Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205255
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413205255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/266/2013-25 zo dňa 29.01.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej
veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote.

3. Žalobkyňa uviedla, že exekučný súd vydal rozhodnutie o zmene exekútora až po veľmi dlhej dobe,
teda až dňa 18.07.2011 s omeškaním viac ako 242 dní.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov v konaní.

5. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobkyňa v konaní nepreukázala tak, ako súd vyššie konštatoval.

6. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložila na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

7. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej
tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyňa ničím
nepodložila a nepreukázala, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, ženeskorým rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si
táto situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,

pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia
a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do
sféry žalobcu.

8. Žalobkyňa nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej

exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a
eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

9. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného
do 30.06.2016, úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov
konania neuplatnila.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní

namietala, že postupom súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Súd
nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok č. X/
XXXX, ktorý vypracoval X... Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na žalobkyňu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku. Súd prvej inštancie
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého
jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a

vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobkyňa predložila znalecký posudok až po roku a pol od
podania žaloby na súde, žalobkyňa dáva do pozornosti samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva,
že žalobkyňa zadala vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého
posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov a jeho
vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku

na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom
navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, bol súd prvej inštancie povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

13. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne
vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).Tento zákon sa vzťahuje aj na
konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (§ 243 ods. 1 Exekučného poriadku).

18. Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd 1.inštancie sa v predmetnej veci dôsledne riadil
vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza zo súdom prvej inštancie správne

aplikovaného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že správne ustálil,
že žalobca nepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a zároveň v danom prípade nie
sú dané dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že v prípade, ak oprávnený navrhne zmenu súdneho exekútora, je potrebné,
aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné úkony. Úkony vykonávané v tejto súvislosti

nemožno považovať za zbytočné prieťahy. V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je
takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný
postup. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd správne ustálil, že žalobca v predmetnom konaní

neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t. j.
existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej
ujmy, ktorú žalobca v žalobnom návrhu žiadal. Žalobcom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca predložil v

konaní znalecký posudok č. X/XXXX. Už len nepreukázanie samotného nesprávneho úradného postupu
zo strany exekučného súdu vylučuje dôvodnosť podanej žaloby. Znalecké dokazovanie smerujúce k
preukázaniuvýškyškody,prípadnenemajetkovejujmypretonemávovzťahukpredmetukonaniažiaden
význam.

19. Odvolací súd na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie ďalej dopĺňa, že správanie
účastníkov síce k dĺžke konania samo o sebe neprispelo. Nemožno však nebrať zreteľ na osobitosti
nielen predmetnej veci, ale tisíce obdobných právnych vecí. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. má žalobkyňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak a ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy sa pritom
prihliada na kritériá uvedené v § 17 ods. 3 cit. zákona, teda najmä a) osobu poškodeného, b) závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov v súkromnom živote a v
spoločenskom uplatnení. Z takto formulovaných kritérií je podľa názoru súdu zrejmé, že žalobkyne ako
právnickej osoby sa môže týkať nanajvýš kritérium uvedené v písmene b), pretože ostatné sa celkom

zjavne môžu týkať len fyzickej osoby. Žalobkyňa nemá súkromný život ani spoločenské uplatnenie, ani
„osobu“, doterajší život alebo prostredie, kde žije a pracuje.

20. Podľa odvolacieho súdu však práve okolnosti danej veci neumožňujú priznať žalobkyni náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa si totiž musela byť vedomá, že štát (okresný súd) nemôže

mať kapacity na to, aby v krátkom čase spracoval tak obrovské množstvo žiadostí jedného subjektu.
Je pritom zrejmé, že minimálne súdny exekútor musel byť na takýto nápad pripravený, čo sa prejavuje
napríklad tým, že v zápisniciach, do ktorých bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, je jeho podpis
pripojený len formou podpisovej pečiatky alebo naskenovaného faksimile, nie originálne. Je síce
pravdou,žejepovinnosťouštátuzabezpečiť,abybolaspravodlivosťposkytnutávčas,pričompersonálne

a materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom, ktorý by ospravedlnil porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené zásady
platia pre štandardné situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod sa
zaujímať o pripravenosť súdu na poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa jednaosoba v priebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových návrhov, sa v rámci
prevencie (§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka) musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach je súd
jehopodaniaschopnývybaviť,ajepovinnýakceptovať,ževybaveniejehovecínemusíbyťtakpromptné,

ako vybavovanie vecí iných navrhovateľov. Súd je totiž povinný zabezpečiť okrem iného rovnaký prístup
k spravodlivosti pre všetkých a žalobkyňa nemohla očakávať, že súd promptne vybaví všetky jej veci
na úkor všetkých ostatných. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nemohla rozumne (legitímne) očakávať
vybavenie svojich návrhov na zmenu exekútora v 30 dňovej lehote. Za týchto okolnosti nemohla
žalobkyňa z nedodržania tejto lehoty zažiť žiadnu „stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci“.

Za ujmu nemožno považovať ani samo „vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky“,
„vnútorné zásahy do spoločnosti“ (zrejme pocity „frustrácie členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov“), keďže v tomto prípade ide o príliš hypotetické a navonok prakticky nedokázateľné
následky. Samo „ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania“ je podľa názoru súdu v
prvom rade dôsledkom predošlého plánovania a rozhodnutia žalobkyne zahltiť exekučné súdy tisícmi
vecí v pomerne krátkom čase, v dôsledku čoho tu jednoznačne prichádza do úvahy spoluzavinenie

žalobkyne ako poškodenej pri vzniknutom stave (§ 441 Občianskeho zákonníka).

21.Tovšetkopodľanázoruodvolaciehosúduvylučuje,abyžalobkyninaujmamuselabyťkompenzovaná
ešte aj náhradou v peniazoch.

22. I napriek tomu však podľa názoru tunajšieho súdu nemožno postup exekučného súdu považovať
za poznačený zbytočnými prieťahmi. Súd pritom poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa
ktorej sa dokonca ojedinelá nečinnosť v období niekoľko mesiacov nekvalifikuje ako zbytočné prieťahy
v konaní (porov. napr. IV. ÚS 388/04, III. ÚS 68/09, III. ÚS 279/2013 a v nich citované rozhodnutia). V
takýchto konaniach je tak problematické kvalifikovať postup exekučného súdu ako prieťahy „zbytočné“

v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

23. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že v uvedených exekučných konaniach sa exekučný
súd nedopustil nesprávneho úradného postupu v podobe „zbytočných prieťahov v konaní“ v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., čím nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu,

ktorá mala žalobkyni vzniknúť. Odvolací súd sa preto nemal dôvod zaoberať ani otázkami priznania
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáhala.

24. Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno

usúdiť vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na
právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), pretože by išlo o
retroaktivitupriaplikáciiprávnehopredpisu.Totoustanoveniezákonač.514/2003Z.z.bolozavedenédo
tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie

priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z. z., ktoré
vznikli od 01.01.2013.

25. To však neznamená, že by súd prvej inštancie nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj
žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti

uvedené v tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to v kontexte skúmania, ktoré musí
súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré
bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania
v preskúmavaných exekučných konaniach uvedených v žalobách a v odôvodnení rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

26. K znaleckému posudku sa odvolací súd rovnako stotožňuje aj s podrobným odôvodnením rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 10C 175/2014. ,,Ku skutkovým záverom ohľadom
zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na správu informačného

systému dospel súd zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorého faktickú správnosť v tomto smere
súd nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom prípade nevyplýva,
že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v ktorom malo podľatvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom (vec OS Poprad sp. zn. 13Er/266/2009, pozn. odvolacieho súdu).
Pri hodnotení tohto súd vyšiel z týchto úvah:

27. Celkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony (sťažnosť na prieťahy) nemožno zo
znaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené mzdové náklady dôsledkom tvrdeného
nesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a logickým dôsledkom skutočnosti, že
žalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť a vymáhať obrovské množstvo
nárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú administráciu a s ňou spojené

náklady.Inakpovedané,zoznaleckéhoposudkunemožnonijakozistiť,čibyktýmtozvýšenýmnákladom
nebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na vykonanie exekúcie presne v zmysle
žiadostí žalobkyne a v zákonnej 15 dňovej lehote.

28. Rovnaké výhrady možno proti znaleckému posudku vzniesť, aj pokiaľ ide o výpočet škody v
podobe zvýšených nákladov na poštovné, tlač a správu informačného systému, keďže z neho vôbec

nie je zrejmé, prečo by takéto zvýšenie nemohlo byť celkom logickým dôsledkom faktu, že žalobkyňa
jednoducho v danom období vo zvýšenej miere pristúpila k uplatňovaniu a vymáhaniu svojich nárokov.
Navyše, v tejto časti pôsobí znalecký posudok skôr dojmom primitívnej účtovnej trojčlenky, keď na
s. 34 až 42 úplne mechanicky vypočítava rozdiel medzi skutočnými nákladmi (!) zistenými z faktúr
od tretích osôb za poštovné, tlač a správu informačného systému a takto zistené zvýšenie následne

úplne mechanicky delí „počtom obchodných prípadov“, teda v podstate počtom vymáhaných nárokov
žalobkyne v príslušnom roku (pričom z celého znaleckého posudku sa nedá zistiť, odkiaľ sa znalec
k týmto počtom „obchodných prípadov“ dopočítal). To všetko úplne bez toho, aby sa vôbec zaoberal
banálnou otázkou, ako je preukázané, že celé zvýšené náklady išli len na tie „obchodné prípady“ -
exekučné konania, z ktorých žalobkyňa uplatňuje náhradu škody, a nie napríklad na rozposielanie s

týmto konaním nesúvisiacich písomností (napríklad súkromných) (poštovné), na tlač úplne nesúvisiacich
propagačných materiálov (náklady na tlač) alebo na inštaláciu lepšieho, či výkonnejšieho počítačového
systému „len tak“, z rozmaru žalobkyne (navyše znalec vôbec nevyhodnotil, či z úpravy počítačového
systému nemala žalobkyňa trvalý prospech, ktorý by časť nákladov kompenzoval). Ak v tejto časti vôbec
možnoznaleckémuposudkupriznaťvôbecnejakúlogickúúvahu,očomsúdpochybuje,idepodľanázoru

o typický prípad logickej chyby „post hoc ergo propter hoc“, teda keď sa z časovej súvislosti dvoch javov
(zvýšená exekučná aktivita a zvýšené náklady) automaticky vyvodí ich príčinná súvislosť. Zo všetkých
týchto dôvodov dospel súd k záveru, že predložený znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v
ňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v rokoch 2009 až k zvýšeniu mzdových nákladov a
nákladov na poštovné, tlač a správu počítačového systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz

príčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Nakoľko
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, odvolací súd dospel k záveru, že vznik škody v príčinnej
súvislosti nebol dokázaný“.

29. Odvolací súd nevidí vadu konania v prípade neprerušenia konania vo veci zákonného súdu. Súd

prvej inštancie nebol exekučným súdom a táto odvolacia námietka je súčasťou ako keby formulárových
podaní žalobkyne, ale zjavne smerovaných vo veciach, v ktorých o náhrade škody rozhodoval súd, ktorý
bol zároveň exekučným súdom, a to nie je prípad predmetnej veci.

30.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyvrátane

správneho výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).