Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228636
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112228636.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: I. U., F..: XX.XX.XXXX,

U., K.. J. I. XXX/XX právne zastúpený : advokátskou JUDr. Helenou Knopovou, Košice, ul. Štúrova 20
proti žalovanému : SR - Ministerstvo spravodlivosti, Bratislava, Župné námestie 13 v konaní o náhradu
škody spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I . Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 05.11.2012 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 07.11.2012 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 112 069,90 Eur
a nahradila mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že nezákonným vykonaním väzby mu vznikla materiálna i morálna
nemajetková škoda. Uviedol, že dňa 30.12.2003 bola na neho podaná obžaloba pre trestný čin vraždy a
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. konania : 2T 18/03 zo dňa 25.06.2008 bol uznaný za vinného
z trestného činu vraždy podľa ust. § 219 ods.1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.
253/01 Z.z. účinného od 01.08.2001 a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so
zradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, trest zákazu činnosti nosenia a držania strelnej zbrane

na dobu 5 rokov a trest prepadnutia zbrane. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak prokurátor
a to proti výroku o uloženom treste ako aj žalobca a to proti výroku o vine a výroku o uloženom
treste. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. konania 6To 6/2008 zo dňa 28.05.2009 bol
napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach, aby ju znova
v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2011
č. konania : 3T 18/03 bol žalobca zo skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Proti tomuto rozsudku
podalodvolaniekrajskýprokurátor,ktoréNajvyššísúdSRnaverejnomzasadnutíuznesenímč.konania:

1 To 27/2010 zo dňa 30.03.2011 zamietol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. konania : 3T 18/03
zo dňa 28.09.2010 sa stal týmto dňom právoplatným.
Žalobca ďalej uviedol, že v tejto trestnej veci bol uznesením Okresného súdu Košice I č. konania 6
Ntv 53/03 vzatý dňa 18.03.2003 do väzby z dôvodov podľa § 67 ods.2 Trestného poriadku a väzba
začala plynúť dňom 15.03.2003 od 09.30 hod a trvala do 09.09.2003, kedy okresný súd uznesením zo
dňa 09.096.2003 nepredĺžil trvanie väzby a žalobca bol z väzby prepustený. Dňa 10.02.2012 požiadal
Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody, pričom konanie sa

viedlo pod číslom 16985/2012/34 a listom zo dňa 02.08.2012 mu bolo doručené oznámenie Ministerstva
spravodlivosti SR o tom, že jeho žiadosť ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu tú si uplatňuje vo výške 1 0 12 069,90 Eur, pričom táto pozostáva z ušlého
zisku vo výške 1 000 000,- Eur a z náhrady trov konania vo výške 12 069,90 Eur.Čo sa týka ušlého zisku žalobca uviedol, že pred vzatím do väzby podnikal ako fyzická osoba v troch
prevádzkach a to prevádzkoval predajňu potravín na železničnej stanici v Košiciach, kde mal aj druhú
predajňu a to predajňu drobného pečiva a tretia prevádzka bola v Trebišove na ulici Gorkého č. 20,

kde bola predajňa potravín, v ktorej vystupoval ako osobitný príjemca sociálnych dávok zapísaný na
Okresnom úrade v Trebišove. V dôsledku toho, že bol vzatý do väzby , klesol obrat v jeho prevádzkach v
Košiciach a v Trebišove z 857 527,- Eur v roku 2002 na 704 953, -Eur v roku 2003, v tomto roku jeho zisk
klesol na nulu a na 532 235,- Eur v roku 2004, zároveň v dôsledku vzatia do väzby došlo k ukončeniu
inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok a tým k rapídnemu poklesu tržieb, ktoré dosahoval v

predajni v Trebišove a zároveň v tejto predajni aj došlo k podstatnému úbytku zákazníkov. V rokoch
nasledujúcich po jeho väzbe a po prepustení z nej jeho obrat a zisk aj naďalej klesali, pretože došlo
k diskreditácii jeho osoby a mnoho jeho obchodných partnerov už s nim nechcelo mať nič spoločné a
nemali naďalej záujem s ním obchodovať. Nemalou mierou okrem šírenia informácii o väzbe a o skutku,
ktorý sa stal v meste Trebišov k poškodeniu jeho mena prispeli aj médiá, kde bol nimi jednoznačne
označovaný za vraha. Pokiaľ ide o ušlý zisk, tu mu vznikla ujma vo výške 1 000 000,- Eur.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tie boli žalobcom vyčíslené na sumu 12 069,90 Eur a ide tu o trovy
konania, ktoré vznikli v súvislosti s jeho trestnou vecou spočívajúcou v trovách obhajoby, ktoré si jeho
obhájkyňa vyčíslila v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. ako aj v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Žalobca si žalobou uplatnil aj náhradu nemajetkovej morálnej škody v celkovej výške 1 100 000,- Eur.
Túto odôvodnil tým, že v dôsledku 6 mesiacov trvajúcej väzby mu vznikla psychickými útrapami ujma vo

výške 250 000,- Eur; zdravotnými ťažkosťami v dôsledku väzby mu bola spôsobená ujma vo výške 50
000,- Eur; utrpenú spoločenskú ujmu spočívajúcu v tom, že stratil svoju povesť, vážnosť a česť, ktorej sa
dovtedy tešil v meste Trebišov, stratou známych, ktorí sa od neho odvrátili, vyhýbaním iných ľudí, ktorých
stretol, ich odmeraným prístupom, rozchodom s družkou, rozviazaním pracovného pomeru zo strany
jeho účtovníčky vyhodnotil na sumu 500 000,- Eur; a utrpenú ujmu na povesti rodiny ohodnotil na sumu

100 000, -Eur a za poškodenie dobrého mena článkami v médiách si uplatňuje sumu 200 000, -Eur .

Žalovaná vo svojom podaní 07.03.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.03.2013 vzniesla námietku
premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Poukázala na ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969
Zb. podľa ktorého právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď

nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest
alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené a na ustanovenie § 22 zákona č. 58/1969 Zb.
podľa ktorého ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Podľa žalovanej počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa v tomto prípade odvíja od okamihu

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, pričom v tomto prípade
oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.03.2011. Ročná premlčacia lehota by bola
uplynula dňa 30.03.2012, nakoľko si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku v zmysle ust. § 9 zákona č. 58/1969 Zb. na Ministerstve spravodlivosti DR dňa 13.02.2012,
premlčacia lehota neplynula v súlade s ustanovením § 229 ods.3 zákona č. 514/2003 v období od

13.02.2012 do 13.08.2012 a posledným dňom premlčacej doby tak bol deň 30.09.2012. K podaniu
žaloby došlo až dňa 07.11.2012, teda v čase, keď bola nárok v dôsledku uplynutia ročnej premlčacej
doby už premlčaný ( § 23 zákona č. 58/1969 Zb. ). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania tak
žalovaná nepovažovala za potrebné sa vyjadrovať k splneniu zákonných predpokladov v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. pričom sa odvolala aj na platnú judikatúru.

Podaním zo dňa 26.08.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.08.2013 žalobca uviedol, že svojou
žalobousanedomáhalennáhradyškodyzatrvanieväzbyaleajzatrvaniedlhotrvajúcehosúdnehosporu
a škody ním vzniknutej. Uviedol, že škoda mu vznikla už za platnosti a účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.,
kde v zmysle § 19 sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode a ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 18.09.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na
podanej žalobe v plnom rozsahu s tým, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za dlhotrvajúci spor

k tomuto sa vyjadrí písomne. Zároveň právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie dôkazu - výsluch
žalobcu.Na pojednávaní dňa 18.09.2014 žalovaná zotrvala na podanom vyjadrení a pokiaľ ide o žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody za dlhotrvajúci spor uviedla, že mu chýba právna kvalifikácia, nie
je zrejmé na základe čoho sa žalobca domáha tejto škody s tým, že aj keby žalobca špecifikoval svoj

nárok, chýba mu hmotnoprávna podmienka podľa zákona a to podmienka predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody.

Podaním zo dňa 13.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.11.2014 žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody za dlhotrvajúci súdny spor, tento nárok nebol

samostatne uplatňovaným nárokom a v tomto konaní si uplatňuje nárok tak, ako ho špecifikoval v návrhu
na predbežné prerokovanie nároku škody zo dňa 09.02.2012 a žaloby o náhradu škody podľa zákona
č. 58/1969 Zb. zo dňa 07.11.2012 a žiadneho iného titulu náhrady škody sa nedomáha.

V písomnom podaní zo dňa 01.12.2014 žalovaná uviedla, že zotrváva na vznesenej námietke
premlčania, na ktorej zotrvala aj na pojednávaní dňa 02.12.2014.

Na pojednávaní dňa 02.12.2014 zotrval žalobca na podanej žalobe s tým, že nárok bol dostatočne
špecifikovaný už pri samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a pokiaľ ide
o podanie zo dňa 26.08.2013 to nemá súd chápať ako procesné podanie v zmysle zmeny návrhu alebo
rozšírenia.

Nakoľko žalovaná vzniesla v tomto konaní námietku premlčania nároku, bolo povinnosťou súdu v zmysle
zásady hospodárnosti konania sa prioritne zaoberať otázkou premlčania a až následne sa zaoberať
otázkou samotného nároku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.: 6Ntv 53/03 bolo zistené, že uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 18.03.2003 bol žalobca vzatý do väzby podľa ust. § 67 ods.2 Trestného poriadku, pričom
väzba začala plynúť dňa 15.03.2003 od 09.30 hod. Z tohto spisu bolo zistené, že uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 09.09.2003 nebola predĺžená väzba žalobcovi vtedy ako obvinenému lehota trvania väzby.

Z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3T/18/2003 z čl. 2091 bolo zistené,
že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2010 č. konania : 3T/18/2003 - 2091, ktorým bol
žalobca oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora kvalifikovaného ako trestný čin vraždy podľa §
219 ods. 1a 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z dôvodu podľa § 226 písm. b/ Trestného
poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov lebo skutok nie je trestným činom. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2011.

Podaním zo dňa 09.02.2012 ( čl. 251 - 255 spisu prejednávanej veci ) požiadal žalobca žalovanú
o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody, pričom z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že si
uplatňuje náhradu materiálnej i morálnej nemajetkovej škody vo výške 2 112 069,90 Eur, ktorá

mu vznikla nezákonným vykonaním väzby preto, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.
konania : 3T 18/03 zo dňa 28.09.2011 zo skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaný žalobcom na pošte dňa 10.02.2012 a
na Ministerstvo spravodlivosti SR bol doručený dňa 13.02.2012, čo vyplýva z pečiatky nachádzajúcej sa
na návrhu na predbežné prerokovanie nároku ( čl. 271 spisu prejednávanej veci ).

Podanímzodňa02.08.2012(čl.69ačl.283spisuprejednávanejveci)bolžalobcovioznámenývýsledok
predbežného prerokovania nároku s tým, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, pretože nebolo v tejto veci
preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a teda žalovaná posúdila žiadosť žalobcu ako nedôvodnú.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 27 ods.1 Prechodné ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Zodpovednosť za škodu podľa

tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.Podľa ust. § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ust. § 5 ods.1 Prvej časti Druhej hlavy zákona č. 58/1969 Zb. Právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie
zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa ust. § 8 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ustanovení § 5 a 6 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 9 ods.1 prvá a druhá veta zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo
treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným

orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.

Podľa ust. § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa
premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie

odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa ust. § 22 ods.3 zákona č. 58/1969 Zb. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Z ustanovenia § 27 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 a ktorým bol
zrušený zákon č. 58/1969 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postup,

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže ku škode malo
podľa tvrdenia žalobcu dôjsť nezákonným vykonaním väzby a ako vyplýva zo spisu tunajšieho súdu
pod sp. zn.: 6Ntv 53/03 o väzbe bolo rozhodnuté uznesením pred 01.07.2004 kedy nadobudol účinnosť
zákon č. 514/2003 Z.z. na túto vec je potrebné aplikovať v zmysle ust. § 27 zákona č. 514/2003 Z.z.
ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb.

Keďžežalovanávznieslavtomtokonanínámietkupremlčanianárokužalobcu,bolopovinnosťousúdusa
vzmyslehospodárnostikonaniaprednostnezaoberaťdôvodnosťoutejtonámietkyaažpotomsamotným
nárokom žalobcu.

V konaní súd považoval za nesporné to, že žalobca bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.03.2003
sp. zn.: 6Ntv 53/03 vzatý do väzby a následne bol v trestnom konaní rozsudkom Krajského súdu zo dňa
28.09.2010 č. konania : 3T/18/2003 - 2091 oslobodený spod obžaloby. Náhradu škody si uplatňuje za
nezákonné vykonanie väzby, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného ( z pripojených trestných spisov )
vo väzbe bol žalobca v období od 15.03.2003 od 09.30 hod. do 09.09.2003, kedy bol prepustený z

väzby. Žalobca v konaní uviedol, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím o väzbe.
Ako vyplýva z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3T/18/2003 rozsudkom zo dňa
28.09.2010. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby,
čím podľa ust. § 5 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. je splnená podmienka pre vznik nároku žalobcu na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Dňom právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v

Košiciach č. konania : 3T/18/2003 zo dňa 28.09.2010, t.j. dňom 30.03.2011 začala plynúť v zmysle
ust. § 23 zákona č. 58/1969 Zb. jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Ako bolo súdu preukázané v tomto konaní, žalobca počas plynutia
tejto jednoročnej lehoty požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to
podaním, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 13.02.2012. Od tohto dňa v zmysle ustanovenia § 22 ods.3

zákona č. 58/1969 Zb. prestala plynúť, teda spočívala premlčacia lehota a to až do dňa 02.08.2012
( skončenie prerokovania žiadosti žalobcu ). K pokračovaniu plynutia premlčacej lehoty tak došlo odo
dňa 03.08.2012 a k uplynutiu jednoročnej premlčacej lehoty došlo dňa 30.09.2012. Žalobca podal svoj
návrh na súde dňa 07.11.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty.Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody po
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty .

Súd preto z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, tak ako to uviedol vyššie v odôvodnení tohto
rozsudku nevykonal ďalšie dokazovanie, čo sa týka predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím ani čo sa týka preukázania existencie škody, a takisto ani na
preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Súd na základe
vyššie uvedených preukázaných skutočností a právneho posúdenia veci rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú z dôvodu premlčaného nároku
voči žalovanej zamietol.

O trovách úspešného žalovaného rozhodol súd na pojednávaní dňa 02.12.2014 tak, že mu priznal
náhradu trov konania a to podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy
nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy

zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný
rozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonaniatomutoúčastníkovivrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

O trovách úspešného žalovaného bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 02.12.2014. Žalovaný však súdu
zaslal vyčíslenie trov konania elektronicky a faxom až dňa 10.12.2014, pričom lehota v zmysle ust. §

151 ods.3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v tomto prípade bola daná do 05.12.2014. Keďže
teda k vyčísleniu došlo až po zákonom stanovenej lehote a zo spisu žalovanej nevyplynuli žiadne trovy,
súd rozhodol o trovách žalovanej tak, že jej náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že v
takomto prípade podľa ust. § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).