Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202148
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914202148.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752 zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti odporcovi N.
zast. opatrovníkom N., tajomníčkou tunajšieho súdu za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum č. 2, Košice, IČO 42 326 923 zast.
Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom v Košiciach, Park Angelinum č. 2 o zaplatenie 697,45 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 119,68 eur na účet vedený v ČSOB, a.s., pobočka Košice, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 04. 08. 2010.

Odporca sa zdržuje na neznámom mieste, a preto mu bol ustanovený opatrovník na zastupovanie v
konaní, ktorý po doručení návrhu a príloh sa k veci nevyjadril. O návrhu navrhovateľa súd rozhodol
rozsudkom bez nariadenia pojednávania, keďže ide o drobný spor s poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O.s.p. a § 115 ods. 2 O.s.p.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu, poukázal na
neprimerané podmienky v zmluve o úvere, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 70,01 %, ďalej poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

zákonom predpísané náležitosti, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, a preto úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 04. 08. 2010,
oznámením o zosplatnení zo dňa 02. 09. 2012, kartou klienta, zmluvnými dojednaniami, vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 12. 06. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 04. 08.
2010, v zmysle ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver, ktorý v zmluve je špecifikovaný ako

poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.260,- eur. Splatnosť úveru, počet splátok/splatnosť - deň v
mesiaci 42/19. Mesačná splátka vrátane úrokov 67,51 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
2.835,12 eur. RPMN za úver 67,14 %. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Priemerná RPMN za úver
51,49 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 664,50 eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžníkzaplatiť 1.620,21 eur. Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 70,01 %. Ročná úroková
sadzba revolvingu 76,20 %.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v

zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím
charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na
jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech
spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho
dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy

spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde
buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemá
písomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.
Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom, súd považuje za neplatný právny úkon z toho
dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká je výška

úveru, ktorý bol poskytnutý, keďže je uvedená jednak poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.260,- eur
s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.835,12 eur a zároveň je poskytnutý revolving 664,50
eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.620,21 eur, nie je teda zrejmé, aká bola dohoda
o výške poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery, úver vo výške 1.260,- eur s dohodnutou
splatnosťou 42 splátok s mesačnou splátkou 67,14 eur a ďalší úver - revolving vo výške 664,50 eur,

či prípadne revolving vo výške 664,50 eur bol dohodnutý v rámci poskytnutého úveru 1.260,- eur. Tieto
pochybnosti ešte znásobuje tá skutočnosť, že navrhovateľ predložil kartu klienta, z ktorej vyplýva, že na
účet odporcu bolo zaslaných 1.078,90 eur, čo je suma, ktorá vôbec nekorešponduje s údajmi uvedenými
v zmluve ani s dohodnutou výškou úveru, ani s dohodnutou výškou revolvingu. Z toho dôvodu možno
konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne dohodnutá písomnou formou, keďže na

účet odporcu bola zaslaná suma, ktorá nebola dohodnutá v písomne uzavretej zmluve, pričom zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.
Dôvodom, ktorý spôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, je neurčitosť a nejasnosť zmluvy
o úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká bola dohoda o výške úveru vzhľadom na nejasné zmluvné

podmienky a rôzny výklad zmluvy s poukazom na množstvo údajov, ktoré sú uvedené v zmluve s
poukazom aj na sumu, ktorá bola zaslaná odporcovi, ktorá vôbec nekorešponduje s údajmi uvedenými v
zmluve, ktoré skutočnosti spôsobujú neplatnosť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods.
1 Obč. zákonníka, keďže právny úkon nebol urobený určite a je teda neplatný. V prípade neplatnosti
zmluvy s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa zmluvy dostal. Takto navrhovateľ má právo len na vrátenie toho, čo poskytol odporcovi,
po odpočítaní platieb odporcu. Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo podľa predloženej karty klienta
1.078,90 eur, kde odporca uhradil 2.137,97 eur, a teda odporca na úvere uhradil viac ako dostala odporcovi nesvedčí žiadna povinnosť vydať prípadné bezdôvodné obohatenie, a preto bolo potrebné
návrh navrhovateľa voči odporcovi v plnom rozsahu zamietnuť.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá spôsobuje taktiež neplatnosť úverovej

zmluvy, a to údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 67,14 % pri úvere a 70,01 % pri revolvingu
a úroky, ktoré boli dohodnuté pri úvere vo výške 70,01 % a revolvingu 76,20 %, čo vyjadruje ročné
náklady odporcu na poskytnutý úver, čo predstavuje takmer 3-iny poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť
predstavujehrubýnepomervprávachapovinnostiachobochzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a tento úver je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka.

Aj z tohto dôvodu navrhovateľ by mal právo len na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ by aj navrhovateľovi vzniklo nejaké právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej
zmluvy,jehonárokbybolpremlčanývsubjektívnej2-ročnej,akoajobjektívnej3-ročnejpremlčacejlehote
v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže finančné prostriedky boli odporcovi vyplatené dňa 05.
08. 2010 a návrh bol podaný na súd dňa 24. 02. 2014. Na premlčanie nároku súd prihliada z úradnej
povinnosti s poukazom na ustanovenie § 5b) Zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný Zákon

č. 250/2007 Z.z. Aj v danom prípade by bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť.
Vzhľadom na horeuvedené dôvody sa už súd nezaoberal bližšie námietkami vedľajšieho účastníka
ohľadom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o úvere, prípadne že zmluva o úvere neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti, minimálne náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010
Z.z., a to termín konečnej splatnosti úveru, keďže z týchto dôvodov by bolo potrebné úver poskytnutý

odporcovi považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11
Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj v tomto prípade by bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť, keďže
navrhovateľ by mal právo len na vrátenie čistého úveru, bez úrokov a bez poplatkov, po odpočítaní
platieb odporcu, kde v danom prípade odporca uhradil viac ako mu navrhovateľ poskytol.
Pokiaľ ide o navrhovateľom si uplatňovanú zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatňoval vo výške

0,065 % denne z jednotlivých splátok a zo zostatku istiny úveru, tu súd poznamenáva, že navrhovateľ
nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania
nebola platne dohodnutá. Zmluvná pokuta je uvedená len medzi ostatnými zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere v bode 14 zmluvných dojednaní, ktoré zmluvné dojednania predstavujú
dve strany husto písaného textu na hranici čitateľnosti s použitím odbornej a právnej terminológie, ktoré

zmluvné dojednania odporca nepodpísal. Zmluvná pokuta pritom musí jednoznačne byť dohodnutá
písomne s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zákonníka, pričom písomný právny úkon je
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zákonníka. Z
tohto dôvodu zmluvná pokuta nie je platne dohodnutá, keďže nebola dohodnutá písomne, ktorý právny
úkon by odporca podpísal. Taktiež zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, v zmysle ktorého za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľským zmluvách sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka.
Dohodnutá zmluvná pokuta bola zakomponovaná v rámci zmluvných dojednaní, ktoré obsahujú dve

strany husto písaného textu drobného písma na hranici čitateľnosti, a tak si súd nevie vôbec predstaviť,
že by pri uzavretí zmluvy o úvere odporca mal možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými dojednaniami
tak, aby bolo možné konštatovať, že zmluvným dojednaniam porozumel, vedel, čím bude viazaný a
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy mu vytvoril dostatočný časový priestor v trvaní minimálne jednej
hodiny, aby sa oboznámil s týmito zmluvnými dojednaniami. Túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal,

a teda zmluvnú pokutu súd hodnotí aj ako neprijateľnú podmienku, ktoré zmluvné dojednanie je neplatné
a nezaväzuje odporcu. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi úrokov z omeškania z jednotlivých splátok a žalovanej
istiny od 20. 09. 2010, na tieto úroky z omeškania navrhovateľ nemá nárok, keďže v prípade, že súd
návrh navrhovateľa zamietol v časti istiny, nevzniklo by navrhovateľovi právo ani na príslušenstvo istiny,

t.j. úroky z omeškania, ktoré znášajú právny režim istiny.
Keďže odporca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu
trov konania nepriznal.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal

úspech v konaní, ktoré trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po
51,45 eur (prevzatie veci a vyjadrenie) + 2 x režijný paušál po 8,39 eur, celkove vo výške 119,68 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.