Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110214671
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3110214671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U.
č. XXX, zas. K. firmou F. & Z., v.o.s., so sídlom F. F., proti žalovanej N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
U. č. XXX, o vypratanie domu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
01. februára 2016, č. k. 14C/121/2010-226, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, v poradí druhým napadnutým rozsudkom, uložil žalovanej povinnosť vypratať dom, súp.
č. XXX, postavený na parc. č. XXX, v k. ú. R. U., evidovaný Okresným úradom F., katastrálny odbor na LV
č. XXX, bez bytovej náhrady, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 628,53 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám

jej právneho zástupcu. Štátu náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 126 ods. 1, § 713 ods. 1, 2, § 712 ods. 1, 2, § 853 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že žalovaná
obýva dom súp. č. XXX na parc. č. XXX v k. ú. R. U., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bez
právneho dôvodu. Okolnosti na ktoré poukazovala, a pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť, súd
prvej inštancie nepovažoval za relevantné. Dom, ktorý užíva žalovaná jej nepatrí, nie je ani súčasťou

bezpodielového spoluvlastníctva manželov; užívanie tejto nehnuteľnosti teda nesúvisí s vyporiadaním
manželov po rozvode manželstva. Vlastník domu si nepraje, aby v jeho nehnuteľnosti žalovaná žila.
Táto má kde bývať, vlastní svoje nehnuteľnosti a pokiaľ v dome žalobcu zotrváva proti vôli žalobcu,
zasahuje do jeho vlastníckeho práva, bez ohľadu na to, či žalobcovi varí, perie a stará sa o jeho záhradu.
Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX nepochybne vyplýva, že žalovaná vlastní od 30.12.2011
(dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva pod V XXXX/XX ) okrem domu súp.č. XXX v k.ú. Q. nad
U. ešte byt č.XX vo vchode č. XX, na 3. poschodí byt. domu č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/

X a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. F.
F., ktorý spĺňa všetky náležitosti bytovej náhrady v podobe náhradného bytu. Skutočnosť, že v byte
ubytovala syna s rodinou nie je právne významná a nedáva podklad pre priznanie bytovej náhrady v
podobeďalšiehobytuvovýlučnomvlastníctvežalobcu.Takýtopostupbybolvrozporesdobrýmimravmi.
Žalovaná má dostatok vlastného majetku, z ktorého môže uspokojovať svoje bytové potreby, môže
napr. speňažiť dom v k.ú. Q. ktorý je užívaný len sporadicky; požiadať syna, aby sa odsťahoval z bytu v

jej vlastníctve a hľadal si vlastné bývanie. Bytovú náhradu má teda zabezpečenú možnosťou užívania
vlastného bytu v Tr. F.. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú
vypratať predmetný dom bez zabezpečenia bytovej náhrady. O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania tak, ako je
tátovyčíslenávpísomnomvyhotovenírozsudku.Vkonanívzniklitrovyštátuzavypracovanieznaleckého
posudku, ktoré platil štát z rozpočtových prostriedkov a štát má právo podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

požadovať od procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bola žalovaná úhradu týchto trov. Súd
prvej inštancie žalovanej túto povinnosť neuložil z dôvodu, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, nakoľko má príjem len z dôchodku vo výške 224,90 eur mesačne.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva,

že sa domáhala zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby. Trvala na tom, že žalobca je povinný sa o ňu
postarať, poskytnúť jej náhradné bývanie v byte, ktorý prenajíma pani I. a ktorého vlastníkom je už
mladší syn. Byt v F. F. darovala synovi. Popierala, že by žalobcovi robila zle. Žalobca ju krivo obviňuje,
všetko robí zo zištných dôvodov, aby mohol všetko čo nadobudli počas manželstva užívať sám. Počas
manželstva predmetný rodinný dom rekonštruovali. Ako bytovú náhradu požaduje dvojizbový byt v F.
na E. ulici, ktorý žalobca prenajíma a z prenájmu získava značné finančné prostriedky. Trvala na tom,

že žalobca jej je dlžný a pokým ju finančne neodškodní, nemieni sa z domu vysťahovať. Považuje za
nespravodlivé, aby bola vysťahovaná bez náhrady bývania a bez finančného odškodenia.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd
prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, preto v zmysle tohto zákonného ustanovenia odvolací súd rozhodol vo veci

odvolania žalovanej podľa príslušných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporové poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.),
ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa §

387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné.

7. V preskúmavanej veci mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že žalobca
je výlučným vlastníkom domu, súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX v k. ú. R. U., ako aj pozemkov
parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX s parc. č. XXX, zapísané na LV č. XXX. Žalovaná dom

vo vlastníctve žalobcu užíva a odmieta sa odsťahovať. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.04.2009, č. k. 15C/288/2007-45, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.10.2009.

8. Žalobca sa danou žalobou proti žalovanej domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126

Občianskeho zákonníka a žiadal, aby žalovaná predmetný dom vypratala.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11. Pri vyprataní nehnuteľnosti je podstatnou tá skutočnosť, že žalovaná rodinný dom vo vlastníctve

žalobcu užíva bez právneho dôvodu. Pokiaľ si žalobca uplatnil svoje právo v nadväznosti na § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie o vyprataní žalobkyne z predmetného rodinného domu
rozhodol správne. V súvislosti so situáciou, kedy rozvedený manžel býva v rodinnom dome, resp. v
byte vo vlastníctve druhého manžela aj po rozvode manželstva, súdna prax ustálila, že tento manželmá po rozvode ich manželstva v zásade právo na bytovú náhradu analogicky podľa § 713 ods. 1 v
spojení s § 853 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie správne posúdil po zrušení jeho
predchádzajúceho rozsudku zo dňa 03.10.2011, č. k. 14C/121/2010-62, uznesením Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 21.01.2014, č. k. 6Co/19/2012-78 v zmysle ust. § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nárok na bytovú náhradu rozvedenej manželky, ktorý bol za trvania manželstva odvodený od existencie
manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.
12. Odvolací súd už vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci zo dňa 21.01.2014, č. k. 6Co/19/2012-78,
ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03.10.25011, č. k. 14C/121/2010-62

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, zistil skutkový
stav veci. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná
je povinná predmetný rodinný dom vypratať. Na týchto záveroch odvolací súd zotrváva aj naďalej.
Odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že sa súd prvej inštancie dôsledne
nezaoberal otázkou formy bytovej náhrady, teda tým, či vypratanie nehnuteľností žalobcu žalovanou má
byť podmienené zabezpečením náhradného bytu, alebo či pre existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa nie je postačujúce len náhradné ubytovanie, resp. či na základe konkrétnych skutkových zistení
nie je dôvod na odopretie bytovej náhrady pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/99. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po zrušení prvého rozsudku
súdu prvej inštancie v danom spore odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, ako aj následne v tomto odvolacom konaní zostalo spornou skutočnosťou, čí žalovaná

je povinná vypratať rodinný dom vo vlastníctve žalobcu bez nároku na bytovú náhradu. Odvolací
súd mal za to, že súd prvej inštancie po odstránení nedostatkov, ktoré mu boli vytýkané odvolacím
súdom náležite zistil skutkový stav tento po právnej stránke správne posúdil, napadnutý rozsudok aj
dostatočne odôvodnil. Vyporiadal sa so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej a
jeho odôvodnenie je aj dostatočne presvedčivé.

13. V otázke formy bytovej náhrady teda, či vypratanie nehnuteľnosti žalobcu žalovanou má byť
podmienené zabezpečeným náhradného bytu, alebo či pre existenciu dôvodov vhodných osobitného
zreteľa nie je postačujúce len náhradné ubytovanie, resp. či na základe konkrétnych skutkových zistení
nie je dôvod na odopretie bytovej náhrady pre rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie po doplnení

dokazovania, po objasnení a posúdení skutkových okolností rozhodných pre rozhodnutie o bytovej
náhrade pre prípad vypratania nehnuteľnosti žalovanou, správne vyvodil, že žalovanej bytová náhrada
neprináleží, nakoľko má dostatok vlastného majetku, z ktorého môže uspokojovať svoje bytové potreby
a poskytnutie bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

14. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žalovaná okrem domu súp. č. XXX, v k. ú. Q. nad U.,
vlastníčkou aj bytu č. XX vo vchode č. XX, na treťom poschodí bytového domu č. XXX, postaveného na
parceleč.XXXX/Xapodielunaspoločnýchčastiachazariadeniachtohtodomu,zapísanénaLVč.XXXX
v k. ú. F. F., ktorý spĺňa všetky náležitosti bytovej náhrady v podobe náhradného bytu. Pokiaľ žalovaná
v podanom odvolaní dôvodí tou skutočnosťou, že predmetný byt, ktorý bol v jej vlastníctve darovala

synovi, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z predmetného LV
č. XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu v F. F. je syn žalovanej G. M., ktorému žalovaná predmetný
byt darovala. Je však nepochybné, že aj keď sa v priebehu konania žalovaná zbavila svojho majetku,
ktorým mala svoju bytovú potrebu uspokojenú, páve v prospech žalovanej bolo zriadené k tomuto bytu aj
právo doživotného užívania a bývania. Prevodom vlastníctva bytu na svojho syna sa žalovaná nezbavila

možnosti v predmetnom byte bývať, naďalej má zabezpečenú možnosť užívania bytu v F. F.. Skutočnosť,
že byt darovala svojmu synovi po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nie je právne významná a nedáva
podklad pre priznanie bytovej náhrady v podobe ďalšieho bytu žalovanej.

15. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovanej obsiahnutými v

jej odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).