Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010718
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114010718.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému R. L., nar.:

XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. februára 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: R. L., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., Vl. H. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

1/ v čase od 14.00 hod. dňa 01.10.2013 do 08.30 hod. dňa 02.10.2013 vnikol do vchodu obytného bloku
č. 10 v meste Trnava na ulici A. Kubinu tým spôsobom, že si pomocou drôtu otvoril vchodové dvere
obytného bloku, následne prešiel na medziposchodie medzi 5. a 6. poschodím, kde si pomocou drôtu
otvoril uzamknuté dvere komory na dózický zámok patriacej k bytu R. N., z ktorej odcudzil plátenný kufor
neznámej značky sivočiernej farby o rozmeroch asi 80x50 cm, karbobrúsku zn. BOSCH zelenej farby aj
s kufríkom čiernej farby, priamočiaru pílu zn. Makita zelenej farby, príklepovú vŕtačku zn. BOSCH zelenej

farby a 20 ks kotúčov rezných aj brúsnych do uvedenej karbobrúsky, čím uvedeným konaním spôsobil
R. N. škodu vo výške 265,- Eur, následne prešiel do vedľajšieho vchodu č. 9, kde si pomocou drôtu
otvoril hlavné vchodové dvere, prešiel na medziposchodie medzi 1. a 2. poschodím, kde si pomocou
drôtu otvoril uzamknuté dvere komory na dózický zámok patriacej k bytu X. Z., z ktorej odcudzil domácu
pekárničku zn. Eta, stolový ventilátor, DVD prehrávač sivej farby a masážnu vaničku na nohy zn. Eta, čím
uvedeným konaním spôsobil X. Z. škodu vo výške 145,- Eur, potom prešiel na ďalšie medziposchodie
medzi 2. a 3. poschodím, kde si pomocou drôtu otvoril uzamknuté dvere komory na dózický zámok
patriacej k bytu K. O., z ktorej odcudzil 10 kg kryštálového cukru, 8 fliaš 2l nealkoholických nápojov

rôznych značiek ako Coca-Cola, Pepsi-Cola, Sprite, Kofola, Vinea, 5l slnečnicového kuchynského oleja,
2 fľaše 0,75 Chardonay, 2 fľaše šumivé víno Hubert, čím uvedeným konaním spôsobil K. O. škodu vo
výške 41,60 Eur, ďalej prešiel na ďalšie medziposchodie medzi 3. a 4. poschodím, kde si pomocou drôtu
otvoril uzamknuté dvere komory na dózický zámok patriacej k bytu X. E., z ktorej odcudzil 3ks oleja zn.
Venus o objeme 5l, 2ks oleja zn. Venus o objeme 1l, 10kg kryštálového cukru, 12ks zaváraninových
pohárov o objeme 0,7l naplnené vlašskými orechmi, 1 fľašu malinového likéru 0,7l, 2 fľaše slivovice 1l, 1
fľaša citrónového likéru 0,7l zn. Lemon chello, 4l červeného vína, 3l bieleho vína, 1l bieleho rumu, 4 fľaše

DeLuxe sekt 0,75l, 8 plechoviek sterilizovaných fazúľ 300ml, 3 poháre sterilizovaného hrachu 300ml, 4
plechovky sterilizovanej kukurice sladká 300ml, 5 plechoviek piva Zlatý bažant 0,5l, 5kg ryže, 1l pálenky
zn. Rakyja, ručný mlynček na slíže, horský bicykel pánsky tmavej farby zn. Nakamura, čím uvedeným
konaním spôsobil X. E. škodu vo výške 415,28 Eur, potom prešiel na ďalšie medziposchodie medzi 4.
a 5. poschodím, kde pomocou drôtu otvoril uzamknuté dvere komory na dózický zámok patriacej k bytu
W. Z., z ktorej odcudzil 2ks udíc zn. Silstar o dĺžke 280 cm s navijakmi zn. Mitchel, zeleno striebornej
farby pretkané kevlarom, 2ks udíc zn. ORAVA o dĺžke 260 cm s navijakmi zn. Silstar čiernej farby, vak na

udice zelenej farby zn. Silstar, 2ks sieťky na ryby, 1 ks podberák zn. Silstar teleskopický, 4ks elektrické
signalizátory, stojan na prúty, čierna rybárska taška zn. Silstar s rybárskymi potrebami, rybársky bič zlaminátu bledohnedej farby dĺžka 500 cm, sadu náradia s vidlicovými kľúčmi, elektrický radiátor zn. Eta
čiernej farby, zimné pánske hnedé kanady zateplené veľk. 10, zimné pánske čierne kotníkové čižmy
na zips veľk. 10, čím uvedeným konaním spôsobil W. Z. škodu vo výške 770,- Eur, ďalej prešiel na

ďalšie medziposchodie medzi 5. a 6. poschodím, kde pomocou drôtu otvoril uzamknuté dvere komory
na dózický zámok patriacej k bytu Ing. G. V., z ktorej odcudzil 10ks fliaš 0,7l vína rôzneho druhu, 1 fľaša
gin Beefeeter 0,7l, 1 fľaša gin Gordons 0,7l, 1 fľaša whisky Tulamore DEW 0,7l, 1 fľaša Becherovku 0,7l,
1 fľaša gin Fernet 0,7l, 1 fľaša slivovica Rudolf Jelínek 0,5l, 1 fľaša vodka 0,5l, čím uvedeným konaním
spôsobil Ing. G. V. škodu vo výške 97,- Eur;

hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/57/2009 zo dňa 03.06.2010, právoplatným
dňa 04.10.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn. 5To/56/2011 zo dňa 04.10.2011,
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 212, ods. 3
písm. a) Trestného zákona,

2/ v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca november 2013 v meste Trnava na ul. Vl. H. č. XX

vošiel do obytného bloku, kde skrutkovačom pretočil zámok na plechových dverách zabezpečujúcich
spoločné pivničné priestory, prešiel k latkovej pivnici priradenej k bytu č. XX, kde za pomoci železnej
tyče odstránil visací zámok na petlici, vnikol dnu do pivnice, odkiaľ následne odcudzil 4 ks plechových
diskov spolu s pneumatikami zn. Challenge, rozmer 175/65R14, čím uvedeným konaním spôsobil O. W.
škodu krádežou vo výške 273,20 Eur a škodu poškodením vo výške 7,80 Eur,

3/ dňa 16.11.2013 v čase o okolo 02.00 hod. v meste Trnava na ulici E. č. XX vošiel do obytného bloku,
kde prešiel do pivničných priestorov, a tu vylomil visiaci zámok na latkovej pivnici patriacej X. W., kde
následne vnikol do pivnice, z ktorej následne odcudzil 2 ks radiátorov zn. Korado 22 KK 5100 klasik,
doskové, bielej farby, nezistených výrobných čísiel, ktoré skryl neďaleko obytného bloku ku kontajnerom

a následne ich odpredal, čím uvedeným konaním spôsobil X. W. škodu krádežou vo výške 200,- Eur a
škodu poškodením vo výške 10,- Eur,

4/ dňa 23.11.2013 v čase o 03.00 hod. v meste Trnava na ulici E. č. XX vošiel do obytného bloku cez
otvorené vchodové dvere a prešiel do pivničných priestorov, kde precvikol visiaci zámok s prinesenými

kliešťami na drevených dverách pivnice O. M., vnikol do pivnice odkiaľ následne odcudzil 1ks bicykel
zn. Modet 26, modrej farby, spolu s košom na zadný nosič a visiacim zámkom, pričom odcudzené veci
odpredal, čím uvedeným konaním spôsobil O. M. škodu vo výške 144,- Eur a škodu poškodením vo
výške 7,- Eur,
5/ dňa 25.11.2013 v čase o 22.00 hod. v meste Trnava na ulici V. č. X vykopol sklenú výplň na okne

pivnicepatriacejV.J.,kdenáslednevnikoldopivnice,odkiaľodcudzil4kshliníkovýchdiskovzn.Dezents
pneumatikamineznámejznačkyorozmere205x55x16,ktorésipostupnepovykladalpredpivničnéokno,
skryl ich potom v kríkoch a následne ich odpredal neznámej osobe, čím uvedeným konaním spôsobil V.
J. škodu krádežou vo výške 350,- Eur a poškodením vo výške 20,- Eur,

6/ dňa 26.11.2013 v čase o 02.40 hod. v meste Trnava na ulici Z. bez použitia násilia vnikol do obytného
bloku č. XX, kde prešiel do pivničných priestorov bloku a na latkovej pivnici patriacej R.. G. O., vylomil
latky a následne vnikol do pivnice, odkiaľ odcudzil horský bicykel zn. DEMA Casida, č. HBO2012610,
oranžovo-striebornej farby, na ktorom ešte pred tým precvikol lankový zámok, ďalej odcudzil čiernu tašku
na bicykel s nápisom CKD, bazový sirup, 1ks 0,7l fľaša zn. Nicolaus Vodky, 1ks 1,5l fľaša zn. Sandrie,

pričomeštevpivnicimalvigelitovomsáčkunachystanénaodcudzenie1ks1,5lfľašasektuMichalangelo
a 16 ks zaváraním, ktoré však nestihol odcudziť, nakoľko bol vyrušený a vzápätí aj zadržaný hliadkou
PMJ KR PZ Trnava, odkiaľ sa ešte pokúsil utiecť, čím by v prípade odcudzenia týchto veci spôsobil
škodu R.. G. O. vo výške 96,87 Eur a poškodením vo výške 10,- Eur,

t e d a

v bodoch 1/ až 6/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu, z

toho v bode 1/ bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,č í m s p á c h a l

v bodoch 1/ až 6/

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), z toho v bode 1/ podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. a), písm. b) Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

Za to

sa odsudzuje:

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, pretože pokladá

trest rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.: 30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č.k.: 3To/40/2014-497 zo dňa 13.11.2014, právoplatným dňa 13.11.2014 na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným

škodu, a to nasledovne:
- R. N., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., A. N. č. XXXX/XX škodu vo výške 265,- Eur,
- X. Z., nar.: XX.XX.XXXX v K., J. republika, trvale bytom G., B. č. XXX/XX škodu vo výške 145,- Eur,
- K. O., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., A. N. č. XXXX/X škodu vo výške 41,60 Eur,
- R.. G. V., nar.: XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom G., A. N. č. XXXX/X škodu vo výške 97,- Eur,

- O. W., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., Vl. H. č. XX, škodu vo výške 281,- Eur,
- X. W., nar.: XX.XX.XXXX vo O. N., trvale bytom G., E. č. XX, škodu vo výške 210,- Eur,
- V. J., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., V. č. 1, škodu vo výške 370,- Eur,
- X. E., nar.: XX.XX.XXXX v M., trvale bytom G., A. N. č. XXXX/X škodu vo výške 415,28 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených O. W., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale
bytom G., Vl. H. č. XX a X. E., nar.: XX.XX.XXXX v M., trvale bytom G., A. N. č. XXXX/X so zvyškami
ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - štípacích

klieští s modrošedou rukoväťou. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa
stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola dňa 07.04.2014 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa

21.08.2014, na ktorom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 6 obžaloby a
nevinnýzospáchaniaskutkovpodbodmi1až5obžaloby.Súdvyhlásenieobžalovanéhoprijalarozhodol
tak, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná sa
dokazovanie súvisiace s nepriznanými skutkami a výrokmi o treste a náhrade škody.

Súd ďalej pokračoval v hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2014, na ktorom boli vypočutí svedkovia -
poškodení W. Z., nar.: XX.XX.XXXX a R. N., nar.: XX.XX.XXXX.

Po zmene samosudcu obžalovaný s touto zmenou súhlasil a na hlavnom pojednávaní dňa 21.04.2016
uviedol, že chce urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku vo vzťahu ku všetkým skutkom

uvedeným v obžalobe. Hlavné pojednávania dňa 07.06.2016 a 08.07.2016 sa z dôvodu pretrvávajúcej
práceneschopnosti obhajkyne obžalovaného nevykonali.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne
vzhľadom na zmenu v osobe samosudcu požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo odznova.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257
Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo všetkých šiestich skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu
v obžalobe, pričom súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal a rozhodol tak, že dokazovanie v rozsahu, v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody. Na tomto mieste súd poznamenáva, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej
vine potom, ako bola prokurátorom prednesená obžaloba tak, ako bola táto doručená súdu, teda aj s
právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe a súd vyhlásenie obžalovaného prijal potom, ako prokurátor
navrhol toto vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 sa prítomní poškodení k ich nároku na náhradu
škody vyjadrili nasledovne:
- poškodený R. N. uviedol, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 265,-
Eur,
- poškodená X. Z. uviedla, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 145,-

Eur,
- poškodená K. O. uviedla, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 41,60
Eur,
- poškodená W. Z. uviedla, že náhradu škody nežiada,
- poškodený R.. G. V. uviedol, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške

97,- Eur,
- poškodený O. M. uviedol, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 151,-
Eur,
- poškodený V. J. uviedol, že žiada náhradu škody vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 370,-
Eur,

- poškodený R.. G. O. uviedol, že náhradu škody nežiada.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 sa čítali príslušné časti zápisníc o výsluchoch
neprítomných poškodených v časti uplatnenia nárokov na náhradu škody, a to nasledovne:
- u poškodenej O. W. časť Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 11.11.2013 na čl. 83, kde

si táto poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 400,- Eur,
- u poškodeného X. W. časť Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 17.11.2013 na čl. 98,
kde si tento poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 210,- Eur,
- u poškodenej X. E. časť Zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 02.10.2013 na čl. 83, kde
si táto poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 584,90,- Eur.

Súd pokračoval v hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2017, na ktorom vykonal dokazovanie čítaním a
oboznámením:
- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 130-136,
- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 153,

- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 169,
- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 184,
- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 179-200,
- odborného vyjadrenia k výške škody na č.l. 223-224,
- zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 26.11.2013 na č.l. 213,

- náčrtku miesta činu krádeže č.l. 214,
- zápisnice o vydaní veci zo dňa 26.11.2013 na č.l. 221,
- odpovede na lustráciu v Registri priestupkov na č.l. 577 zo dňa 16.12.2016,
- odpisu registra trestov obžalovaného na č.l. 578-579,

ďalej čítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
kriminalistickej identifikácie č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/18010 zo dňa 30.12.2013 v časti záveru
na strane č. 4 a 5 na č.l. 236-237,

ďalej čítaním zápisníc o výsluchoch jednotlivých poškodených v častiach o návrhoch na náhradu škody,

a to:
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného R. N. zo dňa 30.12.2013 na č.l. 66,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného X. Z. zo dňa 30.12.2013 na č.l. 73,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného K. O. zo dňa 30.12.2013 na č.l. 80,- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného X. E. zo dňa 09.01.2016 na č.l. 88,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného W. Z. zo dňa 30.12.2013 na č.l. 96, zápisnica o výsluchu
svedka poškodeného 02.10.2013 na čl. 91,

- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného R.. G. V. zo dňa 09.01.2014 na č.l. 104,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného O. W. zo dňa 11.11.2013 na č.l. 139, zápisnica o výsluchu
svedka poškodeného zo dňa 09.01.2014 na č.l. 143,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného X. W. zo dňa 09.01.2014 na č.l. 161,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného O. M. zo dňa 09.01.2014 na č.l. 174,

- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného V. J. zo dňa 26.11.2013 na č.l. 187, zápisnica o výsluchu
svedka poškodeného zo dňa 15.01.2014 na č.l. 190,
- zápisnica o výsluchu svedka poškodeného R.. G. O. zo dňa 26.11.2013 na č.l. 202, aj zápisnica o
výsluchu svedka poškodeného zo dňa 30.12.2013 na č.l. 207,

ďalej oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 30T/8/2011, a to:

- rozsudok OS Trnava č.k. 30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014,
- uznesenie KS Trnava č.k. 3To/40/2014-497 zo dňa 13.11.2014

ďalej oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 0T/21/2010, a to:
- trestný rozkaz č.k. 0T/21/2010-58 zo dňa 27.06.2010, právoplatný a vykonateľný dňa 27.06.2010

a predložením stranám vecných dôkazov, a to:
- zaistený pílový list a červená handra,
- modro-šedé štípacie kliešte vydané obžalovaným.

Súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutkov opísaných v bodoch až 1 až 6 obžaloby, pričom
konanie obžalovaného zhodne s prokuratúrou (pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe)
posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona z toho v
bode 1/ podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a spôsobí ním väčšiu škodu, prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a spôsobí ním väčšiu škodu a bol za

taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1 obžaloby, obžalovaný spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.

30T/57/2009 zo dňa 03.06.2010, právoplatným dňa 04.10.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu
Trnava, sp. zn. 5To/56/2011 zo dňa 04.10.2011, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ako to vyplynulo z odpisu
z registra trestov obžalovaného.

Súd nemohol právne kvalifikovať konanie obžalovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3
písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, z toho v bode 1 obžaloby podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
a), písm. b) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona, ako to navrhovala prokurátorka v záverečnej reči, a to z dvoch dôvodov.

Tým prvým je fakt, že prokurátor predniesol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 obžalobu
zhodne ako bola táto doručená súdu, teda aj s právnou kvalifikáciou, s ktorou sa stotožnil aj konajúci
súd. Následne súd obžalovaného poučoval podľa § 257 Trestného poriadku, pričom následne kládol
obžalovanému aj otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a teda
obžalovanému položil aj otázku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v

obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, v tomto prípade ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona z toho v bode 1/ podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a),
písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Vyhlásenie obžalovaného sa pretonevyhnutne muselo vzťahovať aj na právnu kvalifikáciu, ktorú prokuratúra nezmenila a nezmenil ju ani
konajúcisúd.Navyšeakoužbolouvedené,prokurátorprítomnýnahlavnompojednávanídňa28.11.2016
navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, a teda aj z takéhoto slobodného prejavu vôle prokurátora bolo

možné usudzovať, že prokuratúra právnu kvalifikáciu meniť nechce.

Druhým dôvodom je skutočnosť, že súd považuje právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe za správnu a
na tomto mieste uvádza, že súdu je z úradnej činnosti známy pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. IV/1 Spr 8/16/1000-23 zo dňa 30.05.2016, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že

v záujme zabezpečenia jednotného postupu prokurátorov v trestnom konaní pri výklade a aplikácii
skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a
kvalifikačného znaku vlámanie podľa § 122 ods. 4, § 138 písm. e) Trestného zákona:

Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak najmenej malú škodu a spácha
čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného

zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto právne posúdenie skutku jeho podradením
pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu krádeže je v pomere špeciality k právnej kvalifikácii
skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (základná skutková podstata
trestného činu), ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu
(§ 125 ods. 1 Trestného zákona).

Predmetný pokyn vychádza zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky
jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného
činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom -

vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.:
Tpj 78/2011 prijatého dňa 12.12.2011 a uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
č. 6/2012 pod číslom 116:

I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu

určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou
podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou
skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom
uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata
pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej

časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát
trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,

pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona).

III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných
skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,
bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej
trestnejsadzbylenpriaplikáciitohoustanoveniaosobitnejčastiTrestnéhozákona,ktoréhokvalifikovanej
skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu.

Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim
kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.

So stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa konajúci súd
nestotožňuje, a to z týchto dôvodov:

Predovšetkým je potrebné poukázať na fakt, že ustanovenie § 212 ods. 1 a ustanovenie § 212 ods.
2 Trestného zákona definujú síce odlišné, ale napriek tomu dve „základné skutkové podstaty“ prečinukrádeže. Z hľadiska závažnosti pritom ide o rovnako závažné trestné činy, čo je v ustanovení § 212
ods. 2 Trestného zákona vyjadrené spojením „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto...“

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Kým v prípade podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je konanie páchateľa charakterizované ako
prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň spôsobenie malej škody, v prípade
§ 212 ods. 2 Trestného zákona je konanie páchateľa charakterizované ako prisvojenie si cudzej veci

tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň pristúpenie niektorej z celkom šiestich ďalších okolností, ktoré
spočívajúbuďvkonanípáchateľa(písm.a/,b/),alebospočívajúvpredmeteútoku(písm.c/,d/ae/)alebo
spočívajú v okolnostiach na strane páchateľa (písm. f/ - jeho predchádzajúce postihnutie za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch).

Pokiaľ ide o vlámanie, toto je definované v ustanovení § 122 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého
Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Z ustanovenia § 212 ods. 2 je pritom celkom zrejmé, že výška škody, ktorú páchateľ svojím konaním

spôsobí,nemážiadenvýznam,pokiaľvýškaškodynedosiahneškoduväčšiu,kedybykonaniepáchateľa
muselo byť posudzované podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré uvádza, že Odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a spôsobí ním väčšiu škodu.

Na tomto mieste súd poukazuje na spôsobenie škody ako následku trestného činu, ktorá je kritériom
podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby, keď spôsobenie škody je kritériom pre aplikáciu vyššej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa odsekov 3 až 5 ustanovenia § 212 Trestného zákona.

Ustanovenie § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona je citované vyššie. Podľa ustanovenia §

212 ods. 4 písm. a) Trestného zákona Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu a podľa ustanovenia § 212 ods.
5 písm. a) Trestného zákona Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Súd osobitne poukazuje na spojenie „ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2“, ktoré je použité v
ustanoveniach § 212 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Trestného zákona, a teda aj z tejto konštrukcie je zrejmé, že
ustanovenia § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 vyjadrujú dve rovnocenné základné skutkové podstaty trestného
činu krádeže.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Konštatovanie v bode I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR podľa ktorého Ak je konkrétna
okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú
podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj
zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovanáskutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu, je pritom podľa názoru
konajúceho súdu v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona, pretože
touto okolnosťou je v danom prípade „vlámanie“, ktoré je obsiahnuté v ustanovení § 212 ods. 2

písm. a) Trestného zákona a vytvára tak jednu zo šiestich možností variácií základnej skutkovej podstaty
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona.

Bod I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa pritom javí ako bod, ktorý nemá oporu v platnom
právnom stave, pretože:

- základná skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obsahuje okolnosť vlámania
a súčasne
- ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona síce pokrýva väčší počet zákonných znakov
trestného činu tým, že sa odvoláva na ustanovenie § 138 Trestného zákona, ktoré definuje „závažnejší
spôsob konania“, avšak opomína fakt, že „vlámanie“ je len jedným z celkom 10 závažnejších spôsobov
konania.

Bod I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa ale žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou,
či je možné vlámanie ako jeden z 10-tich závažnejších spôsobov konania považovať za okolnosť
umožňujúcu konanie páchateľa kvalifikovať podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona napriek
tomu, že „vlámanie“ je kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2

písm. a) Trestného zákona. Konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ je tá istá okolnosť súčasťou
základnej skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, potom tá istá okolnosť nemôže byť súčasťou
kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu - teda tá istá okolnosť nemôže podmieňovať
použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne o to viac, že ustanovenie § 212 ods. 4 Trestného zákona začína
vetou Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 alebo 2. Ak teda páchateľ spácha čin uvedený v odseku 2 ustanovenia § 212 Trestného zákona (teda
v prípade ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona „vlámaním“), potom okolnosť „vlámania“
nemôže byť súčasne aplikovaná ako okolnosť podmieňujúca právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. 4
písm. b) Trestného zákona, pretože v opačnom prípade by sme konanie páchateľa museli posudzovať
takto: Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak si prisvojí cudziu vec tým, že

sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a zároveň čin spácha vlámaním. Preto je konajúci súd toho názoru,
že je to práve ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona, ktoré vylučuje prijatie záveru uvedeného v ods.
I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že určitú okolnosť
je možné použiť ako znak základnej skutkovej podstaty, avšak pokiaľ tak zákon urobí, potom tá istá
okolnosťnemôžebyťpoužitáakokvalifikačnýznakpodmieňujúcipoužitievyššejtrestnejsadzby.Ztýchto

dôvodov preto pre právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona z ustanovenia
§ 138 Trestného zákona písm. e) použiteľné byť nemôže.

Ďalej konajúci súd považuje za dôležité poukázať na kritérium špeciality, ktoré sa objavuje s bode
II/ a III/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR. V pomere špeciality sú tie ustanovenia zákona,

ktoré chránia tie isté záujmy, ale špeciálne ustanovenie má vystihnúť určitý osobitný druh útoku. Ak sú
skutkom naplnené všetky znaky špeciálneho ustanovenia, použije sa špeciálna skutková podstata a nie
všeobecná skutková podstata. V pomere špeciality sú:

a) kvalifikované a privilegované skutkové podstaty (napr. vražda novorodenca oproti vražde),

b) zložené skutkové podstaty k základným skutkovým podstatám (napr. lúpež zahŕňa jednak
obmedzovanie osobnej slobody a jednak krádež),
c) spravidla predčasne dokonané trestné činy vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a
pokuse.
(pozn.: Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár

- I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, str. 42).

Aká je teda odpoveď na otázku: Je skutková podstata ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b) Trestného
zákona rozšírená o nejaký prvok k skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Odpoveď znie nie, nie je, pokiaľ ide o „vlámanie“, pretože tento prvok už je obsiahnutý v základnej

skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a teda rozšírenie o iný prvok je možné
v ustanovení § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona možné konštatovať len pokiaľ ide o ustanovenie §
138 písm. a) až d) a f) až j), avšak v žiadnom prípade o ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona.Aká je odpoveď na otázku: Je skutková podstata podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona zloženou
skutkovou podstatou? Odpoveď je nie, nie je, pretože skutková podstata trestného činu podľa § 212
ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. e) Trestného zákona nie je zložená zo znakov

viacerých skutkových podstát (stále je to LEN skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona).

O tretiu možnosť pritom v danom prípade vôbec nemôže ísť, keďže právna kvalifikácia podľa § 212 ods.
4 písm. b) Trestného zákona nepredstavuje predčasne dokonaný trestný čin vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniam o príprave a pokuse.

Akiste na tomto mieste možno s konajúcim súdom polemizovať resp. namietať, že predsa stanovisko
trestnoprávneho kolégia NS SR uvádza ako právnu kvalifikáciu ustanovenie § 212 ods.1, § 212 ods.
4 písm. b) s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a teda nespája ustanovenie §
212 ods. 2 písm. a) s ustanovením § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona. To je síce pravda, avšak

obe ustanovenia, t.j. tak § 212 ods. 1 ako aj § 212 ods. 2 Trestného zákona upravujú dve samostatné
základné skutkové podstaty, z čoho nevyhnutne musí vyplývať záver už uvedený vyššie, že pokiaľ je
určitá okolnosť už zákonným znakom základnej skutkovej podstaty, potom tá istá okolnosť zároveň
nemôže podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby.

Na tomto mieste konajúci súd nadviaže na ods. III/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, podľa
ktorého ...výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber
právnejkvalifikácietrestnéhočinu.Takýtozávernemôžebyťsprávny,atosohľadomnaštruktúruprávnej
normy. Klasickú štruktúru právnych noriem totiž predstavuje trojčlánková štruktúra, ktorú tvorí hypotéza,
dispozícia a sankcia. Hypotéza predstavuje podmienky realizácie normy, dispozícia predstavuje vlastné

pravidlo správania sa a sankcia predstavuje následky nedodržania dispozície. V prípade noriem
trestného práva hypotéza a dispozícia splývajú. Sankcia sa považuje za sekundárnu povinnosť, ktorá
vzniká ako následok nesplnenia primárnej povinnosti. Ak je teda sankcia len následkom porušenia
primárnej povinnosti, potom nemôže byť zároveň určujúcim kritériom vzťahu špeciality determinujúcim
výber právnej kvalifikácie trestného činu. Páchateľa netrestáme za sankciu, ale trestáme ho preto, lebo

porušil pravidlo správania sa a sankcia je len následkom tohto porušenia.

Zhrnúc uvedené je preto konajúci súd toho názoru, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR
nie je možné vychádzať, a preto ani právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe nemenil.

Pokiaľ ide o dokazovanie, toto bolo vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine zamerané na
rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody.

K rozhodnutiu o treste súd uvádza, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.:
30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014 uznaný vinným v jednotlivých bodoch obžaloby nasledovne:

- v bode 1 za skutok spáchaný dňa 27.02.2010 z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona,
- v bode 2 za skutok spáchaný dňa 16.05.2010 z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
- v bode 3 za skutok spáchaný od mesiaca október 2004 do mesiaca jún 2010 (s výnimkou obdobia
od 27.10.2005 do 27.09.2009 a obdobia od 18.11.2008 do 18.06.2009) z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona a

- v bode 4 za skutok spáchaný dňa 28.01.2011 z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

za čo mu bol uložený nasledovný trest:

za skutky v bode 1 a 2 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l, § 37 písm. h) a písm.
m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pričom súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanémuuložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 0T/21/2010-58 zo dňa 27.06.2010, právoplatný
a vykonateľný dňa 27.06.2010 a

za skutky v bode 3 a 4 podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m),
§ 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 61
ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
na dobu 2 (dva) roky.

Do úvahy teda prichádzalo uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu
obžalovaného za skutky v bodoch 3 a 4 rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.: 30T/8/2011-407 zo dňa
28.01.2014, pričom v takomto prípade by súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 207 ods.
3 Trestného zákona, pretože prečin zanedbania povinnej výživy podľa tohto ustanovenia je trestný čin
najprísnejšie trestný, keďže za tento prečin zákon umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo

výmere od 1 roka do 5 rokov (pozn.: za prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona je možné
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov a za prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody až na 2 roky), a to v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný

čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného
zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak

sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

V prípade obžalovaného súd v tomto konaní zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a

dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac
trestných činov (čo je zrejmé z obžaloby a z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.: 30T/8/2011-407 zo
dňa 28.01.2014) a tiež podľa § 37 písm. m ) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený (čo vyplynulo z jeho odpisu z registra trestov).

V prípade, že by súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, ukladal by ho podľa ustanovenia §
207 ods. 3 Trestného zákona, ďalej podľa § 36 písm. l), § 37 písm. h) a písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4
a § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby v rozpätí
od 28 mesiacov do 5 rokov.

Otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať bolo, či by v prípade, ak by o skutkoch v bodoch 3 a 4
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.: 30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014 a v bodoch 1 až 6 tohto
rozsudku rozhodoval v jednom konaní, či by obžalovanému ukladal trest vyšší ako 28 mesiacov alebo
by mu za všetkých 8 skutkov uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej dolnej hranice
trestnej sadzby. Po zvážení všetkých okolností súd konštatuje, že ak by aj rozhodoval o všetkých 8

skutkoch spoločne, obžalovanému by neukladal trest vyšší ako 28 mesiacov, pretože už táto výmera
trestu odňatia slobody je podľa názoru súdu spôsobilá naplniť účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného
zákona, podľa ktorého Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou a zároveň zohľadňuje aj ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Skutky v bodoch 3 a 4 rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.: 30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014 a v
bodoch 1 až 6 tohto rozsudku obžalovaný spáchal úmyselne, a to v úmysle priamom podľa § 15 písm.
a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný sa kspáchaniu všetkých skutkov priznal a tieto úprimne oľutoval, pričom s ohľadom na prevahu priťažujúcich
okolností mu súd v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností a ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého Ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu zvýšil dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 12 na 28 mesiacov.

Podľa § 44 Trestného zákona Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia

ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.
Keďže v danom prípade súd pokladá trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.:
30T/8/2011-407 zo dňa 28.01.2014 za skutky v bodoch 3 a 4 predmetného rozsudku na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný, podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu obžalovanému.

K rozhodnutiu o náhrade škody súd uvádza, že pri rozhodovaní o uložení povinnosti obžalovanému
nahradiť poškodeným škodu vychádzal jednak z opisu skutkov pod bodmi 1 až 6 tohto rozsudku, kde je
výška spôsobenej škody súčasťou popisu skutku, ako aj z vykonaného dokazovania, a to z odborných
vyjadrení k výške spôsobenej škody ako aj zo zápisníc o výsluchoch jednotlivých poškodených.

Poškodení W. Z. a R.. G. O. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2016 uviedli, že náhradu škody
nežiadajú. Poškodený O. M. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2016 uviedol, že žiada náhradu škody
vo výške uvedenej v obžalobe, teda vo výške 151,- Eur, avšak zo Zápisnice o jeho výsluchu zo dňa
09.01.2014 na čl. 174 je zrejmé, že mu škoda vo výške 131,90 Eur bola uhradená poisťovňou Allianz-
Slovenská poisťovňa, a.s., pričom do tejto zápisnice uviedol, že ďalšiu škodu si už na páchateľovi

nenárokuje. Vo vzťahu k týmto poškodeným, teda W. Z., R.. G. O. a O. M. súd obžalovaného nezaviazal
nahradiť im škodu, pričom W. Z. a R.. G. Škodovi preto, že títo uviedli, že ju nahradiť nepožadujú, hoci
si ju v prípravnom konaní riadne uplatnili (p. Z. na č.l. 90 a p. R.. O. na č.l. 202) a O. M. preto, že si ju
v prípravnom konaní neuplatnil v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok
na náhradu škody uplatňuje.

Pokiaľ ide o ostatných poškodených, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť im ju vo výške, v ktorej
si ju uplatnili a ktorá bola preukázaná odbornými vyjadreniami, a to v súlade s ustanovením § 287 ods.
1 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená, pričom v prípade poškodených O. W. a X. E. týchto so zvyškami ich nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého

Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so
zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti, pretože obaja poškodení si
v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody vyšší, ako im bol priznaný - poškodená O. W. si
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 420,- Eur (č.l. 139), pričom z Odborného vyjadrenia na č.l.
153 je zrejmé, že škoda spôsobená tejto poškodenej predstavuje sumu 281,- Eur a poškodená X. E. si

uplatnila náhradu škody vo výške 584,90 Eur, pričom z Odborného vyjadrenia na č.l. 134 je zrejmé, že
škoda spôsobená tejto poškodenej predstavuje sumu 415,28 Eur.

K rozhodnutiu o prepadnutí veci súd uvádza, že vychádzal zo Znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru kriminalistickej identifikácie č. ČES: PPZ-

KEU-BA-EXP-2013/18010zodňa30.12.2013,zobsahuktoréhovyplynulo,žezistenémechanoskopické
stopy na kovovom lane visiaceho zámku boli síce vyhodnotené ako upotrebiteľné na určenie skupinovej
príslušnosti nástroja, ale neupotrebiteľné na individuálnu identifikáciu nástroja, ktorým boli vytvorené. Na
prekonanie kovového lana visiaceho zámku bol použitý niektorý druh klieští (štípacie kliešte) a pílový listna kov nebol použitý na násilné prekonanie závory visiaceho zámku, pričom skúmaním nebolo možné
potvrdiť resp. vylúčiť použitie predložených stranových štípacích klieští pri jej násilnom prekonaní (čl.
236).

Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 26.11.2013 vyplynulo, že na mieste činu v Trnave na Z.
č. XX (pozn.: skutok v bode 6 rozsudku, poškodený R.. G. O.) sa nachádzal horský bicykel zn. Dema
Casida, výr. číslo HB 02012610, v cyklistickej taške ktorého boli vložené červená látka a pílový plátok,
ktoré technik zaistil ako vecnú stopu č. 1, pričom v pivnici bolo vidno o tyč obviazaný lankový zámok

čiernej farby, ktorý je prestrihnutý a ktorý technik zaistil ako mechanoskopickú stopu č. 2 (čl. 213).

Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 26.11.2013 vyplynulo, že obžalovaný dňa 26.11.2013 dobrovoľne
vydal 1 ks kliešte s modro-šedou rukoväťou a 3 ks ohnutých drôtov, jeden so závitovým ukončením (čl.
221).

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na
spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona Trest prepadnutia veci môže súd uložiť,
len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona Vlastníkom prepadnutej veci
sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že štípacie kliešte s modrošedou rukoväťou patria
obžalovanému, ktorý ich použil na precviknutie lankového zámku na bicykli zn. Dema Casida v pivnici
v Trnave na ul. Z. č. XX, ako je to uvedené aj v popise skutku pod bodom 6 tohto rozsudku. Keďže
predmetné kliešte boli použité na spáchanie trestného činu, súd v súlade s citovanými ustanoveniami

Trestného zákona uložil obžalovanému trest ich prepadnutia a zároveň rozhodol, že ich vlastníkom sa
stáva Slovenská republika. Pokiaľ ide o červenú handru a pílový list, súd nemohol uložiť vo vzťahu
k týmto veciam trest prepadnutia a ani rozhodnúť o ich zhabaní, pretože tieto veci sa nachádzali v
cyklistickej taške umiestnenej na bicykli zn. Dema Casida, a teda nepatrili obžalovanému a zároveň
nešlo o veci, ktoré by bolo možné podradiť pod niektoré písmeno v § 60 ods. 1 písm. a), b), c)

alebo d) Trestného zákona a zároveň nešlo ani o situáciu predpokladanú v ustanovení § 83 ods. 1
Trestného zákona. Predmetné veci boli s veľkou pravdepodobnosťou umiestnené v cyklistickej taške na
bicykli, ktorý obžalovaný odcudzil ešte pred odcudzením bicykla, a teda nebolo možné rozhodnúť o ich
prepadnutí a ani zhabaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.