Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa sobota 29. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208693
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117208693.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: N. Y., P..: XX.X.XXXX, Y. XXX XX Ž. XXX, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.6.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Zamestnávateľ žalobcu G. Š. - Š., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX je p o v i n n
ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.6.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.3.2017 doručenou súdu 29.3.2017 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.6.2015 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným, je neplatná.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.6.2015,

uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a
zároveň uložil zamestnávateľovi žalobcu - G. Š. - Š., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX E., M.: XX XXX
XXX povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.6.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

3. Žalobca podanie odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 26.6.2015 zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver vo výške 750,- Eur,
a žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť sumu v celkovej výške 1.718,64 Eur. Zmluva o úvere uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, nie je zložená z individuálne dojednaných
podmienok,aideotypovúzmluvu,ktorásapoužívavoviacerýchprípadochaobsahujepredformulované
zneniazmluvnýchustanovení.Žalobcauviedol,ženazabezpečeniezáväzkovvyplývajúcichzozmluvyo
revolvingovo úvere uzatvorili dňa 23.6.2016 žalobca so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda

o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ
s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uviedol, že uvedené
náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Neobsahovala predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo

mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemoholplatne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku.

4. Ďalej žalobca uviedol, že podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch
vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie
je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej
výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ mal žalobca záujem od žalovaného získať úver, musel
sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou
dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, v dôsledku
čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechžalobcuažalovanémuumožňujúcusiahnuťnajehomajetokbeztoho,aby
mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Záverom uviedol, že naliehavý právny záujem preukazuje
existenciou aktuálneho stavu právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným s tým, že rozsah plnenia si
určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu bez súdneho preskúmania, či
je tento nárok oprávnený a v súlade so zmluvou. Ďalej naliehavý právny záujem preukazuje tým, že dňa

13.3.2017 žalovaný zaslal žiadosť zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

5. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu oznámenia žalobcu ako veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Ďalej žalobca predložil kópiu jednej strany dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX, v ktorej je v čl. V. uvedené, že: „Strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho

zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV. tejto dohody dohodu o
zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou“. V čl. IV. tejto dohody je uvedené, že „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 750,- Eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo,

aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov).
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo

v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.“ Žalobca tiež predložil kópiu listu žalovaného
adresovaného zamestnávateľovi žalobcu a označeného ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“
zo dňa 13.3.2017, v ktorom žalovaný žiada o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy
žalobcu v sume 40,92 Eur až do vyrovnania celého dlhu. V tomto liste sa uvádza, že „Celkový klientov
dlh voči našej spoločnosti ku dňu 13.3.2017 činí 928,31,- Eur (vyplatená čiastka a zmluvná odmena

pôžičky/úveru v sume 928,04 Eur, plus ostatné záväzky klienta za omeškanie v sume 0,27 Eur). Tento
dlh môže byť ale navýšený z dôvodu vzniknutých sankcií za meškanie. Prípadne môže byť dlh znížený z
dôvodu priamych úhrad od klienta. Po úplnom uhradení našej pohľadávky voči klientovi Vám bude našou
spoločnosťou zaslané oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie
zrážok je možné ukončiť.“

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo
(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú
dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho,

že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných a osvedčených skutočností za
to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca pre potreby vydania neodkladného
opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť ich právnym
podkladom, a voči účinkom ktorej sa domáha ochrany, je neurčitá - nešpecifikuje určite a zrozumiteľne
zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa tohto dvojstranného právneho úkonu -

dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky (k tomu pozri v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ
primerane ust. § 151c ods. 1 OZ), teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávok alebo presné pravidlá
pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho
úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.
Pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne sú) je obsah

právneho úkonu a práv a povinností z neho vyplývajúcich určovaný vždy súhlasným prejavom vôle
oboch strán, ktorý tak musí pokrývať všetky jeho zložky, vrátane jeho predmetu a určenia jeho rozsahu.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky, preto nemôže byť rámcová
(nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a (minimálne v častiach,
ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a povinností z nej

vyplývajúcich. Z ustanovenia § 551 ods. 1 OZ upravujúceho dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj
logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď sa
dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej

výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne
a neurčito tak, že „sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi,

príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami“.
Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia
konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného

dohodou podľa svojho dodatočného uváženia sám jednostranne diktuje.

9. Podporne a pre úplnosť súd dodáva, že v kontexte ochrany spotrebiteľa (§ 5b zák. č. 250/2007
Z.z.), s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ a možnosť žalovaného na primeranú reakciu predrozhodnutím súdu vo veci samej sa zatiaľ tiež javí, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť tiež
považovaná za neplatnú ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď jej všeobecná formulácia

neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie jeho pohľadávky aj v časti, v ktorej môže byť sporná, pričom
spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a od takého
postupu môže byť dodatočnými neprimeranými nákladmi a ťažkosťami aj odradený.

10.Keďževprejednávanomprípadejekonanievovecisamejvedenéoneplatnosťdohodyozrážkachzo

mzdy a vzhľadom na vyššie uvedené je pravdepodobné, že požadovaný výkon a plnenie z tejto dohody
môžebyťvýkonomaplnenímzcelkomalebosčastineplatnéhoprávnehoúkonu,abezdočasnejochrany
formou nariadeného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, že vec sama by stratila zmysel,
resp. sa pozícia žalobcu ďalej zhorší, ak by zamestnávateľ na základe spornej dohody o zrážkach zo
mzdy (dokiaľ ho žalovaný podľa svojho dodatočného uváženia sám nezastaví) tieto vykonával, súd má
za to, že boli dostatočne osvedčené dôvody potreby okamžitej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Ak

je pritom mzda zdrojom obživy žalobcu, neoprávnene vykonávané zrážky môžu citeľne ovplyvniť jeho
život a spôsobiť mu ujmu, a na druhej strane žalovanému, ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom
podnikania podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného aj faktoring a forfaiting, a poskytovanie
pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov, podľa názoru súdu pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú
dobu nezasiahne do jeho práv neprimerane závažným spôsobom, a preto nepovažoval súd požadovaný

rozsah neodkladného opatrenia zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý vo výroku,
zachovajúc zrejmú podstatu a zmysel žalobcom sledovaného účelu formulačne upravil tak, aby bol určitý
a zrozumiteľný) ani za zjavne neprimeraný, a žalovanému uložil povinnosť dočasne do právoplatného
skončenia konania vo veci samej zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu.

11. Nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy sa, tak ako bolo uvedené vyššie, javí ako neplatná, a súd
dospel k záveru o potrebe upraviť pomery strán sporu, pričom možnosti vydania neodkladného opatrenia
sú v ust. § 325 CSP uvedené len demonštratívne, a s poukazom na to, že predmet konania pri výkone
zrážok zo mzdy sa týka aj práv a povinností tretej osoby - zamestnávateľa žalobcu, a bez zastavenia
realizácie už uplatnených zrážok z jeho strany by neodkladné opatrenie nemalo význam, za účelom

dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu súd vyhovel jeho návrhu aj v časti
týkajúcej sa jeho zamestnávateľa a (ako súčasť úpravy pomerov žalobcu) postupom podľa čl. 4 CSP
s poukazom na ust. § 76 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 označenému zamestnávateľovi
subsidiárne vyslovil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade napadnutej
dohody. Neodkladné opatrenie v tejto časti bude trvať, dokiaľ nebude zrušené.

12. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na
náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení medzi
žalobcom a žalovaným rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa

konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).