Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223102
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112223102.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa: S. F.,

bytom R., E. XXXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného Mgr. Ivanom Kodajom, adresa
na doručovanie Trenčín, P.O.BOX 65 proti odporkyni: J. F., bytom Q., W. XXXX/XX, štátna občianka
Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom Trenčín, Palackého
6403 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov- účastníkov sa vyporiadava nasledovne:

Odporkyni s a p r i k a z u j e pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom

proti dlžníkom D. E. a S. E..

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi ako rozdiel v prevzatých hodnotách sumu 26.393,30
eur do 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 33,- eur do
30 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľovi sa odníma oslobodenie odsúdnychpoplatkov,priznané uznesenímOkresného
súdu Trenčín zo dňa 4.12.2012, č.k. 15C/32/2012-24.

IV. Navrhovateľ a odporkyňa s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.583,50 eur na účet tunajšieho súdu
do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.12.2013, č.k. 15C/32/2012-157 bolo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM ) - účastníkov vyporiadané tak, že odporkyni bola prikázaná
pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v sume 9.958,18 eur s príslušenstvom proti dlžníkom D. E. a S. E. a
odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi ako rozdiel v prevzatých hodnotách sumu 23.916,22
eur do 3 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe odvolania odporkyne bol tento rozsudok
zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.9.2014, č.k. 19Co/490/2014-187 a vec bola
vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade bolo potrebné zamerať skutkové
zistenia na to, ako vyplatenú kúpnu cenu 2.950.000,- Sk odporkyňa použila. Námietku odporkyne k
tomu, že pokiaľ vyplatené finančné prostriedky boli spotrebované a ku dňu zániku BSM neexistovali,
nie je dôvod, aby boli predmetom vyporiadania, považoval odvolací súd za dôvodnú. Avšak nesúhlasils názorom prvostupňového súdu o tom, že odporkyňa nemusí preukazovať konkrétne použitie týchto
prostriedkov vo výške 309.000,- Sk na potreby rodiny a detí za dobu 2,5 roka do rozvodu ich manželstva.
Prvostupňovému súdu bolo vytknuté, že pri vyporiadaní nezohľadnil výdavok odporkyne zaplatený

notárke JUDr. A. dňa 20.2.2007.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a správami o zárobku.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 4.9.2012, domáhal vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu o rozvode
jeho manželstva s odporkyňou dňa 5.9.2009 a na ktorom vyporiadaní sa s odporkyňou mimosúdne
nedohodli. Uviedol, že počas trvania manželstva nadobudli s odporkyňou do bezpodielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti - rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku parcela č. XXX/X a
priľahlé pozemky, všetky nehnuteľnosti evidované pre k.ú. C. na LV č. XXXX. Odporkyňa za trvania
manželstva tieto nehnuteľnosti bez súhlasu navrhovateľa predala za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk (t.j.

99.581,76 eur). Odporkyňa v inom súdnom konaní lživo tvrdila, že peniaze z predaja nehnuteľností si s
navrhovateľom rozdelila. K rozdeleniu uvedeného výťažku z predaja spoločných nehnuteľností doposiaľ
nedošlo a preto navrhovateľ titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žiadal od odporkyne
zaplatiť polovicu z kúpnej ceny teda sumu 49.790,88 eur (t.j.1.500.000,- Sk).

Navrhovateľ po zrušení prvostupňového rozhodnutia na pojednávaní dňa 8.6.2015 žiadal, aby súd
opätovne rozhodol tak ako bolo rozhodnuté prvý raz dňa 3.12.2013. Výpočet spotreby odporkyne vo
výške 300.000,- Sk na domácnosť a deti z kúpnej ceny považoval za korektný a súhlasil s ním. Poukázal
na to, že podľa rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení platiť výživné na ich 2 deti po 702,- Sk (t.j.
23,30 eur) mesačne na každé za sporných 30 mesiacov (t.j. 3/2007-9/2009) a okrem toho deťom kúpil

bicykel, kolobežku, oblečenie. Na pojednávaní dňa 21.9.2015 navrhovateľ uviedol, že z dôvodu zistenia,
že odporkyňa bola v rozhodnom čase zamestnaná, uznal odporkyni sumu spotrebovanú na domácnosť
a deti len v polovičnej výške určenej v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 3.12.2013, teda polovicu zo
sumy 300.000,- Sk.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že účastníci predmetné
nehnuteľnosti získali na dražbe nehnuteľností, pričom nemali na žiadne spoločné prostriedky na
obstaranie predmetných nehnuteľností. Preto si museli na zloženie dražobnej zábezpeky i zaplatenie
ceny vydražených nehnuteľností požičať. Finančné prostriedky získané z následného predaja týchto
spoločných nehnuteľností musela odporkyňa použiť na úhradu spoločného záväzku účastníkov z

uvedených pôžičiek, vyplatenie všetkých nákladov spojených s predajom nehnuteľností a zvyšok
odporkyňa spotrebovala do rozvodu na zabezpečenie základných životných potrieb.

Odporkyňa po zrušení prvostupňového rozhodnutia na pojednávaní dňa 8.6.2015 uviedla, že nemá
žiadne doklady, ktoré vy preukázali výšku bežnej spotreby na životné náklady jej a detí počas sporného

obdobia 30 mesiacov (3/2007-9/2009, pretože si neodkladala bločky o nákupe potravín, šatstva,
benzínu. V tom čase bývala u rodičov a prispievala im na bývanie. Naraz im dala sumu 100.000,- Sk (t.j.
3.319,39 eur) na dokončenie ich domu a za to u nich bývala potom bez platenia nájomného a poplatkov.
V uvedenom čase bol bez príjmu, nepoberala žiadne sociálne dávky, ani podporu v nezamestnanosti.
Bývala s deťmi u rodičov v W., okres K. T., ČR a každý deň vozila deti, a to staršieho d o školy

do Q. a mladšieho do materskej škôlky do C. autom, pričom denne najazdila 40 km. Deti väčšie
zdravotné problémy nemali. Starší syn chodila na súkromnú anglickú školu, ale doklad o tom nemala.
Navrhovateľ jej platil výživné v uvedenom období, ale nie v plnej výške, poberala od úradu práce
náhradné výživné. Navrhovateľ v tom období kúpil deťom 2 bicykle, oblečenie na sviatky. Odporkyňa na
pojednávaní dňa 21.9.2015 uviedla, že návrh na určenie výživného manželky a rozvedenej manželky

nepodávala, lebo o tom nevedela a mala peniaze z predaja domu, ktoré spotrebovávala. V spornom
období pracovala na kratší pracovný úväzok v Trenčíne, s deťmi bývala na W. a cestou do práce vozila
deti do materskej škôlky a školy a cestou z práce zase domov. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa
zohľadniť len polovičnú sumu t.j. 150.000,- Sk (t.j. 4.979,09 eur) spotrebovanú na domácnosť a deti. Na
svoje mesačné výdavky spotrebovala svoj čistý príjem podľa správ o zárobku a k tomu ešte sumu 500,-

eur mesačne. Nepredložila žiadne doklady o spotrebovanej vyplatenej kúpnej cene na domácnosť a deti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nižšie uvedených svedkov, oboznámením obsahu
nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:Manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 4.11.2000, bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
18C/141/2007 - 96 zo dňa 13. júla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2009. Uvedené bolo

preukázané predmetným rozsudkom, ktorého obsah súd oboznámil z pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 18C/141/2007.

Z obsahu notárskej zápisnice o osvedčení o priebehu dražby notárky JUDr. E. H. zn. N 503/2006, Nz
29938/2006, NCRIs 29897/2006 zo dňa 1.8.2006, zápisnice C. C. spoločnosť, a.s. o vykonaní dražby

nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX a oznámení menovaného dražobníka o opakovanej dražbe sp. zn.
74/2006 zo dňa 12.7.2006 bolo preukázané, že dňa 1.8.2006 sa uskutočnila opakovaná dobrovoľná
dražba nehnuteľností - rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku - parcela reg. C č. XXX/
X, pozemkov - parciel reg. C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k.ú.
C. na LV č. XXXX, pričom príklep bol udelený odporkyni, ktorá urobila najvyššie podanie 1.200.000,- Sk
a stala sa tak vydražiteľkou predmetných nehnuteľností. Podľa písomného potvrdenia o zaplatení ceny

dosiahnutej vydražením, ktoré vystavil dražobník dňa 16.8.2006 odporkyňa ako vydražiteľka zaplatila
na účet dražobníka 1.000.000,- Sk. Zvyšná časť najvyššieho podania 200.000,- Sk bola podľa obsahu
vyššie uvedenej notárskej zápisnice dražobnou zábezpekou, ktorú odporkyňa zložila.

Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti patrili rodičom odporkyne, ktorí ich založili

v prospech banky na zabezpečenie úveru. Keďže sa úver nesplácal dostali sa nehnuteľnosti na dražbu,
ktorej dražby sa po dohode s navrhovateľom zúčastnila odporkyňa, ktorá nehnuteľnosti aj vydražila.
Peniaze na zloženia dražobnej zábezpeky vo výške 200.000,- Sk zabezpečili tak, že 45.000,- Sk dal
navrhovateľ zo svojich výlučných prostriedkov, 70.000,- Sk si požičali od dedka odporkyne a zvyšok
85.000,- Sk od rodičov odporkyne. Na zaplatenie ceny vydraženia 1.200.000,- Sk bola započítaná

zložená zábezpeka 200.000,- Sk a zvyšok 1.000.000,- Sk si účastníci požičali na základe ústnej dohody
od svedka H. P.. Po vydražení nehnuteľností sa účastníci všeobecne dohodli, že nehnuteľnosti predajú.
Odporkyňa tak učinila v čase, keď bol navrhovateľ v práci v zahraničí.

Z obsahu výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.1.2013 a obsahu spisu Katastrálneho úradu v Trenčíne sp.

zn. V 705/07, konkrétne z návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 20.2.2007, notárskej zápisnice
notárky JUDr. W. A. zn. N 24/2007, Nz 6669/2007, NCRIs 6708/2007 zo dňa 20.2.2007 bolo preukázané,
že predmetné nehnuteľnosti odporkyňa predala kúpnou zmluvou zo dňa 20.2.2007 vo forme notárskej
zápisnice kupujúcim manželom T. za kúpnu cenu 2.950.000,- Sk a tieto sú teraz zapísané v katastri
nehnuteľností ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov T. titulom predmetnej kúpnej zmluvy. Z

obsahu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že kúpna cena
nehnuteľností 2.950.000,- Sk mala byť kupujúcimi zaplatená odporkyni tak, že 200.000,- Sk jej zaplatia
pri podpise notárskej zápisnice, 1.300.000,- Sk jej zaplatia na jej účet vo R. a.s. najneskôr do 9.3.2007
a zostávajúcich 1.450.000,- Sk jej zaplatia na jej účet vo R. a.s. najneskôr do 31.3.2007. Výpoveďou
odporkyne a z obsahu výpisu z účtu odporkyne vo R. a.s. za mesiac 3/2007 bolo preukázané, že

uvedené dojednanie bolo dodržané, keď odporkyni bola suma 200.000,- Sk vyplatená v hotovosti, suma
1.300.000,- Sk jej bola pripísaná na účet dňa 9.3.2007, suma 450.000,- Sk dňa 20.3.2007 a suma
1.000.000,- Sk dňa 21.3.2007.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 53/a/2007 vyplynulo, že odporkyňa dňa 20.2.2007 zaplatila

notárke JUDr. W. A. za úkon N 24/2007 (t.j. vyššie uvedená kúpna zmluva) odmenu 8.000,- Sk.

Z obsahu výpisu z účtu odporkyne vo R. a.s. za mesiac 3/2007 bolo ďalej preukázané, že odporkyňa z
tohto účtu vybrala v hotovosti 1.300.000,- Sk dňa 9.3.2007 a 1.450.000,- Sk dňa 22.3.2007.

Listom zo dňa 15.3.2010 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu na uzatvorenie dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to tak, že mu vyplatí z výťažku predaja
predmetných spoločných nehnuteľností jednu polovicu, teda 49.790,88 eur.

Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 31P/248/2010 /zníženie

výživného navrhovateľa na maloleté deti účastníkov/ zo dňa 22.11.2011 odporkyňa na uvedenom
pojednávaní vyhlásila, že vyššie uvedené spoločné nehnuteľnosti predala ale peniazi si s navrhovateľom
rozdelili. Uvedené tvrdenie odporkyne je zjavne nepravdivé, keď o takomto rozdelení nepredložila súdu
žiadny dôkaz, navrhovateľ od začiatku popiera akékoľvek rozdelenie výťažku z predaja predmetnýchnehnuteľností a sama odporkyňa v tomto konaní uvádza, okrem vrátenia výlučných prostriedkov
navrhovateľa, ktoré boli použité pri zložení dražobnej zábezpeky navrhovateľovi nič nevyplácala.

V tomto konaní odporkyňa o použití prostriedkov kúpnej ceny 2.950.000,- Sk, ktoré obdŕžala za predaj
vyššie uvedených nehnuteľností, vypovedala, že 2.000.000,- Sk vrátila svedkovi H. P. na pôžičku,
ktorú od neho účastníci mali na zaplatenie ceny vydražených nehnuteľností; vrátila 200.000 Sk tým,
ktorí účastníkom požičali na zábezpeku pre dražbu predmetných nehnuteľností, z toho 50.000,- Sk
navrhovateľovi; 250.000 Sk požičala bratovi- svedkovi S. E. na základe ústnej dohody na podnikanie;

41.000,- Sk vrátila mame - svedkyni D. E. pôžičku, ktorú menovaná svedkyňa účastníkom poskytla na
zaplatenie dlhu na plyne, ktorý na predmetnom dome bol; 100.000,- Sk dala svojim rodičom, keď sa k
nim po predaji predmetných nehnuteľností aj s deťmi presťahovala a ostávajúce peňažné prostriedky
z kúpnej ceny minula na svoju výživu a na výživu maloletých detí účastníkov, keď navrhovateľ im na
výživu neposielal žiadne peniaze, nezaujímal sa z čoho žijú a sám sa vyjadril tak, že majú žiť z tých
peňazí, ktoré dostala za predaj rodinného domu. Ďalej odporkyňa vypovedala, že z prostriedkov kúpnej

ceny platila aj notárke JUDr. P. za vypracovanie kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v roku
2006, ktoré uzatvárala so svedkom H. P., notárke JUDr. A. za vypracovanie kúpnej zmluvy o predaji
nehnuteľností manželom T. 2/2007 vo výške 8.000,- Sk a napríklad aj vyúčtovanie vody spotrebovanej
na predmetnom dome dňa 21.3.2007 za obdobie 2. polroka 2006 vo výške 1.751,- Sk Obci C..

Podľa týchto tvrdení odporkyne teda z vyplatenej kúpne ceny 2.950.000,- Sk minula sumy: 2.000.000,-
Sk,200.000,-Sk,250.000,-Sk,41.000,-Sk,100.000,-Sk,8.000,-Sk,1.791,-Sk,spolusumu2.600.791,-
Sk a zostala jej suma 349.209,- Sk. Avšak svedkovia S. E. a D. E. potvrdili, že si od odporkyne požičali
nie sumu 250.000,- Sk , ale sumu 300.000,- Sk, teda o 50.000,- Sk viac. Súd túto sumu 50.000,- Sk
ešte odpočítal zo zostávajúcej sumy 349.209,- Sk a zostala suma 299.209,- Sk, ktorú odporkyňa podľa

svojho tvrdenia použila resp. mohla použiť na domácnosť a deti za obdobie 30 mesiacov do rozvodu ich
manželstva. Avšak nepredložila k tomuto tvrdeniu žiadny dôkaz.

Uvedené tvrdenia odporkyne neboli v celom rozsahu preukázané.

Čo sa týka pôžičky účastníkov od svedka H. P., navrhovateľ vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by
sa so svedkom dojednali na nejakých úrokoch z pôžičky a svedok H. P. vypovedal, že sa dojednali
na bezúročnej pôžičke a účastníci mu po predaji domu vrátili presne toľko koľko im požičal. Podľa
menovaného svedka je tak pôžička vyrovnaná a proti účastníkom z tejto pôžičky nemá žiadnu
pohľadávku. Tvrdenia odporkyne o vrátení sumy 2.000.000,- Sk svedkovi H. P. potvrdzoval len svedok S.

E., ktorého výpoveď však bola v mnohom od výpovede odporkyne rozporná. Odporkyňa vypovedala, že
sumu 2.750.000,- /ktorá časť kúpnej ceny jej bola zaplatená na účet/ vyprala v hotovosti v banke naraz,
pričom okrem brata S. E. bol s ňou v banke aj svedok H. P., ktorému hneď po výbere vrátila 2.000.000,-
Sk. J. S. E. však vypovedal, že peniaza bol s odporkyňou vyberať pre H. P. len on, bolo to na dvakrát a
pôžičku navrhovateľka vrátila tiež na dvakrát menovanému svedkovi a to v C., kam si pre ňu on osobne

prišiel. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach odporkyne a svedka S. E., s prihliadnutím na súrodenecký
pomer medzi odporkyňou a menovaným svedkom ako aj na zjavne nepravdivé tvrdenie odporkyne o
rozdelení kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ktoré uviedla na pojednávaní dňa 22.11.2011vo veci
tunajšieho súdu sp. zn. 31P/248/2010 a rovnako aj s prihliadnutím na výpovede navrhovateľa a svedka
H. P. vyhodnotil súd výpovede odporkyne a svedka S. E. v časti o vrátení sumy 2.000.000,- Sk svedkovi

H. P. ako nepravdivé. Nebolo preto podľa súdu preukázané, že by odporkyňa z kúpnej ceny za predaj
predmetných nehnuteľností vrátila svedkovi H. P. na pôžičku sumu vyššiu ako 1.000.000,- Sk.

Pokiaľ ide o vrátenie sumy 200.000 Sk, ktoré si účastníci požičali na zloženie dražobnej zábezpeky a
ktoré peniaze mala odporkyňa potom z kúpnej ceny za predaj predmetných nehnuteľností vrátiť, tak

navrhovateľ vo svojej výpovede potvrdil, že takúto sumu si na založenie dražobnej zábezpeky museli
účastníci požičať, pričom časť z toho v sume 45.000,- Sk boli jeho výlučné prostriedky. Navrhovateľ
potom v konaní nepoprel tvrdenia odporkyne, že mu odporkyňa vrátila 50.000,- Sk, ktoré boli z jeho
výlučných prostriedkov použité na zaplatenie dražobnej zábezpeky. Matka odporkyne - svedkyňa D.
E. zasa vo výpovedi potvrdila, že peniaze, ktoré odporkyni na dražobnú zábezpeku požičala /podľa

nej 100.000,- Sk/ jej odporkyňa vrátila. Keďže ani výpoveď odporkyne o vrátení 70.000,- Sk, ktoré si
účastní požičali od dedka odporkyne nebola vykonaným dokazovaním nijako spochybnená, mal súd
za preukázané, že z kúpnej ceny 2.950.000,- Sk, ktorú odporkyňa obdŕžala za predaj predmetnýchnehnuteľností odporkyňa vrátila sumu 200.000,- Sk, ktorú si účastníci požičali na zloženie dražobnej
zábezpeky.

Z výsluchov svedkov S. E. a D. E. mal súd za preukázané, že po predaji predmetných nehnuteľností
odporkyňa z utŕženej kúpnej ceny menovaným na základe ústnej dohody požičala na podnikanie
300.000,- Sk, ktoré jej doposiaľ nevrátili.

Čo sa týka ďalších tvrdení odporkyne, že po nasťahovaní sa s deťmi k matke - svedkyni D. E. po predaji

predmetných nehnuteľností vrátila z prostriedkov kúpnej ceny matke pôžičku 41.000,- Sk a dala jej
ďalších 100.000,- Sk, tak tieto tvrdenia odporkyne preukázané neboli. Svedkyňa D. E. tieto tvrdenia
navrhovateľky nepotvrdila. Vypovedala, že po prisťahovaní jej odporkyňa vrátila 100.000,- Sk, ktoré
jej požičala na zloženie dražobnej zábezpeky a ešte jej a jej synovi S. E. požičala 300.000,- Sk na
podnikanie. Po čase, keď sa zamestnala začala jej dávať od 1.000,- Sk do 3.000,- Sk mesačne /
niektorý mesiac aj nič/ za to, že odporkyňa s maloletými deťmi účastníkov žili u svedkyne a že sa tam

stravovali. Svedkyňa ďalej vypovedala, že odporkyňa spolu s maloletými deťmi účastníkov bývali po
predaji predmetných nehnuteľností u nej asi tri roky. Tvrdenia navrhovateľky o vrátení pôžičky 41.000,-
Sk menovanej svedkyni a o odovzdaní 100.000,- Sk menovanej svedkyni, ktoré všetky prostriedky mali
pochádzať z kúpnej ceny za predané predmetné nehnuteľnosti, tak v konaní podľa súdu preukázané
neboli.

Nakoniec, čo sa týka ostatných tvrdení odporkyne o použitý prostriedkov z kúpnej ceny za predaj
predmetných nehnuteľností, z výpovede odporkyne a svedkyne D. E. bolo preukázané, že istý čas po
predaji predmetných nehnuteľností, keď sa odporkyňa s deťmi nasťahovala k menovanej svedkyni, bola
odporkyňa nezamestnaná a neskôr pracovala v maloobchodnej predajni, kde zarábala asi 10.000,- Sk v

hrubom. Dve maloleté deti účastníkov, ktoré žili spolu s odporkyňou u menovanej svedkyne navrhovateľ
navštevoval podľa výpovede svedkyne asi raz za tri mesiace a dvakrát do roka si ich brával k sebe na
prázdniny. Svedkyňa nevie, že by navrhovateľ odporkyňu, či maloleté deti nejako finančne podporoval.
Podľa uznesenia tunajšieho súdu č.k. 34P/323/2007-18 zo dňa 15. októbra 2007 bola predbežným
opatrením súdu navrhovateľovi ako otcovi maloletých detí účastníkov uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletých detí sumou 702,- Sk mesačne na maloletého J. a sumou 702,- Sk mesačne na
maloletého S.. Podľa obsahu uznesenia odporkyňa ako matka maloletých detí v návrhu na vydanie
predbežného opatrenia uviedla, že otec maloletých detí, v tomto konaní navrhovateľ, jej na výživu
maloletých detí odkedy sa rozišli nijako finančne neprispieva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
5.11.2007. Podľa odporkyňou predloženého návrhu na začatie konania vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti účastníkov, odporkyňa dňa 3.10.2007 podala na tunajšom súde návrh na začatie konania,
v ktorom žiadala na čas do rozvodu manželstva účastníkov zveriť maloleté deti do svojej osobnej
starostlivosti a odporcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu a to u maloletého Simona v sume
5.000,-SkmesačneaumaloletéhoRóbertavsume4.000,-Skmesačne.Zobsahuuzneseniatunajšieho
súdu č.k. 34P/323/2007-74 zo dňa 02. apríla 2008 vyplynulo, že konanie o vyššie uvedenom návrhu

odporkyne ako matky maloletých detí účastníkov bolo zastavené, po tom čo súd vyhlásil, že nemá
právomoc konať v tejto veci, keď obvyklý pobyt maloletých detí účastníkov je na území Slovenskej
republiky. V konaní boli súdu predložené uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k. 26CoE/118/2013-62
zo dňa 27. júna 2013 a zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.11.2013 v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1T/69/2013. Uvedené listiny sa týkajú platenia výživného

navrhovateľom na maloleté deti účastníkov v čase po rozvode manželstva, resp. dlhu navrhovateľa na
tomto výživnom, preto nemajú žiadny vzťah k predmetu tohto konania a súd preto z týchto dôkazov
nevyvodzuje žiadne skutkové závery podstatné pre rozhodnutie v tejto právnej veci.

Podľa príjmového pokladničného dokladu notárky JUDr. W. A. zo dňa 20.2.2007 odporkyňa menovanej

notárke zaplatila 8.000,- Sk za vypracovanie notárskej zápisnice o kúpnej zmluve N 24/2007, ktorou
odporkyňa predala predmetné nehnuteľnosti manželom T.. Podľa obsahu faktúry obce C.. 206/2007 zo
dňa 19. januára 2007 a príjmového pokladničného dokladu č. 289754 menovanej obce zo dňa 21.3.2007
bola odporkyni vyúčtovaná obcou C. cena za odber pitnej vody v II. polroku 2006 na predmetnej
nehnuteľnostivcelkovejsume1.751,-Sk,ktorúcenuodporkyňazaplatilaobcivhotovostidňa21.3.2007.

Odporkyňa predložila súdu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu zmluvu vo forme notárskych
zápisníc notárky W. P., ktoré zmluvy uzatvorila so svedkom H. P. a predmetom ktorých boli predmetné
nehnuteľnosti. Uvedené notárske zápisnice o právnych úkonoch boli spísané dňa 15.8.2006, resp.
25.10.2006 a bez ohľadu na to, že z nich nevyplýva aké notárske poplatky za ich vyhotovenie bolizaplatené, je s ohľadom na dni spísania notárskych zápisníc zrejmé, že na zaplatenie notárskych
poplatkov v súvislosti s týmito notárskymi zápisnicami nemohli byť použité prostriedky z kúpnej ceny za
predaj predmetných nehnuteľností, keď tieto odporkyňa obdŕžala až v období 2, 3/2007.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporkyňa bola zamestnaná u živnostníka O.. H. D. T-šport od
X.X.XXXX do 31.3.2009 s vymeriavacím základom okrem 6 mesiacov vo výške 10.000,- Sk a úhrnom
poistného okolo 940,- Sk. Podľa správy o zárobku odporkyňa mala v tomto období priemerný mesačný
čistý príjem 286,55 eur (t.j. 8.632,61 Sk). Odporkyňa uviedla, že rozdiel v správach o zárobku v jej čistom

príjme vznikol tým, že mala na plat exekúciu vo výške 1.000,- Sk a jej príjem bol v skutočnosti o 1.000,-
Sk nižší.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 23.6.2015 vyplynulo, že odporkyňa
nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v období od 1.3.2007 do 30.9.2009.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sú bývalí manželia a ich manželstvo trvalo od
4.11.2000 do 5.9.2009, kedy zaniklo právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode. Rozvodom manželstva

účastníkov zaniklo podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov účastníkov. Pretože sa účastníci na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov preukázane nedohodli, v zmysle citovaných ustanovení § 149 Občianskeho zákonníka
vykoná toto vyporiadanie na návrh navrhovateľa súd a to v zmysle zásad uvedených v § 150
Občianskehozákonníkavychádzajúcztoho,žepodielyobochúčastníkovnazaniknutombezpodielovom

spoluvlastníctve manželov sú rovnaké. Vykonaným dokazovaním nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý
by mal súd pri vyporiadavaní vychádzať z iného pomeru podielov účastníkov.Navrhovateľ žiadal v tomto konaní ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
vyporiadať peňažné prostriedky kúpnej ceny 2.950.000,- Sk, ktoré odporkyňa obdŕžala za predaj
nehnuteľností - rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku - parcela reg. C č. XXX/X,

pozemkov - parciel reg. C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané pre
k.ú. C. na LV č. XXXX. Podľa výsledkov vykonaného dokazovanie predmetné nehnuteľnosti vydražila
odporkyňa počas trvania manželstva /20.2.2007/ na opakovanej dobrovoľnej dražbe nehnuteľností,
pričom na vyplatenie ceny dosiahnutej vydražením /1.200.000,- Sk/ použila minimálne v sume
1.000.000,- Sk spoločné prostriedky účastníkov, ktorí tieto získali pôžičkou od svedka H. P.. Uvedené

nehnuteľnosti, nadobudnuté odporkyňou počas trvania manželstva s odporcom a zo spoločných
prostriedkov účastníkov, boli podľa súdu v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov - účastníkov.

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže podľa 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať
každý z manželov, avšak v ostatných veciach /teda vo veciach nie bežných/ je potrebný súhlas oboch

manželov; inak je právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný. V konaní
bolo preukázané, že odporkyňa ešte počas trvania manželstva vyššie uvedené spoločné nehnuteľnosti
účastníkov sama, bez súhlasu navrhovateľa, predala manželom T. za kúpnu cenu 2.950.000,- Sk, ktorá
cena jej bola vyplatená. Takýto úkon dispozície s uvedenými nehnuteľnosťami je podľa súdu vecou nie
bežnou, keď nehnuteľnosť mala značnú hodnotu /len cena vydraženia bola 1.200.000,- Sk/ a nebolo

preukázané, že by účastníci mali v bezpodielovom spoluvlastníctve ešte nejaké iné nehnuteľnosti, či
iný takto hodnotný majetok. Na uvedenú dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami tak odporkyňa
potrebovala súhlas navrhovateľa ako druhého bezpodielového spoluvlastníka, ktorý súhlas v konaní
nebol preukázaný. Absencia súhlasu navrhovateľa zakladá v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú na predaj spoločných nehnuteľností

uzatvorila odporkyňa s manželmi T.. Keďže sa však navrhovateľ neplatnosti tohto právneho úkonu voči
jeho účastníkom nedovolal, súd považoval uvedený právny úkon za platný. Peňažné prostriedky kúpnej
ceny predmetných nehnuteľností 2.950.000,- Sk, ktoré boli odporkyňou prevzaté tak ako výťažok z
platného predaja spoločných nehnuteľností patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a na
návrh navrhovateľa je potrebné ich vyporiadať.

Odporkyňa nevedela súdu vysvetliť ako naložila s celým objemom uvedených peňažných prostriedkov.
V konaní bolo podľa súdu preukázané, že z vyplatenej kúpnej ceny 2.950.000,-Sk vrátila sumu
1.000.000,- Sk ako pôžičku H. P., tiež vrátila sumu 200.000,- Sk, ktoré mali účastníci požičané na
zloženie dražobnej zábezpeky, ďalej z nej zaplatila notárke JUDr. A. za spísanie kúpnej zmluvy sumu

8.000,- Sk, poplatok za vodu vo výške 1.751,- Sk, teda zostala jej suma 1.740.249 Sk. Odporkyňa
tvrdila, že zvyšok vyplatenej kúpnej ceny po vyplatení vyššie uvedených platbách, čo súd vypočítal
na sumu 299.249,- Sk, použila na domácnosť a deti v spornom období 3/2007 až 9/2009. K týmto
výdavkom však nepredložila žiadne dôkazy a navrhovateľ uznal výdavky iba vo výške 150.000,- Sk.
Súd z dôvodu uznania navrhovateľom výdavkov odporkyne na domácnosť a deti vo výške 150.000,- Sk

bez predloženia dôkazov odporkyňou a nesporné skutočnosť, že odporkyňa mala zvýšené výdavky na
odvoz detí do školy a škôlky a zároveň bola skoro v celom spornom období zamestnaná, uznal výšku
spotrebovanej sumy 150.000,- Sk na domácnosť a deti a túto sumu nevyporiadaval, teda odpočítal od
vyplatenej kúpnej ceny. Takto zostala na vyporiadanie suma 1.590.249,- Sk (=1.740.249,-Sk-150.000,-
Sk).

Bolo tiež preukázané, že sumu 300.000,- Sk odporkyňa požičala svojim rodinným príslušníkom,
svedkom S. a D. E., na účely podnikania, a to bez vedomia navrhovateľa. Aj túto pôžičku musí
súd hodnotiť ako hospodárenie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nebolo
bežnou vecou a na ktoré odporkyňa potrebovala súhlas navrhovateľa. Keďže však ani pri tomto

právnom úkone sa navrhovateľ nedovolal relatívnej neplatnosti, považoval súd uvedenú pôžičku za
platný právny úkon a ďalej na ňu prihliadal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
ako na spoločnú pohľadávku účastníkov zo zmluvy o pôžičke proti dlžníkom S. a D. E.. Túto sumu
300.000,- Sk súd neodpočítal od vyššie uvedenej sumy aj keď ju odporkyňa minula z kúpnej ceny,
pretože ide o pohľadávku odporkyne, ktorú jej dlžníci musia vrátiť (matematicky by to vyšlo narovnako,

keby ju súd najskôr odpočítal ako pôžičku a potom zase pripočítal ako pohľadávku).

Na druhej strane neboli preukázané tvrdenia odporkyne, že svedkovi H. P. vrátila ešte ďalší 1.000.000,-
Sk, ani jej tvrdenia o vrátení pôžičky 41.000,- Sk matke-svedkyni D. E. a dare 100.000,- Sk menovanejsvedkyni. Pri takto zistenom skutkovom stave možno považovať sumy 1.000.000,- Sk, 200.000,- Sk,
8.000,- Sk a 1.751,- Sk za peňažné prostriedky použité na spoločné dlhy účastníkov, 300.000,- Sk za
spoločnú pohľadávku účastníkov a zvyšok za peňažné prostriedky, o ktorých navrhovateľka tvrdila určitý

spôsob použitia, ktoré tvrdenia však neboli v konaní preukázané. Čo sa týka zvyšnej sumy 299.249,-
Sk, ktoré zostala odporkyni podľa jej tvrdení po výpočte súdu na domácnosť a deti, tu súd uvádza,
že z dôvodu uznania navrhovateľom výdavkov odporkyne na domácnosť a deti vo výške 150.000,- Sk
bez predloženia dôkazov odporkyňou a nespornú skutočnosť, že odporkyňa mala zvýšené výdavky na
odvoz detí do školy a škôlky a zároveň bola skoro v celom spornom období zamestnaná, uznal výšku

spotrebovanej sumy 150.000,- Sk na domácnosť a deti. Peňažné prostriedky za predaj spoločných
nehnuteľností obdŕžala odporkyňa v mesiacoch 2, 3/2007 a k rozvodu manželstva účastníkov došlo až
dňa 5.9.2009. V tomto období mal navrhovateľ nepochybne vyživovaciu povinnosť tak k odporkyne ako
svojejmanželkeakoajkichdvommaloletýmdeťom,pričomnebolopreukázané,žebysitútovyživovaciu
povinnosť plnil. Možno preto dôvodne očakávať, že odporkyňa použila uvedené spoločné prostriedky
na výživu seba a dvoch maloletých detí účastníkov, vrátane bežného chodu domácnosti /napríklad

odporkyňou preukázané zaplatenie ceny vodného/, čo nemožno hodnotiť ako rozporné s právom, keď
účastníci boli manželia až do 5.9.2009.

Súd preto vychádzal z toho, že v tomto konaní je potrebné ako majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov vyporiadať jednak pohľadávku účastníkov na vrátenie pôžičky 300.000,- Sk

proti dlžníkom D. E. a S. E. a potom peňažné prostriedky vo výške 1.590.249,- Sk pochádzajúce z
predaja spoločných nehnuteľností účastníkov, pri ktorých sa tvrdenia odporkyne o ich použití ukázali
ako nepravdivé a preto možno usudzovať, že ich odporkyňa stále má, resp. ich použila na svoj výlučný
majetok a preto je potrebné, aby boli tieto podľa § 150 O.s.p. vyporiadané ako prostriedky, ktoré sa majú
vrátiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov.

Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov má tak hodnotu 1.590.249,- Sk a z toho polovičný
podiel každého z účastníkov vo výške 795.124,50 Sk, t.j. 26.393,30 eur.

Čo sa týka konkrétneho vyporiadania, tak je podľa súdu dôvodné, aby bola odporkyni prikázaná do

výlučnéhomajetkupohľadávkazozmluvyopôžičkevsume9.958,18eurspríslušenstvomprotidlžníkom
D. E. a S. E., a to jednak preto, že dlžníkmi sú rodinný príslušníci odporkyne a tiež treba prihliadnuť na to,
žezmluvuopôžičkesnimiuzatváralavýlučneodporkyňa.Súdpretotútopohľadávkuprikázaldomajetku
odporkyne. Čo sa týka zostávajúcich prostriedkov z kúpnej ceny za predaj spoločných nehnuteľností
účastníkov vo výške 1.590.249,- Sk tieto už odporkyňa má, resp. ich použila na svoj výlučný majetok.

Týmto spôsobom sa odporkyni dostal z vyporiadaveného bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
celý vyporiadavaný majetok v hodnote 52.786,60 eur a preto je ona povinná na vyrovnanie podielu
navrhovateľa na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zaplatiť navrhovateľovi
polovicu t.j. 26.393,30 eur, ktorá suma zodpovedá hodnote jeho podielu.

Súdpretorozhodol,žebezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkov,ktorézaniklorozvodomichmanželstva
sa vyporiadava tak, že do majetku odporkyne sa prikazuje pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v sume
9.958,18eurspríslušenstvomprotidlžníkomD.E.aS.E.aodporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľovi
na jeho podiel na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov 26.393,30 eur do 6
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na plnenie súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil

odporkyne s prihliadnutím na výšku sumy, ktorú musí odporkyňa navrhovateľovi vyplatiť a ktorej
zabezpečenie si zo strany odporkyne vyžiada určitý čas.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníkom nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia, iba navrhovateľovi polovicu z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku

z návrhu vo výške 66,- eur, teda 33,- eur. Dôvodom bola skutočnosť, že každý z účastníkov dostal
polovičný podiel a súd priznal navrhovateľovi polovičnú hodnotu zo sumy, ktorá požadoval v žalobnom
návrhu.

Podľa § 138 ods. 5 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so

spätnouplatnosťou,aksadoprávoplatnéhoskončeniakonaniaukáže,žepomeryúčastníkaoslobodenie
neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.Podľa § 138 ods. 5 O.s.p. súd navrhovateľovi odňal priznané oslobodenie od súdnych poplatkov z
dôvodu, že bolo zistené, že v súčasnosti pomery navrhovateľa neodôvodňujú toto oslobodenie, pretože
navrhovateľ pracuje vo Viedni, nie je evidovaný ako nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky v hmotnej

núdzi ba Slovensku.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel a pol. 6b) sadzobníka
súdnych poplatkov boli účastníci konania zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok
za vyporiadanie BSM vo výške 3% všetkých vyporiadavaných hodnôt, t.j. zo sumy 1.590.249,- Sk (t.j.

52.786,60 eur), teda vo výške 1.583,50 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.