Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214925
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714214925.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: JUDr. D. Č., U. H. XXX XX
H. XXX, proti žalovanému: REKO-STAV MT s.r.o. so sídlom Helsinská 2566/31, 036 08 Martin, IČO: 47
403 632 o zaplatenie 3 045 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.11.2014 v spojení s doplnením žaloby ( č.l. 19), so zmenou
žaloby ( č.l. 31) domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia náhrady za spôsobenú škodu v sume 3
045 eur a súdne trovy na účet žalobcu. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu
o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia terasy a podlahy garáže. Podmienkou uzavretia zmluvy zo

strany objednávateľa bol náter balkónového okna na terase. Cena prác bola v zmluve ustálená sumou 1
050 eur s tým, že zákazka bola rozšírená o vymaľovanie garáže a schodiska. Zo strany zhotoviteľa bola
daná podmienka zložiť pri podpise zmluvy zálohu na materiál v sume 650 eur, čo bolo dňa 28.8.2014 a
zhotoviteľ zálohu aj prevzal - príjmový doklad č. 1. Dohodnutý termín ukončenia bol do konca septembra
2014. Dňa 10.9.2014 bol dovezený materiál a vyžiadaná ďalšia záloha v sume 500 eur - príjmový doklad
č. 2. Podľa príjmového dokladu č. 3 už o šesť dní neskôr 16.9.2014 objednávateľ zaplatil ďalšiu zálohu

v sume 800 eur a 17.9.2014 predložil zhotoviteľ predfaktúru a potvrdil na nej aj príjem ďalších 500
eur. Práce sa vykonávali s niekoľkými hodinovými prestávkami až do 25.9.2014, kedy pracovníci začali
štrajkovať, lebo pán Horník nemal peniaze na výplaty. Tak objednávateľovi predložil konečnú faktúru
s príjmovým dokladom č. 5 na sumu 1 095 eur so splatnosťou v tej istý deň, teda 25.9.2014. Stalo
sa tak pred dokončením prác. Zostal ešte nezrealizovaný náter okna na terase a drobné nedorobky.
Faktúra bola uhradená v hotovosti vo výške 1000 eur a s tým, že žalobca doma viac peňazí nemal

a dostal prísľub, že keď na druhý deň prídu práce dokončiť, 95 eur vyplatí žalovanému. Nestalo sa
tak, lebo pán konateľ sa na stavbe neukázal. Objednávateľ sa ho rozhodol vyhľadať v sídle firmy a
na adrese firmy ho nebolo možné nájsť. Konateľa hľadal aj osobne na firme aj preto, že pri kontrole
jeho faktúry zo dňa 25.9.2014 bolo zistené, že do sumy už uhradených záloh nezapočítal sumu 500
eur, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu. Napriek tomu, že žalobca žalovaného viackrát upozornil,
že od zakúpeného materiálu mu musí predložiť pokladničné doklady, tak sa nestalo. Listom zo dňa

31.10.2014 konateľ žalovaného bol vyzvaný, aby vrátil neoprávnene vyúčtovanú sumu 500 eur, zníženú
o 95 eur. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil pôvodne podanou žalobou čiastku 555 eur pozostávajúcu z
neoprávnene fakturovanej sumy 405 eur a sumy 150 eur titulom nekvality a nedorobkov, čo spolu však
nepredstavovalo sumu 555 eur. V zmene žalobného návrhu ( č. l. 31) žalobca uviedol, že sú tam určité
vady a nedorobky v rámci predmetnej zmluvy o dielo, a to nesprávne zrealizovaná rekonštrukcia, resp.
výmena dlažby na terase rodinného domu na ploche 20 m2, priemyselná liata podlaha garáže 40 m2

behom niekoľkých dní od realizácie popraskala, nesprávny náter okna na terase s tým, že uviedol, že
obdobná situácia je aj s dlažbou na terase a najdôležitejšia časť rekonštrukcie terasy je vymrvený starýbetón,ktorýobnažujeobvodnéplochyterasyaželeznúkonštrukciu.Zároveňuviedol,žetútoškodunevie
vyčísliť, tu by musel posúdiť znalec z odboru prác, ktoré tu podpísal. Poukázal na to, že za všetky práce
vyplatil v hotovosti sumu 3 045 eur. Ďalej poukázal na to, že sú viaceré sťažnosti na firmu žalovaného,

pripojil fotografie v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo, s výsledkom realizácie s tým, že poukázal na
to, že žiada, aby mu teda žalovaný vrátil zálohovanú sumu v úhrnnej výške 3 045 eur titulom náhrady
škody a súdne trovy.

2. Súd o zmene žaloby ( jej rozšírení) rozhodol uznesením č. k. 15C/273/2015-44 zo dňa 12.11.2015 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 18.12.2015 a pripustil zmenu žaloby.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.9.2016 len za účasti žalobcu. Žalovaný sa nedostavil,
mal riadne doručené predvolanie na pojednávanie, neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní sudkyňa
dotazovalažalobcu,čisiuplatňujenáhraduškody,ačitrvánapodanejžalobeanazmene,takakotobolo
prezentované v rámci písomného vyhotovenia. Žalobca uviedol, že poukazuje na všetky skutočnosti,

ktoré sú uvedené v podanej žalobe a v zmene žalobného návrhu s tým, že žalobca doplnil, že si uplatnil
žalobu z toho dôvodu, že mal žalovaný od neho prevziať zálohy, priložil potvrdenky o prevzatí finančných
prostriedkov spolu s faktúrou, kde spolu s touto faktúrou predstavujú žalovanú sumu. Žiadal, aby to
ohodnotil znalec. Na otázku súdu, čo má ohodnotiť znalec, keď si uplatňuje nárok na náhradu škody,
čo sa týka zálohovanej zmluvy, ktorú zaplatil titulom záloh vo výške 3 045 eur žalobca uviedol, že

ďalšie škody posúdiť nevie. Na otázku súdu, či uplatňuje nejaké ďalšie prostriedky procesného útoku a v
rámci toho ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a chce
poukázať na to, že žalovaný zamontoval do faktúry čiastku 500 eur, ktorá mu vôbec nepatrí s tým, že
žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku si neuplatňuje, ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Žalovaný sa k podanej žaloby, ani k zmene žalobného návrhu nevyjadril.

4. Predmetom konania po výzvach súdu, aby žalobca objasnil, na základe akých skutočností a z akého
titulu si uplatňuje žalovanú sumu, súd ustálil, že žalobca sa domáhal zaplatenia ( vrátenia) zálohovanej
sumy v úhrnnej výške 3 045 eur titulom náhrady škody a zaplatenia súdnych trov. Zo skutkových tvrdení
žalobcu, ktoré neboli popreté žalovaným, a listinného dôkazu mal súd preukázané, že žalobca uzavrel

so žalovaným dňa 28.8.2014 Zmluvu o dielo ( č. l. 6), ktorej predmetom bola rekonštrukcia terasy 20
m2/ garáž - podlaha. Cena bola stanovená vrátane stavebného materiálu 1 050 eur. Podľa skutkových
tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté žalovaným a z listinných dôkazov ( príjmové pokladničné doklady,
faktúry) mal súd preukázané, že došlo ústne k dohode medzi žalobcom a žalovaným o rozšírení zákazky
( diela), a to o vymaľovanie garáže a schodíka.

Zo skutkových tvrdení, ako aj z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca mal dňa 19.9.2014 zaplatiť
zálohu za práce vo výške 500 eur ( č. l. 8), dňa 28.8.2014 zálohu vo výške 650 eur (č. l. 8), dňa 16.9.2014
zálohu vo výške 800 eur ( č. l. 8). Ďalej na základe preddavkovej faktúry ( č. l. 9) mal žalobca uhradiť dňa
17.9.2014 500 eur a podľa jeho tvrdenia mal ešte uhradiť na základe faktúry ( č. l. 7 ) sumu 1 000 eur.
Spolu celkovo podľa tvrdenia žalobcu mal zaplatiť žalovanému 3 450 eur. Pôvodne sa žalobca domáhal

vrátenia čiastky neoprávnene fakturovanej sumy 405 eur, nakoľko mal za to, že uhradil zálohami vyššiu
sumu, ako je uvedená vo faktúre ( č.l. 7) a sumy 150 eur titulom nekvality a nedorobkov. V zmene žaloby
sa domáha náhrady škody, a to spočívajúcej v povinnosti vrátiť zálohovanú sumu v úhrnnej výške 3
045 eur, ktoré mal za všetky práce vyplatiť žalovanému v hotovosti. Tieto jeho skutkové tvrdenia, čo sa
týka vyplatenia za všetky práce sumy 3 045 eur, súd považuje za rozporné a riadne nepreukázané,

nakoľko v podanej žalobe uvádzal, že mal uhradiť celkovo žalovanému sumu 3450 eur. Zároveň v
zmene žaloby žalobca uvádza aj vady a nedorobky, ktoré malo mať dielo, ktoré mal vykonať žalovaný
na základe zmluvy o dielo. Avšak uplatňuje si nárok na vrátenie zálohovanej sumy vo výške 3 045 eur
titulom náhrady škody. Na otázku súdu na základe akých skutočností, a prečo v takej výške si uplatňuje
žalovaný nárok, žalobca súdu neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, nenavrhol ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania. Trval na skutočnostiach, ktoré uviedol v písomných podaniach.

5. Podľa článku 7 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súdne konanie sa začína na návrh
strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
Podľa článku 8. CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 11 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) úkony strán sporu sa posudzujú
s prihliadnutím na ich obsah . Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá
fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu má rozumové schopnosti na úrovni priemernespôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové
vyjadrenieprávnychnoriemobsiahnutýchvtomtozákone.Ktosavstykusosúdomaleboverejneprihlási
k určitej profesijnej odbornosti považuje sa schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto

odbornosťou.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8.Čosatýkanáhradyškody,ktorúsiuplatniťžalobca, ktorámalaspočívaťvpovinnostivrátiť zálohovanú

sumu vo výške 3 045 eur, súd má za to, že žalobca je povinný uviesť skutkové tvrdenia, aby bolo
zrejmé, čoho sa domáha, v akej výške. Súd tvrdenia žalobcu o nároku na náhradu škody spočívajúcej v
povinnostivrátiťzálohovanúsumuvúhrnnejvýške3045eurnepovažovalzapreukázané.Jehoskutkové
tvrdenia sú zmätočné. Na jednej strane žalobca uvádza náhradu škody, na druhej strane v písomnom
podaní uvádza vady a nedorobky, čo by zakladalo prípadnú zodpovednosť za vady diela, avšak súdu

riadnym spôsobom skutkové tvrdenia neozrejmil, neuplatnil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobca síce je v pozícii spotrebiteľa, ale ide o osobu, ktorá má
právnické vzdelanie, a je spôsobilý opísať skutkové tvrdenia a uviesť prostriedky procesného útoku tak,
aby súdu bolo zrejmé, čo má prejedávať, na základe akých skutočností. Pri nároku na náhradu škody
je možné zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti uplatniť, ak sú splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej
ujmy, existencia príčinnej súvislosti protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodu, zavinenie toho,
kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto predpoklady zodpovednosti žalovaným v konaní
v žiadnom smere preukázané neboli. Nebol preukázaný ani jeden z týchto predpokladov zodpovednosti
za škodu. Čo sa týka zodpovednosti za vady diela, takisto v tomto smere žalobca neuvádzal podstatné

skutkové tvrdenia, ani nenavrhol ďalšie prostriedky procesného útoku, uvedené nevyplynulo ani z petitu
žaloby. Súd teda na základe skutkových tvrdení žalobcu, ako aj vykonaných dôkazov, nemal preukázaný
vznik nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 3 045 eur a žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd
v tomto smere poukazuje na čl. 7, čl. 8 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súdne konanie
sa začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným

zákonom Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca bol
aj písomne, aj ústne na pojednávaní vyzývaný, aby ozrejmil skutkové tvrdenia, na základe ktorých si
uplatnil požadovanú žalovanú sumu, tieto však súdu neoznačil tak, aby súd mohol rozhodnúť vo veci
v prospech žalobcu.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal
plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.