Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313216300.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X/ J. U., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXXX/XXX, Q., X/ A.Z. U., Z..
XX.XX.XXXX, X. XXXX/XXX Q., o zaplatenie 703,50 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné sp. zn. 6C 53/2014 zo dňa 26.1.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

III. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. má nárok voči žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia úveru s príslušenstvom, ktorý žalovaným poskytol
jeho právny predchodca.
2. Vedľajší účastník na strane žalovaných vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 179,17 eur na
adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 23. 1. 2007 došlo medzi
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,

IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, k uzatvoreniu Zmluvou
o splátkovom úvere č. 0463189794. Na základe tejto zmluvy žalovaným boli poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 1991,64 eur (60 000 Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi
žalobcu pri premenlivom ročnom úroku (v čase uzatvorenia zmluvy 12,6%) a RPMN 16,87% a to
60mesačnými splátkami po 46,90 eur (1413 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej
splátky 20. 2. 2007 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2012. Žalobca predložil súdu Zmluvu o

postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15. 12. 2011 a prílohy k tejto zmluve, na základe ktorých
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 2651,28 eur, na žalobcu. Uvedenú skutočnosťprávny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade listami zo dňa 27. 12. 2011. Právny
zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, úver nezosplatňovala a pohľadávka na žalobcu bola postúpená v takom stave,

ako je to uvedené v žalobe.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal dostatočne preukázané v danej veci,
že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1991,64 eur na základe
Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23. 1. 2007 č. 0463189794. Ďalej mal za preukázané, že žalovaní

sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazali vrátiť veriteľovi pri ročnom úroku 12,6% a RPMN 16,87%
a to 60mesačnými splátkami po 46,90 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky
20. 2. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 1. 2012. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka
na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore

so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Vzhľadom na zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť
jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní
preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením
§525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom

postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120
ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v
zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka)
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením

svojho záväzku aspoň 90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca
žalobcu splnil podmienky v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných
pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky
a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.
6. Aplikoval ustanovenia § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z, §92, ods. 8 Zákona o bankách, § 524, ods.
1, ods.2, § 525, ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných priznal právo na náhradu trov konania.

Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že zastáva názor, že ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka

pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku.
Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že oznámenie postupcu
odporcovi o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti
odporcovi, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia

vedľajšiehoúčastníka. Vdanomprípadebolanamiesteaplikáciaustanovenia§150ods.2Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), keďže ide o drobný spor. Predmetné ustanovenie § 150 ods. 2
OSP sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá
nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky
a ktoré sú nevyhnutné. Pritom je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k

výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Vedľajší
účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami.
Vzhľadom na uvedené súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia. V danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Napriznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 OSP, a to
najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov
konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade,

že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri
každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno
priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočnéopakujebezuvedenianových,procesnévýznamných
skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Združenie na ochranu spotrebiteľa

musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju
činnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcoumateriálnou,akoajpersonálnouzákladňou,minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov (okrem iného aj

zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdenom konaní). Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné
materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Združenie na
ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie

žaloby a návrh na priznanie trov konania Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že
účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady

trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je
v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným,
subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení
vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi

kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Zároveň si navrhovateľ si dovoľuje poukázať na to, že nepriznaním náhrady trov konania
súd nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa
čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor

vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03.
9. Vedľajší účastník na strane žalovaných vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,

ods. 2 CSP).
12. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými
v 1. a 2. rade dňa 23.1.2007. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 27.12.2011 oznámil
žalovaným postúpenie pohľadávky voči ním vo výške 2.651,28 Eur s príslušenstvom ( č.l. 22 spisu).
Žalobca listom zo dňa 4.10.2013 vyzval žalovaných k úhrade pohľadávky (č.l. 34,35 spisu). Súd mal za

nesporné, že právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ žalovaných bola Slovenská sporiteľňa a.s.,
ktorá má v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách postavenie banky. Ustálil,
že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre
postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „nebanku“.13. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 ZOB odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré

sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.
14.OdvolacísúdpoukazujenazáveryzasadnutiaobčianskoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešove

konaného dňa 21.3.2017, v zmysle ktorých: „Ustanovením § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Zz. o bankách
(ďalej aj ,,ZoB“) sa sledovalo sprísnenie postúpenia césie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej
centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase
vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu ( ,,Toto právo banka
nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné
podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota,

možnosťpostúpiťbankovúpohľadávkuibanavybranésubjektynepodporujezáver,žebyhlavnýmcieľom
sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.
z. s účinnosťou od 1. januára 2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženie okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť
bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000

eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.) a ii.
Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiek ztohtozákazuanepodporujúzáveromožnosti
odklonuodpravidlacesiebankovejpohľadávkyvneprospechspotrebiteľa(viď.tiežodkaz72cv§89ods.1
ZoB). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach

sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.“
15. Ministerstvo financií SR vo svojom písomnom stanovisku z 21.3.2017 uvádza, že pre platné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92, ods.

8 Zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej
úprav e bol uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým
neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou. Systém ochrany spotrebiteľov. vrátene ochrany finančných spotrebiteľov
pred porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ- ES založený smernicou 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. aj smernicou 2011/83/EÚ z
25.10.2011 o právach spotrebiteľov. Systém ochrany spotrebiteľov pred Porušovaním spotrebiteľských
práv, ktorý bol založený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky , že spotrebitelia sa nachádzajú

v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb
(vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a tiež
úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane finančného
spotrebiteľa) tomu, že spotrebiteľ pristúpiť zmluvným podmienkam vopred pripraveným a vyhotoveným
predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a produktov aj v

oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok a tieto
praktiky. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov článok 6 ods. 1 smernice
93/13/ EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a praktiky predávajúceho, dodávateľa či
poskytovateľaslužiebniesúprespotrebiteľazáväzné.Totopravidlojepotrebnéuplatniťajnaeventuálne
zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných podmienok, ktoré na koncipovali bankové subjekty a ktoré

by bankovým subjektom (ako veriteľom) umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým
klientom (dlžníkom), postupovali na iné subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami
podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Celkovo sa javí plne relevantné, aby postúpenie
bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
bolo posudzované ako právny úkon odporujúci zákonu a tým aj neplatný právny úkon v zmysle § 39

občianskeho zákonníka.
16. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zák. ZOB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podliehadohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť.Žalobcavkonanínepreukázal,abydisponovaltakýmtopovolením,nazákladektoréhobymohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou

činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho
právny predchodca písomne vyzval žalovanú na plnenie dlžných splátok ako ani nepredložil dôkaz o

tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné.
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.

6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
17. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacích súdov (porovnaj
rozsudok KS v Bratislave , sp.zn. 6Co 58/2016, rozsudok KS v Prešove sp.zn. 4 Co 145/2014, 19 Co
177/2014, 12Co157/2015)
16. Žalobca vo svojom odvolaní namieta aj účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na

strane žalovaných. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že Združenie - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných. V súvislosti s konaním si uplatnilo
náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Združenie bolo plne legitimovaným
subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v
zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované

Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť
výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej

podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým

spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Zásada účinnej súdnej
ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto
zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Zo

strany združenia teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho zastúpenia aj v tejto právnej
veci. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že združenie poskytlo
žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľa v tomto konaní zo strany združenia
bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa združenie vo veci vyjadrilo a navrhlo žalobu zamietnuť
s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu. Vyjadrenie združenia k žalobe zo dňa 13.1.2015

nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo
vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti. Písomným vyjadrením z 13.10.2015 vedľajší
účastník reagoval na vyjadrenia žalobcu. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu združenia k žalobe
prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj
trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli vynaložené účelne. Činnosť združenia

bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Nie je možné
hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na
premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Združenie sa k
veci vyjadrilo až po tom, čo sa oboznámilo so žalobou. Odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava
v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie

vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske
združenietedaúčinnevstúpilodokonania,oprávnenesakonaniazúčastniloaúčelnevynaložilotrovy,na
ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do 30.06.2016).29. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu istotu, odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu
zaplatiť združeniu (vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania vo výške 179,17 Eur ako vecne správny v

súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
20. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní a Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa,
ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).