Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216300
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313216300.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanému v 1. rade J. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XXX, Q.,
t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. H., X. H. Q. V. Z. K. a žalovanej v 2. rade A. U., nar.
XX. XX. XXXX, X. XXXX/XXX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 703,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 179,17 eur na
adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodaldňa5.11.2013natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanýchv1.a2.rade,aby
spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 703,50 eur, úroky z omeškania zo splátok za obdobie od
21. 11. 2010 do 20. 1. 2012 vo výške 37,05 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 703,50

eur od 21. 1. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 23. 1. 2007 Zmluvu č. 463189794.
Na základe tejto zmluvy žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1991,64 eur, ktoré sa
žalovaný zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu mesačnými splátkami po 46,90 eur, splatnými
vždy k 20. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Dňa 15. 12. 2011 došlo na základe Zmluvy k postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných predstavoval sumu 2651,28
eur, ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,9 eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného
príslušenstva 8,97 eur. Z uvedenej sumy žalobca podanou žalobou si uplatnil len nepremlčané splátky,
splatné za obdobie od 20. 11. 2010 do 20. 1. 2012, t.j. 15splátok po 46,90 eur. Súčasne si uplatnil aj
kapitalizovaný úrok z úveru, vyčíslený zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 20. 1. 2012 vo výške

37,05 eur a úrok z omeškania naďalej do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 9. 12. 2013 č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorý
bol zrušený uznesením zo dňa 6. 5. 2014, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk.Dňa 10. 11. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. vstúpilo do

konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných.

Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaných žiadal žalobu zamietnuť v
celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že v danej veci je Zmluva, na základe
ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky, zmluvou spotrebiteľskou a teda sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka a síce ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj
Zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákonom č. 634/19992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Namietal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, ako aj poukázal na premlčanie žalovanej sumy.
Taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v danej veci s poukazom na ustanovenie §92 Zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na strane žalovaných, ako aj to, že
námietku premlčania uplatnila neoprávnená osoba s tým, že ide o hmotnoprávny úkon, ktorý patrí len
dlžníkovi a nie vedľajšiemu účastníkovi. Má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom
a riadi sa režimom Obchodného zákonníka. K námietke aktívnej legitimácie v danom konaní žalobca
poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej možno

postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu dlžníka. Z
gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 2 Zák. o bankách je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva
pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné
vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku, môže banka
postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník

v omeškaní. V opačnom prípade, pokiaľ by mohlo dôjsť k postúpeniu len časti peňažného záväzku, s
ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. V tejto problematike
poukázal aj na názor L.. P.. A. C., X.., E..F.. podľa ktorého účelom ustanovenia §92 Zákona o bankách,
je úprava výnimiek z bankového tajomstva.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2. 3. 2015 č.k. XC/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27. 8. 2015 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, súd pripustil vstup vedľajšieho
účastníkaObčianskehozdruženiaVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,Šafárikovonám.
7, Bratislava, IČO: 42362962, do konania na strane žalovaných.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu
pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa
k veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o

splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o začatí výkonu mandátnej
činnosti zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok, pokusmi
o zmier, listom Slovenskej sporiteľne, a.s. a zistil tento skutkový stav.

Dňa 23. 1. 2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.,

Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi,
k uzatvoreniu Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1991,64 eur (60 000 Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť
právnemu predchodcovi žalobcu pri premenlivom ročnom úroku (v čase uzatvorenia zmluvy 12,6%) a
RPMN 16,87% a to 60mesačnými splátkami po 46,90 eur (1413 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci,

s dátumom prvej splátky 20. 2. 2007 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2012.

Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Listami zo dňa 23. 1. 2007 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že Slovenská sporiteľňa

na základe mandátnej zmluvy, zverila správu a vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy, vyčíslenej na
sumu 2257,55 eur a to P.. J. A., T..Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/C. zo dňa 15. 12. 2011 a prílohy
k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 2651,28 eur,

na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade listami
zo dňa 27. 12. 2011.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia
pohľadávky mal predstavovať sumu 2651,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,90

eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur.

Pokusom o zmier zo dňa 4. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
3655,41 eur.

Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila súdu dňa 2. 11. 2015 podanie, ktorým na výzvu súdu ako

predchádzajúci veriteľ žalovaných, oznámila, že v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.
z. žiada, aby súd sa v danej veci obrátil na postupníka, to znamená súčasného žalobcu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Právny predchodca
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, úver nezosplatňovala a pohľadávka na žalobcu bola postúpená v takom

stave, ako je to uvedené v žalobe. Čo sa týka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie tvrdenej vedľajším
účastníkom, žalobca má za to, že mu bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom Slovenskou
sporiteľňou s poukazom aj na vyjadrenie NBS. Žalobca v tomto pozná názor, že nemožno postúpiť
nezosplatnenú pohľadávku, s ktorým však nesúhlasí. Na otázku súdu, či právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. v danom prípade doručovala žalovaným pred postúpením pohľadávky, výzvu,

v ktorej by ich upozornila na to, že sú viac ako 90 dní v omeškaní so splácaním peňažného záväzku
a vyzvala ich na splatenie tohto záväzku, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca takouto výzvou
nedisponuje. Disponuje len tými listinnými dôkazmi, ktoré už boli súdu predložené. Má však za to, že
takáto výzva nebola ani vyhotovená a ani doručená žalovaným. V prípade, ak by súd žalobu zamietol,
žalobca žiadal nepriznať trovy vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že ten podáva rovnaké vyjadrenia vo

všetkých konaniach a takýmto spôsobom ide len o jeho zárobkovú činnosť.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona

sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1991,64 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23. 1. 2007 č.
XXXXXXXXXX.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaní sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazali vrátiť veriteľovi
pri ročnom úroku 12,6% a RPMN 16,87% a to 60mesačnými splátkami po 46,90 eur, splatnými vždy k
20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 2. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 1. 2012.

Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovaným,
na žalobcu. Dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 2651,28 eur,
ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,90 eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného
príslušenstva 8,97 eur. K tomuto postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred dohodnutou splatnosťou

poslednej splátky.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré
ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady

nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami,
ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ

ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky

voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.).
Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či
zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a

povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ

povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa

§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní,
v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na

splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Žalobca súdu síce predložil list Slovenskej sporiteľne - zo dňa 23. 1. 2007, ktorým oznamuje žalovaným,
že na základe mandátnej zmluvy zverila správu a vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy, vyčíslenejna sumu 2257,55 eur a to P.. J. A., T.. K tomuto listu však žalobca jednak nepreukázal, že tento list
bol odoslaný žalovaným v 1. a 2. rade a jednak súd má za to, že uvedený list nie je výzvou na plnenie
záväzku.

Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky
v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením písomne
vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol

a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda v konaní boli úspešní v plnom rozsahu žalovaní, ktorým
by patrila náhrada trov konania. Títo si však trovy konania neuplatnili. Preto im súd náhradu trov konania
nepriznal.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaných, súd má za to, že procesné

postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv
aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade
žalovaným, na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, majú právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, tiež patrí náhrada trov konania v plnom

rozsahu.

Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý trovy vedľajšieho účastníka nepovažuje za účelné.
Podľa ustanovenia §24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno uprieť

ani vedľajšiemu účastníkovi.

Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovenie §150 O.s.p. požaduje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by sa vo veci vyskytli a na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
nepriznal. Súd pri tom prihliada na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone.

Možno konštatovať, že vedľajší účastník v danej veci nekonal nehospodárne a nadbytočne nenavyšoval
trovy. Taktiež súd nezistil nemajetnosť žalobcu, ktorá by uhradením trov vedľajšieho účastníka, mala na
neho zvlášť nepriaznivé dôsledky.

Na základe uvedeného, vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v súlade s
ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., patrí náhrada trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 179,17 eur (3krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2.

vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13. 1. 2015, 3. Vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15. 10. 2015 + 1krát
paušál 8,04 eur + 2krát paušál 8,39 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).