Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715203365.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
IČO: 24 785 199, Česká republika, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom vykonávajúcim
advokáciu prostredníctvom spoločnosti ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložke, so sídlom
ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti žalovanej: D.. L. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I.. T. XXXX/
XX, XXX XX W., občan SR, zastúpenej JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom vykonávajúcim advokáciu
prostredníctvom spoločnosti AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
2.663,21 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žalovaná má p r á v o na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. sa svojím
návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
2.663,21 EUR spolu aj so 16,9% úrokom z omeškania z istiny vo výške 1.409,82 EUR od 13. 01. 2015
a s 1% úrokom z omeškania z istiny vo výške 1.409,82 EUR od 13. 01. 2015 do zaplatenia ako aj trov
konania.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že dňa 06. 11. 2015 bolo súdu doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. s tým, že uznesením č. k. 8C/107/2015-56 súd
pripustil zmenu účastníka tak, že pôvodný žalobca spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. z konania
vystupuje a na jej miesto nastúpil nový žalobca spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o.
Pôvodný žalobca poukázal na to, že dňa 14. 04. 2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená
zmluva o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0403400111RSU, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanej suma vo výške 5.000,- EUR. Poukazujú na to akým spôsobom a aké

úroky mala žalovaná za poskytnutý úver platiť s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 14.
04. 2016. Z dôvodu, že žalovaná riadne včas neuhrádzala splátky žalobca v zmysle článku 8 zmluvy
o úvere listom zo dňa 19. 04. 2012 oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a
vyzval žalovanú na splatenie celej sumy. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd rozhodol tak
ako je vyššie uvedené.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/107/2015-31, ktorým zaviazal

žalovanú na zaplatenie vyššie uvedených súm s tým, že nakoľko žalovaná proti platobnému rozkazu
podala riadne a včas odpor, tento bol v zmysle § 174 ods. 2 vtedy ešte platného Občianskeho súdneho
poriadku zrušený a súd následne nariadil pojednávanie.Žalovaná v odpore poukázala na tú skutočnosť, že listom zo dňa 19. 04. 2012 jej žalobca oznámil, že
vyhlasuje úver za predčasne splatný, pričom výška istiny k tomuto dátumu bola 4.612,67 EUR, výška
úrokov 288,50 EUR, výška úrokov z omeškania 2,03 EUR a výška poplatku 14,60 EUR. K odstúpeniu

v zmysle § 506 Občianskeho zákonníka v tomto prípade nedošlo a aj po tomto oznámení pokračovala
žalovaná v splátkach, voči čomu nemal žalobca výhrady. Zostatok úveru jej bol na pobočke OTB Banky
a.s. vo Zvolene dňa 09. 09. 2014 oznámený a preto doplatila sumu 1.500,- EUR a zároveň požiadala
o zrušenie účtu, ktorý bol zriadený len na účel splácania úveru. Žalobca jej odmietol zrušiť tento účet
s tým, že má ešte doplatiť na úrokoch sumu 1.164,94 EUR, pričom odmietol špecifikovať o akú sumu

úroku ide. Následne jej bola doručená písomná výzva 25. 02. 2015, kde bola aktuálna výška úverovej
pohľadávky na istine suma 0,- EUR, na úrokoch 1.197,30 EUR a na úrokoch z omeškania 0,- EUR.
Po doručení tejto výzvy sa žalovaná domáhala telefonicky o oznámenie špecifikácie úrokov s tým, že
tejto bola oznámená tá skutočnosť, že toto oni robia len v rámci súdneho konania. Dôkazné bremeno v
tomto prípade je na žalobcovi, tento musí súdu preukázať čo bolo z úveru uhradené a čo nie s uvedením
podrobnej špecifikácie. Nie je vôbec jasné na základe čoho si žalobca požaduje zaplatenie bežného

úroku vo výške 1.246,27 EUR a zároveň úroku vo výške 16,9% z istiny do zaplatenia.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Na základe zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo

uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bolo zistené, že podľa článku I. predmetom tejto
zmluvy je poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume 5.000,- EUR. Podľa článku IV. bod
1 výška splátky v eurách bola 124,- EUR mesačne. Posledná splátka mala byť 14. 04. 2016.

5. Z listu zasielaného pôvodným žalobcom žalovanej zo dňa 16. 12. 2012 súd zistil,

že týmto listom bola žalovaná upozornená na meškanie so splácaním jej úveru, pričom bola v omeškaní
viac ako troch splátok k 16. 12. 2012 v celkovej výške 464,42 EUR, ktoré mala zaplatiť najneskôr do 02.
03. 2012 s tým, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v prípade, že nevyrovná tieto záväzky v
tomto termíne vyhlásia úver za predčasne splatný.

6. Súd z listu adresovaného pôvodným žalobcom žalovanej zo dňa 19. 04. 2012 zistil,
že týmto listom bol vyhlásený predmetný úver za predčasne splatný s tým, že ju vyzývajú na splatenie
celkovej sumy 4.917,80 EUR, ktorá pozostáva z istiny vo výške 4.612,67 EUR, úrokov vo výške 288,50
EUR, úrokov z omeškania vo výške 2,03 EUR a poplatkov vo výške 14,60 EUR.

7. Z výpisu z banky OTP Banka Slovensko a.s. zo dňa 12. 01. 2015 súd zistil, že
celkový stav je vo výške 1.409,82 EUR čo sa týka istiny, nabehnutých úrokov 1.246,27 EUR a úrokov z
omeškania 7,12 EUR. Celkove čistá splatná čiastka je 2.663,21 EUR.

8. Súd z listinných dôkazov predložených žalovanou v rámci odporu zistil, že tejto

bol pôvodným žalobcom zaslaný list dňa 18. 03. 2015, v ktorom sa uvádza, že aktuálna výška dlhu
pozostáva z istiny a príslušenstva, pričom istina je 0,- EUR a úroky sú vo výške 1.185,77 EUR. Zároveň
ju v tomto liste vyzvali, aby v lehote 10 kalendárnych dní uhradila túto sumu.
Z výzvy pôvodného žalobcu zasielanej žalovanej zo dňa 25. 02. 2015 súd konštatuje, že podľa nich
aktuálna výška dlhu je istina 0,- EUR, úroky 1.197,30 EUR.

9. Súd vyzval žalobcu spolu aj s doručením odporu podaného žalovanou na
vyjadreniesakodporu,avšakdodňakonaniažalobcažiadnymspôsobomnauvedenýodpornereagoval
a ani teda žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia uvedené žalovanou v odpore.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12. 10. 2016 uviedol, že oni
sa pridržiavajú svojho návrhu a žiadajú, aby súd návrhu vyhovel. Čo sa týka samotných skutočností
uvedených v odpore k tomuto sa nevedel bližšie vyjadriť ani špecifikovať uvedenú pohľadávku, nakoľko
nemal k tomuto potrebné doklady.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 12. 10. 2016 uviedol, že oni sa
pridržiavajú svojho odporu s tým, že poukazujú na tú skutočnosť, že už od zospoplatnenia úveru by
sa nemali absolútne žiadnym spôsobom počítať dohodnuté úroky za poskytnutie úveru tak ako na to
poukazuje aj už súčasná rozsiahlejšia judikatúra súdov Slovenskej republiky. Taktiež poukázal na to,že do súčasnosti žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom výšku dlhu žalovanej, nepreukázal akým
spôsobom bola vypočítaná dlžoba na istine a to aj s poukázaním na list, ktorý bol predložený žalovanou
ako výpis z účtu č. 1 urobený dňa 28. 02. 2015, kde istina je vo výške 0,- EUR a taktiež poukázal aj

na to, že z listov, ktoré boli adresované žalovanej pôvodným žalobcom a na ktoré táto už poukázala v
odpore vyplýva, že ona už nemala žiadne nedoplatky čo sa týkalo výšky istiny, pričom boli tu uvedené
úroky z omeškania, avšak z čoho tieto úroky pozostávali, ako vznikli, či išlo o úroky riadne, sankčné
alebo nejaké iné zákonné sa nevedia vyjadriť, keďže žalobca žiadnym spôsobom vznik týchto úrokov
nepreukázal. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd návrh zamietol.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

21. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok)

strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

22. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

23. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.24. Podľa § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci a úkonoch
podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo

vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

25. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

26. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu nie je

dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na to, že v zmysle
charakteru vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu spotrebiteľského úveru,
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a následne Občianskeho zákonníka.
V rámci vyššie uvedených zákonných ustanovení súd má za to, že väčšiu ochranu pri spotrebiteľských
vzťahoch má spotrebiteľ, pretože poskytovateľ úveru je vo fakticky výhodnejšom postavení s tým, že

tento má tak odbornú ako aj personálnu prevahu nad spotrebiteľom. Čo sa však týka toho z akého
dôvodu predovšetkým súd zamietol tento návrh súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom procese
tak v súčasnosti ako aj podľa Občianskeho súdneho poriadku každý účastník musí preukázať svoje
tvrdenia aj dôkazmi a tieto riadne odôvodniť. Je až počudovaniahodné akým spôsobom v rámci tohto
sporu k preukazovaniu dôkazov pristupoval žalobca v zastúpení svojim právnym zástupcom a to s

poukazom predovšetkým na to, že voči uvedenému platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom
žalovaná jednoznačne poukázala, ktoré skutočnosti podľa nej nie sú preukázané a tiež poukázala, že
doteraz jej nebolo preukázané z čoho uvedená suma a akým spôsobom vznikla, o aké úroky ide, od
kedy tieto úroky vznikali a tiež poukázala, že nedošlo ani k riadnemu zospoplatneniu úveru. Samozrejme
žalobca sa mal k týmto skutočnostiam podrobne vyjadriť, pretože ani zo samotného žalobného návrhu

absolútne žiadnym spôsobom nevyplýva výška vzniku pohľadávky. Výpis z bankového systému nemá
nejaké výsostné postavenie založené na prezumpcii absolútnej pravdivosti a dôvodnosti uplatňovaných
nárokov, pričom dokonca súd poukazuje na to, že tieto výpisy z bankového systému pôvodného žalobcu
sú rôzne a to konkrétne z toho dôvodu, že žalobca v pôvodnom návrhu poukázal svojim výpisom zo
dňa 12. 01. 2015, že celková suma, ktorá je žalovaná je v celkovej výške 2.663,21 EUR, pričom však

v liste adresovanom žalovanej zo dňa 25. 02. 2015 uvádza výšku dlhu 1.197,30 EUR a v liste zo dňa
18. 03. 2015 dlžnú sumu vo výške 1.185,77 EUR s tým, že súd poukazuje aj na to, že už ako istina
sa tu uvádza 0,- EUR.
Taktiež je potom v rozpore aj tá skutočnosť, že v súvislosti s týmito výpismi nekorešponduje ani
postúpená pohľadávka vo výške 2.663,21 EUR, ktorá bola postúpená na základe zmluvy medzi

pôvodným žalobcom ako postupcom a súčasným žalobcom ako postupníkom, nakoľko z dôvodu, že
sami uviedli vo výpisoch žalovanej, inú dlžnú sumu nemohli postúpiť vyššiu sumu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, keďže táto bola uzatvorená dňa 22. 10. 2015 s tým, že nebolo ozrejmené akým
spôsobom mohla táto pohľadávka narásť na takúto sumu, z čoho sa táto suma skladá.
Preto súd samotné výpisy z banky nepokladá za také skutočnosti, ktoré majú postavenie dôkazu nad

ostatné dôkazy, pretože tieto samy o sebe nepotvrdzujú ich správnosť a tiež závisia len od správnosti
údajov urobených pracovníkmi banky ako tzv. podľa súdu vstupných údajov. Preto ani nemôže byť
správny takýto údaj ak niekto do samotného bankového systému zadá nesprávne informácie.
Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a ani žiadnym spôsobom
neuniesol dôkazné bremeno vo veci opodstatnenosti pohľadávky, ktorú on žaloval. Dôkazné bremeno

spočíva vždy na žalobcovi, ktorý je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tým,
že nepredložil relevantné dôkazy súd nemohol zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy, keďže z
predložených dôkazov žiadnym spôsobom nevyplývala a ani sa nedala zistiť výška, na ktorú by mal
žalobca nárok.

28. Zároveň súd okrajovo chce poukázať aj na tú skutočnosť, že aj keby žalobca
preukázal akým spôsobom vznikla žalovaná suma súd, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah, považuje
predmetnú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a to s poukázaním na § 9 ods. 2 písm.
l) zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že v zmysle toho splátka úveru sa má uvádzať v takomrozčlenení, že koľko z tej ktorej splátky použije na istinu, úroky poprípade iné poplatky. Samotné
rozčlenenie takejto splátky je potrebné z toho dôvodu, aby spotrebiteľ ako slabšia strana v spore sa vedel
dostatočne zorientovať v ponuke jednotlivých spoločností s tým, aby z takéhoto rozčlenenia potom vedel

zistiť akú časť zaplatí na istinu, akú na úroky a akú poprípade na iné poplatky. Bez takéhoto rozčlenenia
splátky, čo vyžaduje zákonodarca je potom sťažená možnosť spotrebiteľa sa informovať o tom koľko
preplatí zo svojho úveru a zároveň takáto situácia vyvoláva u spotrebiteľa neistotu, keď nevie si určiť
súhrnnú sumu splátok, koľko čoho má zaplatiť a z toho dôvodu si nevie ani porovnať medzi jednotlivými
spoločnosťami, ktorý úver by bol pre neho výhodnejší. S poukazom na tieto skutočnosti, keďže uvedený

úver mal uvedenú splátku len vo výške celkovej sumy 124,- EUR došlo k porušeniu predmetného
zákonnéhoustanovenia,pričomvnadväznostina§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúveroch
súd považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Čo sa týka práva na náhradu trov konania, nakoľko žalovaná bola v celom rozsahu
úspešná súd jej priznal právo na ich náhradu v celkovej výške 100%.
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 53 ods. 2, 3, 5 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z.

§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z.
§ 150 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z.
§ 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 181 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z.
§ 187 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebod) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.