Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113203194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113203194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci navrhovateľky: Q. B., N..:
XX.X.XXXX, A. A. XX, XXX XX W., proti odporcom: 1. W. W., N.. XX.X.XXXX, A. L. X, XXX XX W., a X. Z.
W., N.. XX.X.XXXX, A. L. X, XXX XX W.Š., obom zastúpeným JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou,
Hlavná61,08001Prešov,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške259,88Eurspríslušenstvom,o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C 27/2013 zo dňa 30.10.2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 161,30 eur na účet ich právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalovaným tým, že za nich žalobkyňa v období od 9.9.2011 do 30.9.2011 uhrádzala náklady spojené
s užívaním bytu.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„Žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľa je p o v i n n á nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 115,45 Eur a
odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 115,45 Eur na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Skutkovo mal za preukázané, že dňa 5.9.2011 uzavrela žalobkyňa ako predávajúci so žalovanými ako
kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu na ul. L.. 4, W. (ďalej len „byt“). V článku
VII bod 1. tejto zmluvy bolo dojednané, že predávajúci odovzdávajú predmet kúpy kupujúcim do užívaniadňom vyplatenia celej kúpnej ceny. Podľa článku VII bod 2. tejto zmluvy kupujúci a predávajúci sa
dohodli, že v nadväznosti na predchádzajúci odsek, platby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti
uhrádzajú do dňa uvedeného v odseku 1. tohto článku predávajúci a od tohto dňa kupujúci. V tomto

zmysle si vysporiadajú navzájom aj prípadné preplatky a nedoplatky. Pre určenie pomeru rozdelenia
preplatku alebo nedoplatku na týchto platbách je určujúci pomer podľa počtu dní v roku, ktoré
užívali predmetné nehnuteľnosti účastníci zmluvy. Dňa 9.9.2011 bol medzi žalobkyňou zastúpenou
splnomocneným realitným maklérom a žalovaným v 1. rade podpísaný preberací protokol k bytu,
na ktorom boli uvedené aj údaje z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Tieto hodnoty

tam podľa zhodných tvrdení účastníkov uviedol realitný maklér. Podľa zmluvy o výkone správy bod
4.2.2. a bod 4.2.3. vlastníci bytu sú zaviazaní za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzať mesačné
preddavky, ktoré stanovil správca ako 1/12 skutočných nákladov predchádzajúceho obdobia, a sú
splatné mesačne vopred vždy do 10. dňa v mesiaci na účet bytového domu. Podľa vyjadrení účastníkov
do 10. dňa v mesiaci, teda do 10.9.2011 celá kúpna cena za byt uhradená nebola. K tomu došlo až
neskôr v priebehu mesiaca september 2011 (podľa vyjadrenia žalovaných 21.9.2011 a podľa stanoviska

žalobkyne 15.9.2011), a na úhradu preddavkov za tento mesiac tak bola povinná žalobkyňa. Ako
vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1. rade na pojednávaní (č.l. 97 spisu) následne predložil správcovi
bytového domu spoločnosti Spravbytkomfort a.s. písomnosť označenú ako dohoda o prevzatí práv a
povinností spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru zo dňa 28.11.2011. Podľa označenia
malo ísť o písomnú dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa však túto dohodu nepodpísala.

Údaje uvedené v tejto dohode opísal žalovaný v 1. rade z meračov umiestnených na vykurovacích
telesách a odniesol na spoločnosť Spravbytkomfort. Žalobkyňa sa na tejto listine nijako nepodieľala.
Neskôr ku koncu roka prišiel technik spoločnosti Spravbytkomfort a urobil odpočet koncoročnej spotreby.
Podľa písomného stanoviskaspoločnosti Spravbytkomfort (č.l. 83) rozúčtovanie nákladov na pôvodného
vlastníka bytu a nového vlastníka bytu bolo vykonané na základe dohody o prevzatí práv a povinností

spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011, pričom aj z listiny nákladov a údajov za byt (č.l. 92)
vyplýva, že hodnoty štartovacieho odpočtu pre žalovaných 393, 287, 255 a 257 zhodujú s hodnotami na
písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu a nebytového
priestoru, z čoho je zrejmé, že reklamované rozúčtovanie nákladov na pôvodného vlastníka bytu
(žalobkyne) a nového vlastníka bytu (žalovaných) bolo vykonané na základe vyššie uvedených údajov

v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním bytu zo dňa
28.11.2011. Podľa tohto sporného vyúčtovania (č.l. 92 a 117) bol žalovaným vyúčtovaný spolu náklad
na ÚK vo výške 101,11 Eur. Ako vyplýva zo správy spoločnosti Spravbytkomfort zo dňa 29.10.2015
pri alternatívnom rozúčtovaní nákladov ÚK za obdobie október - december 2011 podľa pomerného
množstva z celoročného dodaného tepla podľa mesiacov (39%) v zmysle ust. § 5 ods. 5 vyhl. č.

630/2005 Z.z. by bolo vyúčtovanie ÚK žalovaným spolu vo výške 212,88 Eur, teda o 111,77 Eur viac
ako vo vyúčtovaní podľa údajov uvedených v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a
povinností spojených s užívaním bytu zo dňa 28.11.2011. Podľa oficiálneho vyúčtovania spoločnosti
Spravbytkomfort pritom žalovaní za mesiace október až december 2011 uhradili preddavkovane spolu
547,83 Eur a mali celkový preplatok 164,47 Eur.

4. Zo zisteného skutkového stavu prijal právny záver, podľa ktorého z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že vyúčtovanie tepla na vykurovanie bolo pre účastníkov vykonané na základe údajov
uvedených v písomnosti označenej ako dohoda o prevzatí práv a povinností spojených s užívaním
bytu a nebytového priestoru zo dňa 28.11.2011, hoci medzi konečnými spotrebiteľmi k takejto dohode
nedošlo. Na základe toho bola žalovaným za vykurovanie vyúčtovaná suma 101,11 Eur, hoci pri absencii

dohody účastníkov ako konečných spotrebiteľov im podľa § 5 ods. 5 vyhl. č. 630/2005 Z.z. mohla byť
vyúčtovaná suma 212,88 Eur, teda o 111,77 Eur viac, ktorú by mali zaplatiť na účet bytového domu (nie
žalobkyne). Žalovaní pritom mali pri vyúčtovaní na preddavkoch uhradené celkovo o 164,47 Eur viac
(preplatok), ktorý by pokryl aj uvedenú vyššiu sumu nákladov na vykurovanie. Už z uvedeného je zrejmé,
že žalovaní sa tak nemohli obohatiť na úkor žalobkyne, a tá za nich ani nič neplatila. Ich povinnosti

a platby sa podľa zmluvy o výkone správy týkali iba žalovaných a spoločnosti Spravbytkomfort ako
správcu účtu bytového domu, a bez osobitnej dohody so správcom bytového domu mali všetky platby
uhrádzať iba jemu, rovnako ako na základe svojho predchádzajúceho vzťahu (podľa zmluvy o výkone
správy) so spoločnosťou Spravbytkomfort mala svoje povinnosti plniť žalobkyňa. Pokiaľ teda došlo k
zlému rozpočítaniu nákladov na dodané teplo a žalobkyňa má eventuálne preplatok voči spoločnosti

Spravbytkomfort (nie voči odporcom), za situácie kedy žalovaní voči spoločnosti Spravbytkomfort plnili
všetko čo mali a žalobkyňa tak za žalovaných neplnila nič, čo mali podľa práva plniť sami, nemohli sa
na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Ak by mala byť, tak ako to žalobkyňa uvádza v návrhu, základom
rozúčtovania kúpna zmluva, tak podľa jej článku VII ods. 2 pre určenie pomeru rozdelenia preplatkualebo nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu mal byť určujúci iba pomer dní v roku, ktoré
užívali predmetné nehnuteľnosti účastníci zmluvy. Rozdelenie celkového preplatku za byt v roku 2011
vo výške 667,47 Eur (vyúčtovaného žalobkyni vo výške 503,- Eur a žalovaným vo výške 164,47 Eur) by

však potom bolo pre žalobkyňu ešte menej priaznivé. Z týchto dôvodov považoval súd uplatnený nárok,
tak ako bol žalobkyňou skutkovo vymedzený, za nedôvodný, a žalobu zamietol.
5. Poukázal na ust. § 451, ods. 1, ods. 2, § 454 OZ, § 5, ods. 5, prílohu č. 1 k vyhl.č. 630/2005 Z.z..
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142, ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania.

Obsah odvolania žalobkyne

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa Kúpna zmluva bola
podpísaná 5.9.2011. Namietla nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne závery. Navrhla.
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla,

že dňa 9.9.2011 bol podpísaný preberací protokol. Realitný maklér p. N. bez jej súhlasu, na nátlak
predávajúceho v 1. rade odovzdal kľúče a celý byt na L. X v W. na základe preberacieho protokolu.
Uskutočnilo sa to aj napriek tomu. že nebola vyplatená kúpna cena. Dôkaz o zaplatení kúpnej ceny
21.9.2011 nikdy predložený nebol. Podľa kúpnej zmluvy, ktorú podpísali obaja žalovaní, pre určenie
pomeru rozdelenia preplatku alebo nedoplatku na týchto platbách je určujúci pomer podľa počtu dní v

roku, ktoré užívali predmetné nehnuteľnosti. Nikde v kúpnej zmluve si strany nedohodli, že preplatky a
nedoplatky sa určia pomerom podľa počtu dní v roku. Nehnuteľnosť užívala do 25.3.2011. Dohoda o
prevzatí práv a povinnosti spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru je zo dňa 28.11.2011. Do
uvedenej „dohody“ žalovaný údajne uviedol namerané hodnoty z pomerových meračov v predmetnom
byte. Hodnoty z pomerových meračov boli zaznamenané na preberacom protokole a nezhodovali sa

s nameranými hodnotami, ktoré uviedol žalovaný. Zhodovali sa len počiatočné hodnoty, ktoré by mali
byť na meračoch až do odpočtu koncovej spotreby. Tá sa robí raz ročne, koncom roka. Táto dohoda sa
nezakladala na žiadnom právnom podklade, ale aj napriek tomu ju SPRAVBYTKOMFORT a.s. Prešov
využil ako podklad na vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním. Žalobkyňa niekoľkokrát vyúčtovanie
reklamovala. Správca mal za to, že vyúčtovanie je v poriadku. Z dôkazov jasne vyplýva, že hodnoty

štartovacieho odpočtu sa zhodujú. Poukazovala na neopodstatnenosť koncových údajov na dohode.
Žiadala vysvetliť odkiaľ správca alebo žalovaný prišiel k takýmto číslam, tým sa súd odmietol zaoberať.
Správca v roku 2015 poslal správu o alternatívnom rozúčtovaní nákladov ÚK. V správe správca
rozúčtoval náklady: plocha bytu. mesiace január - september 2011. V základnej zložke /náklad na bytový
dom / je suma 6 170.60 €. toto ale je cena za 12 mesiacov a nie za 9. Tiež aj spotrebovaná zložka

podľa PRVNI /náklad na bytový dom/ je počítaná na 12 mesiacov a nie na 9 mesiacov. Má za to. že
preplatok by žalovaným nevznikol, keby boli spravodlivo vyúčtované náklady na ÚK a to by bolo, keby
žalovaný neuviedol SPRAVBYTKOMFORT a.s. Prešov do omylu a predložil im dohodu, ktorá nemá
právnenáležitostiajeneplatná.Namietlaajtrovykonania.Žalovanív1.av2.radeneuviedoliskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone. V tejto procesnej situácii sa javí, aby si každá z procesných strán znášala

trovy sama. Výška trov konania je neprimeraná k výške pohľadávky. Pohľadávka je vo výške 259.88 € a
výška trov konania v sume 230,90 €. Pokiaľ právna zástupkyňa zastupovala dvoch účastníkov konania,
tak vznikla situácia, že jej prináleží tarifná odmena vo výške zodpovedajúcej 100% hodnoty základnej
sadzby tarifnej odmeny, teda ako pri zastupovaní jedného účastníka konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

11. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne
závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentáciiobsiahnutej v odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobkyňa dňa 5.9.2011 uzavrela so žalovanými v 1. a 2. rade
kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu na ul. L.. X, W..

14. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaní sa na jej úkor bezdôvodne obohatili tým, že na základe nepravdivých

údajov o stave meračov, ktorý nahlásili správcovi v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu a ten
následne vykonal vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 30.9.2011
v jej neprospech sa žalovaní na jej úkor bezdôvodne obohatili. Výšku bezdôvodného obohatenia
žalobkyňa vyčíslila na sumu 259,88 Eur.
15. Podľa § 454 OZ., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je založená na súčasnom splnení dvoch
podmienok, a to existencie právnej povinnosti na konkrétne plnenie na strane toho, za koho sa plnilo
(t.j. povinného subjektu), a splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť.
Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom,
že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou; tento

dôsledok nastáva v okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže
vyplývať zo zákona, zo zmluvy či z inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku
podľa citovaného ustanovenia, pretože bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol.
(porovnaj napr. rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 3508/2009).
16. Je potrebné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná existencia právnej povinnosti žalovaných

plniť a ani to, že žalobkyňa plnila namiesto nich. V prvom rade bolo vecou dohody strán sporu, aby si
usporiadali vzájomné vzťahy súvisiace so spôsobom úhrady platieb spojených s užívaním bytu a s ich
vyúčtovaním. Zo skutkového stavu zisteného súdom takáto existencia dohody nesporne vyplýva. Strany
sporu sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy dohodli, že odo dňa vyplatenia celej kúpnej ceny budú náklady
spojené s užívaním bytu uhrádzať žalovaní. Ku rovnakému dňu sa dohodli vysporiadať si navzájom

prípadné preplatky a nedoplatky, pričom pre určenie pomeru rozdelenia preplatku alebo nedoplatku
na týchto platbách je určujúci pomer podľa dní v roku, ktoré užívali nehnuteľnosť účastníci zmluvy
( článok VII. Kúpnej zmluvy). Aj pri akceptovaní záveru o neplatnosti Dohody o prevzatí práv a povinností
spojených s užívaním bytu z 28.11.2011 pre absenciu podpisu jednej zo strán, ktorá bola podkladom
pre vyúčtovanie nákladov je potrebné mať za to, že medzi stranami existovala dohoda o spôsobe

vzájomného vysporiadania preplatkov a nedoplatkov. Správna je preto úvaha súdu o tom, že rozdelenie
celkového preplatku za byt v roku 2011 vo výške 667,47 Eur (vyúčtovaný preplatok žalobkyni vo výške
503 Eur, vyúčtovaný preplatok žalovaným vo výške 164,47 Eur, č.l. 108) by pre žalobkyňu nebol
priaznivejší. V dôsledku uvedeného nemožno považovať žalovaných, za toho, kto sa bezdôvodne
obohatil.

17. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávneho výpočtu trov konania odvolací súd udáva
nasledovné. Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. účinného v čase do 30.6.2017 ak sú trovy konania v
drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetom sporu

je zaplatenie sumy 259,88 Eur, čiže šlo o drobný spor v zmysle ust. § 200ea O.s.p.. Zákon nedefinoval
pojem „primerané" a ani judikačná prax nevygenerovala rozsah primeranosti. Súd v prípade záveru o
neprimeranosti mohol sumu trov určiť „svojou úvahou". V prejednávanej veci súd nemal za to, že je
na mieste použiť moderačné právo. Odvolací súd má za to, že pri výške trov právneho zastúpenia vo
vzťahu k uplatnenému nároku nejde o neprimeranosť trov voči pohľadávke. Advokátka JUDr. Zdeňka

Vokálová v konaní zastupovala oboch žalovaných a tak odmena advokáta za jeden úkon právnej služby
predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 10,79 eur
(z tarifnej hodnoty veci 259,88 Eur, odmena 21,58 eur znížená o 50% t.j. 10,79 eur x 2 osoby). Režijný
paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bezohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí
počtom klientov ani neznižuje o 50 %. Ako je zrejmé z predloženého vyúčtovania trov a odôvodnenia

rozsudku, súd priznal režijný paušál za 6 úkonov uplatnený u každého žalovaného samostatne, čím
prakticky násobil jeho výšku počtom účastníkov. Vzhľadom na to, že režijný paušál je možné priznať
za jednotlivé úkony bez ohľadu na počet klientov, odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok postupom
podľa § 388 C.s.p. tak, že priznal režijný paušál za 6 úkonov ( 4 x 7,81 Eur, 2 x 8,39 Eur, spolu 48,
02 Eur). Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú tarifnú odmenu za 6 úkonov právnej služby, z toho

jeden krátený o 1 z dôvodu odročeného pojednávania, krátené o 50% ( 5 x 10,79 Eur, 1 x 2,69 Eur, spolu
56,64 Eur), výška tarifnej odmeny za zastupovanie dvoch účastníkov predstavuje sumu 113, 28 Eur, čo
s režijným paušálom 48,02 Eur činí spolu 161,30 Eur.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).