX, XXX XX H. a v 2. rade V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H., o vymoženie sumy
4017,99 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Erikom Tóthom, Piaristická 2, 949
01 Nitra pod sp. zn. Ex 1321/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Povinným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Právnypredchodcaoprávneného(Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,Bratislava)podalusúdnehoexekútora
proti povinným v 1. a 2. rade návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/329/07-14 zo dňa 30.8.2007. Súdny
exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 16.1.2008 poverenie na vykonanie exekúcie,
prevymoženiesumy4017,99eurso6%ročnýmúrokomod26.5.2007dozaplatenia,zmenkovejodmeny
v sume 13,39 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 241,78 eur a všetkých účelne vynaložených
trov exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona

odkladajú.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §

57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať

aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobouaexekučnékonaniesazačalopred
23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona

č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený

návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného
rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

Oprávnený podaním zo dňa 7.1.2016 podaným v zákonnej lehote (súdu bolo podanie doručené
12.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods.
1 Exekučného poriadku. Z doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
2750756 7 03 a stavebnom úvere č. 2750756 2 01 zo dňa 27.6.2005 poskytol právny predchodca

oprávneného povinným úver s tým, že plnenie z úverovej zmluvy bolo zabezpečené vlastnou
blankozmenkou vystavenou povinným v 1. rade a avalovanou povinnou v 2. rade. Nakoľko povinní
neuhrádzali splátky úveru riadne a včas v zmysle podmienok úverovej zmluvy právny predchodca
oprávneného odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval povinných na vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov s príslušenstvom. Keďže povinní dobrovoľne svoj záväzok nesplnili, právny predchodca

oprávneného uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1Zm/329/07
voči povinným svoj nárok zo zabezpečovacej zmenky, ktorej zmenková suma zodpovedala výške
nesplateného úveru s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz je exekučným titulom na podklade,
ktorého je vedené exekučné konanie. Oprávnený v doplnení návrhu zároveň upozornil, že základný
zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č.

258/2001 Z. z., je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli
porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani inéprávnepredpisyupravujúceobmedzeniealeboneprípustnosťzmenkyvovzťahusospotrebiteľomplatné
ku dňu vystavenia zmenky.

K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
22.6.2005 (ďalej len zmluva) a odstúpenie od zmluvy zo dňa 7.9.2006 adresované povinným v 1. a 2.
rade s dokladom o doručení povinným v 1. a 2. rade.

Zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48

Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou
v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru pod číslom 2750756 7 03 vo výške 3319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení
sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2750756 2 01 vo výške 1991,64 eur

s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho
medziúveru 6,99% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške
99,58 eur, poplatok za vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa
vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý

poplatok bol vo výške 13,28 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet
zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur. Súčasne sa
dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú
výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo

výške 29,04 eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/329/2007 vyplýva, že vo veci samej
rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred

vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej

činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ - povinní
v 1. a 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli

vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou.Naprávnyvzťahzaloženýzmluvoujetiežpotrebnéaplikovaťzákonč.634/1992Z.z.oochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že
vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha
nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj

základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených
listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.

Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne
na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec
neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké
nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný

rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/
EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej
posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých
nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške
99,58 eur (3000,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur
(500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,- Sk)
je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.

Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má
vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa,
za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká

zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek
práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným.
Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho
predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú
protihodnotuniejespotrebiteľoviposkytovanážiadnaslužba,resp.benefit.Rovnakotoplatíajopoplatku

za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp.
služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky
neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha
sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v
prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis,
pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých

je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a
jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky
poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj
zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje
(predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu
zastavil.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by
mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie
exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Povinnýmvšakvkonanítrovynevznikli,pretoimnáhradatrovkonanianebolapriznaná.Keďžepovinným

náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262
ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor
vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní

vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto
má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.