Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214530
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715214530.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Yvetty Dzugasovej, v právnej veci žalobcu: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., J. Š. E. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie

neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 10C/441/2015-148 zo dňa 26.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu č.
8500081739 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.09.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy

žalobcu č. 8500051236 zo dňa 10.06.2014 sú neplatné. Žalobcovi proti žalovanému náhrada trov
konania nepriznal.

2. Okresný súd došiel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem
vzhľadom na to, že žalovaný sporné dohody predložil platiteľovi mzdy žalobcu, ktorý začal vykonávať
zrážky zo mzdy žalobcu. Vzhľadom na takúto skutočnosť a právnu neistotu žalobcu, či takéto konanie

žalovaného je oprávnené, mal žalobca naliehavý právny záujem domáhať sa určenia, že sporné dohody
sú neplatné. Okresný súd poukázal na ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre platné uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy a jej vykonanie je nevyhnutnou náležitosťou uvedenie platiteľa mzdy
dlžníka. Takýto údaj však napadnuté dohody nespĺňajú, napriek tomu, že na formulári, ktorý bol použitý
k uzavretiu dohody, sa kolónka pre uvedenie platiteľa mzdy nachádza, ktorá však zostala nevyplnená.
Súd preto dospel k presvedčeniu, že pre nedostatok tejto náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy sú

neplatné pre rozpor so zákonom, teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. § 365
ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p. Nestotožňuje sa so záverom súdu. Poukazuje na ust. § 551 ods. 1 až 3

Občianskeho zákonníka. Zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o
zrážkach zo mzdy. Ani súd neuvádza zákonné ustanovenie, ktoré takúto požiadavku na obsah dohody
vyvodzuje. Záveru súdu o tom, že označenie platiteľa mzdy je náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy,
odporujú aj dôsledky, ktoré vyplývajú z reálneho výkonu a uplatnenia práv z takejto dohody. Zákon pri
úprave dohody o zrážkach zo mzdy neustanovuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy je možné predložiť len
platiteľovi mzdy uvedenému v dohode. Naopak, jednoznačne formuluje len to, že predloženie dohody sa

realizuje platiteľovi mzdy, teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Uvedené
podporne vyplýva aj z úpravy Zákonníka práce v ust. § 131 ods. 8, ktoré upravuje situáciu zmenyzamestnávateľa dlžníka počas vykonávania zrážok zo mzdy a otázky, čo sa s dohodou o zrážkach
zo mzdy vlastne stane. Uvedená úprava popiera závery súdu o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v
dohode o zrážkach zo mzdy. V prípade zmeny zamestnávateľa ako platiteľa mzdy by totiž ust. § 131 ods.

8 posledná veta bolo obsoletným a nerealizovateľným, pretože nový zamestnávateľ ako platiteľ mzdy
by predsa nebol uvedený v dohode. To by odporovalo aj Zákonníku práce. Zároveň žiadne zákonné
ustanovenie nehovorí o tom, že by takáto dohoda zanikla, alebo že by sa mala zmeniť v časti označenia
platiteľa mzdy. Súd preto neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy posúdil nesprávne. Odvolateľ navrhuje,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že žalobu zamietne

alebo alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že má za to, že okresný súd rozhodol správne. V súdnej
praxi je ustálené, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí okrem iného obsahovať označenie platiteľa
mzdy. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/68/2012 zo dňa 19.02.2013, v
ktorom sa píše, že dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj

označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Do pozornosti dáva aj spis
Generálnej prokuratúry SR M Cdo 1/2016. Je neprípustné vopred zabezpečiť pohľadávku. To znamená,
že spotrebiteľ vopred svojím podpisom súhlasí s niečím, čo sa ešte len môže stať. Spotrebiteľ sa vopred
nemôže vzdať svojich práv. Žalovaný zneužíva to, že klienti - spotrebitelia nečítajú zmluvy ani dodatky
k zmluvám. Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú predmetom konania, neboli individuálne dojednané.

Boli predpripravené a klient - spotrebiteľ by nemohol ovplyvniť ich obsah. Takéto dohody o zrážkach
obchádzajú súdnu kontrolu. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500051236 je nečitateľná a nie je v dohode
napísaná správna výška mesačnej splátky, ktorá v skutočnosti je 17,93 eur. Žalovaný neposkytuje
klientom - spotrebiteľom odborné poradenstvo. Poukazuje na to, že obchodná zástupkyňa na pobočke
v Martine pri podpisovaní zmluvy už vopred vedela, že nebude čítať zmluvu s nahustenými zmluvnými

dojednaniami s malým písmom, ani ostatné dodatky, to znamená ani dohodu o zrážkach zo mzdy. Ako
klient v čase uzatvárania zmluvy nepoznal, čo je neprijateľná zmluvná podmienka a vôbec nevedel,
že dohodu o zrážkach zo mzdy môže odmietnuť. Odborné poradenstvo zo strany žalovanej strany mu
nebolo poskytnuté. Bolo mu povedané, že všetko treba podpísať, lebo že by mu nebol poskytnutý úver.
Rovnako aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500051236 a č. 8500081739 považuje za neplatnú v

celom rozsahu a obidva úvery považuje za bezúročné a bez poplatkov. To znamená, že aj dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná. O tom, či sú zmluvy platné alebo neplatné v celom rozsahu, súd ešte
zatiaľ nerozhodol. Žiada tiež súd, aby preveril, či odvolanie žalovaného prebehlo v zákonnej lehote.

6.Žalovanýkvyjadreniužalobcuuvádza,žetvrdeniažalobcupopieravcelomrozsahu.Tvrdeniežalobcu

o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach
zo mzdy má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s jeho vlastnou argumentáciou.
Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona
v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v

postavení strán. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva, že v prípade dohody o zrážkach
zo mzdy sa vyžaduje nejaká verifikácia. Tvrdeniam žalobcu odporuje súčasná právna úprava inštitútu
dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia § 9 ods. 13 bolo určené, že
záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy

ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov
zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona
viazaný. Z obsahu dohôd vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohodu
o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru. Zároveň

bol poučený aj tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom poukazuje na
obsah samotnej dohody (bod I., II., III.). Žalobca ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy
a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmý žiadny dôvod, pre
ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce v ním predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti jej uzavretia, akou formou môže žalobca odmietnuť

uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach
a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Žalovaný sa
aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj
na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkachzo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, t. j.
bola vždy uzavretá na samostatnom liste. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel.
Obsahuje aj poučenia o dôsledkoch jej uzavretia. O rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodol aj

Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Banskej Bystrici, na ktoré rozhodnutia poukazuje. Zmyslom
písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v
zmluvnom vzťahu pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté.
Spochybňovanie vlastného dobrovoľného konania a dovolávanie sa prospechu z toho nenachádza
oporu v žiadnom právnom predpise. Poukazuje ďalej na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže

zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Aj v takomto prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo
do dôvodu. Žalovaný namieta relevanciu tvrdenia žalobcu o vopred sformulovanej dohode o zrážkach zo
mzdy z pohľadu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V takomto prípade by mohli byť za neprijateľné
zmluvné podmienky považované akékoľvek dokumenty pripravené dodávateľom. K tvrdeniu, že dohody
o zrážkach zo mzdy neobsahujú označenie pohľadávky, o ktorej uspokojenie ide, výšku dohodnutých
a označenie platiteľa mzdy, uvádza následovné skutočnosti. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené

práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad
pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a
viazaná na konkrétny právny dôvod existencie. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v
zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého
sa pohľadávka dá identifikovať. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho

úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. V tejto súvislosti
poukazuje žalovaný na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/171/2015. Tvrdenie žalobcu o tom,
že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach presne, úplne konkretizovaná a je vyjadrená
neurčitým spôsobom, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad právneho úkonu v
zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

SR 1Cdo 191/2009 a 3Cdo 81/2011. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom,
čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným
vzťahom. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitého nároku z konkrétneho
právnehovzťahu,jevtomtoprípadezhľadiskaidentifikáciezabezpečenejpohľadávkydostatočneurčité,
pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, z hľadiska

určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani
v zmysle nejakej právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné.
Záverom poukazuje, že výška zrážok zo mzdy je prísne regulovaná príslušnými právnymi predpismi, a
teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k stanoveniu výšky zrážky vo vyššej sume, než aká
predstavuje maximálnu prípustnú hranicu v zmysle relevantnej právnej úpravy. Odhliadnuc od toho, že

dohody o zrážkach zo mzdy spĺňajú všetky zákonné predpoklady, neobsahuje vyjadrenie žalobcu žiadne
relevantné zdôvodnenie toho, prečo by mali byť tieto dokumenty považované za nečitateľné. Žalovaný
trvá na svojich doterajších vyjadreniach a žiada, aby súd žalobu zamietol.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukazuje na znenie ust. § 551 Občianskeho

zákonníka. Má za to, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku,
a preto zmluvná podmienka v dohodách o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka
v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj z dôvodu odchýlenia sa od § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne
dosiahnutý zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle

spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovný písomný súhlas vyžaduje. Dohoda o zrážkach zo
mzdy musí obsahovať okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy aj označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V prípade, ak tieto náležitosti dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahuje, považuje sa za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o
zrážkach zo mzdy obchádza súdnu kontrolu, čo je neprípustné. Je neprípustné, aby veriteľ - žalovaný

ešte pred podpisom zmluvy žiadateľa považoval za dlžníka. Vidí v tom nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukazuje opätovne na to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je nečitateľná a neobsahuje správnu výšku mesačnej splátky.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. c) C. s. p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci okresný súd nezistil dostatočne skutkový stav veci.

10. Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade spočíva v nesprávnom výklade právnej normy,
ust. § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

11. V zmysle ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,

než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

12. V zmysle ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na
výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

13. V zmysle ust. § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné

príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

14. Z hľadiska formálnych náležitostí musí mať dohoda písomnú formu, inak je neplatná. Podstatnou
náležitosťou tejto dohody je súhlas dlžníka, aby platca mzdy z jeho mzdy uskutočňoval zrážky v určenej
výške a vyplácal ich veriteľovi.

15. Účastníkmi tejto dohody sú veriteľ a dlžník a tieto zmluvné strany musia byť v dohode označené
svojimi identifikačnými údajmi.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že povinnou náležitosťou tejto dohody

je označenie platiteľa mzdy. Platiteľ mzdy nie je zmluvnou stranou dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov. Označenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy nenachádza oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení a nezodpovedá ani zmyslu a účelu tohto zákonného inštitútu. Platiteľ mzdy sa
môže v priebehu vývoja zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom meniť, čo však nemôže mať
žiadny dosah na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je dohodou medzi veriteľom a dlžníkom. Platiteľ

mzdy tu vystupuje ako generálne označená tretia osoba, ktorej priamo zo zákona, z ust. § 551 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť voči veriteľovi pri predložení dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov. Nič to však nemení na závere, že platiteľ mzdy nie je zmluvnou stranou dohody a jeho
označenie nie je podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

17. Právny záver okresného súdu, keď uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy považoval za neplatné
pre neuvedenie náležitosti - označenie platiteľa mzdy, je tak nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Okresný súd potom neposúdil uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy z iných
rozhodných hľadísk, podľa ustanovení, ktoré je potrebné na danú vec aplikovať.

18.Základnýmrámcomprečinnosťsúduvsporovomkonaníjepodanážaloba,keďjepotrebnézaoberať
sa oprávnenosťou nároku z hľadiska dôvodov, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Pre nesprávne právne
posúdenie okresný súd vec z uvedených hľadísk neposúdil.

19. Zároveň je povinnosťou súdu prihliadnuť ex offo na skutočnosti, ktoré by spôsobili absolútnu
neplatnosť zmluvy. V tejto súvislosti sa okresný súd dostatočne nezaoberal požiadavkou určitosti
právneho úkonu, a to, či v čase uzatvorenia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy bola
zabezpečovaná pohľadávka dostatočne určito vymedzená.

20. Keďže predmetom rozhodovania sú dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ako zabezpečovací
prostriedok predstavujú záväzok akcesorický, povinnosťou okresného súdu bude prejudiciálne posúdiť
platnosť hlavného záväzku (zmluvy o revolvingovom úvere), najmä keď žalobca ich platnosť
spochybňuje. Podmienkou platnosti akcesorického záväzku je totiž platnosť a trvanie záväzku hlavného.

21. V neposlednom rade je povinnosťou okresného súdu ex offo podrobiť zmluvu kontrole neprijateľných
podmienok ( § 298 C. s. p.)22. Z hľadiska zamedzenia prekvapivosti rozhodnutia a dosiahnutia zmyslu a účelu dvojinštančnosti
konania (keď účelom fungovania opravného súdu nie je nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, ale
na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného

sporového konania vyjadrený v čl. 2, 3 a 6 C. s. p. v spojení s čl. 46 a nasl. Ústavy SR) odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou okresného súdu bude rozhodnúť o uplatnenom nároku, posudzujúc vec z vyššie
uvedených hľadísk. Zároveň bude povinnosťou okresného súdu rozhodnúť o trovách prvoinštančného

a druhoinštančného konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)