Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204562
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216204562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 421 74 902, proti
žalovanému: S. Š., D.. XX.O. XXXX, N. XXX XX S. N. Č.. XXX, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinní zaplatiť žalobcovi 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
200 eur od 20.augusta 2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.marca 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 200 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 208601042 z 12.augusta 2014 žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 200 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 149,56 eur a úrok vo výške 46,44 eur, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 396,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 149,56 eur, čo
predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 98,00 %. Úrok bol vo výške 23,22

%, ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 46,44 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť
celkovú čiastku 396 eur v 12 splátkach vo výške 33 eur, vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňom 19.septembra 2014. Žalovaný z uvedenej čiastky pred dlhom splatným neuhradil nič. Preto došlo
k zosplatneniu dlhu k 20.augustu 2015 a od toho času je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.
S poukazom na vyššie uvedené bol žalovaný z daného úverového vzťahu po dlhu splatnom povinný
uhradiť celkom sumu vo výške 540,17 eur, z toho istinu vo výške 200 eur, poplatok vo výške 149,56 eur,
poplatok za upomienky 10 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, úrok vo výške 23,22 % ročne zo sumy

200 eur od 12.augusta 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od
20.augusta 2015 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 147,61 eur.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 13.februára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako
aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobnéhonávrhu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 12.augusta 2014 (č.l. 6), dohodou o plnení v splátkach
z 12.augusta 2014 (č.l. 7), všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 8),
stanoviskom žalobcu z 25.februára 2017, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 12.augusta 2014 so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200 eur za odplatu
149,56 eur a úroku 23,22 % ročne a to vo výške 46,44 eur, RPMN vo výške 98,00 %. Žalovaný na
základe dohody sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 396 eur v 12 splátkach vo výške 33 eur, vždy k 19.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 19.septembra 2014.

5. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.januára 2011 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
8. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§
476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy

o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
9. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
10. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

11. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorýsa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
15. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca

pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o

nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,

na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
16. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne

iné sankcie.
17. Súd zistil, že žalovaný čerpal bezúčelovú pôžičku v sume 200 eur, pričom neuhradil na splátkach
celkom nič. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná len v časti
neuhradenej úverovej istiny vo výške 200 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, a tak žalobca má popri
dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5%, ktoré si uplatnil a teda súd mu ich

priznal v takejto výške a to počnúc od 20.augusta 2015. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo
výrokovej časti rozsudku.
18. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
19. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
20. Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať

a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

21. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čohona jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie

peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
22. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
23. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet

titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
24. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnému žalovanému žiadne
trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania ani nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto
prípadepotrebnérozhodnúťonáhradetrovžalovanejuvedenýmspôsobom,t.j.onárokunanáhradutrov
konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne

rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%
a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur.
Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle
zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).