Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 19, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616202332.5

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v právnej veci žalobkyne V. R., D.. XX. XX. XXXX, N. U. O., S. XXXX/
XX, H.. Č.. N. C. X, U. O., zastúpenej opatrovníčkou M. G., D.. XX. XX. XXXX, N. U. O., C. X, žalobkyňa
právne zastúpená JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, proti
žalovanému KEŠOVKA, Telervis Plus, a. s., IČO: 35717769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava,
zastúpenému JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava,

v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, o výške náhrady trov konania, na základe sťažnosti
žalobkyne, podanej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/65/2016-50 zo dňa 28. 03.
2017, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobkyne proti výroku č. II. uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/65/2016-50 zo
dňa 28. 03. 2017 sa z a m i e t a .

Výrok č. I. uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6C/65/2016-50 zo dňa 28. 03. 2017 zostáva
n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 03. 2016, žalobkyňa žiadala určiť, že Zmluva o úvere
č. 520140616 zo dňa 21. 02. 2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 21. 02. 2014 a Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 21. 02. 2014 k Zmluve o úvere, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné.

2. Prvoinštančný súd rozsudkom č. k. 6C/65/2016-17 zo dňa 14. 06. 2016 žalobe vyhovel a žalobkyni
priznal náhradu trov konania vo výške 214,74 eur. Na základe odvolania, podaného žalovaným, vo
veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením 6Co/237/2016-44 zo dňa 31. 01. 2017 rozsudok
okresného súdu zrušil a konanie zastavil. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 256 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na

náhradu trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie odvolací
súd odôvodnil tým, že žalobkyňa aj napriek vedomosti o prekážke veci rozhodnutej, iniciovala súdne
konanie, v ktorom vznikli žalovanému trovy konania.

3. O výške náhrady trov rozhodol tunajší súd - vyšší súdny úradník, uznesením zo dňa 28. 03. 2017,
č. k. 6C/65/2016-50 tak, že výrokom č. I. žalobkyni neuložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

prvoinštančného konania a výrokom č. II. žalovanému priznal náhradu trov druhoinštančného konania
vo výške 447,66 eur, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na
účet prijímateľa náhrady trov JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta so sídlom v Bratislave.

4. Žalobkyňa, zastúpená advokátkou, podala v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu sťažnosť, z
ktorej vyplýva, že smeruje iba voči výroku č. II. uznesenia, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť

žalovanému náhradu trov druhoinštančného konania vo výške 447,66 eur. Sťažnosť je odôvodnená
tým, že je žalobkyňa je zbavená spôsobilosti na právne úkony, pričom z vykonaného dokazovania vprejednávanej veci, ako aj z ďalších konaní vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v skutkovo
súvisiacichveciachvyplýva,žežalobkyňajeosobouvhmotnejnúdziaževzhľadomnajejrozpoznávacie
schopnosti sama bola obeťou podvodného konania spočívajúceho v tom, že páchateľ tohto podvodného

konania,Š.Š.,t.č.vovýkonetrestu,nahovorilžalobkyňunauzatvoreniejednotlivýchzmlúvatonielenso
žalovaným, pričom žalobkyňa nikdy neprevzala finančné prostriedky. V sťažnosti je namietaný aj postoj
žalovaného, ktorý až v druhoinštančom konaní poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 09. 2015, sp. zn. 5C/137/2015 a v prvoinštančom konaní neuplatnil žiadne
prostriedky procesnej obrany, na pojednávanie nariadené na deň 14. 06. 2016 sa bez ospravedlnenia

nedostavil. V dôsledku toho žalobkyňa žiadala, s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, uznesenie
vydané vyšší súdnym úradníkom zmeniť tak, že žalovanému sa náhrada trov druhostupňového konania
nepriznáva.

5. Proti prvému výroku uznesenia, ktorým žalobkyni nebola uložená povinnosť nahradiť žalovanému
trovy prvoinštančného konania, odvolanie podané nebolo a v tejto časti preto zostalo uznesenie

6C/65/2016-50 zo dňa 28. 03. 2017 nedotknuté.

6. Podľa § 239 CSP
(1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

(2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Z ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že rozhodovanie o náhrade trov konania má dve
samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhoduje súd
bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
pritom súd posúdi výsledok konania, pomer úspechu strán sporu a takisto sa vysporiada aj s tým, či sú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP. Odvolací súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo, rozhodol v súlade s ustanovením
§ 396 ods. 1, 2 CSP aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania tak,
že tento nárok priznal žalovanému proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Uznesenie Krajského súdu v Žiline
6Co/237/2016-44 zo dňa 31. 01. 2017 nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 03. 2017 a prvoinštančný súd

je týmto rozhodnutím viazaný.

13. Nakoľko o nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím odvolacieho
súdu, prvoinštančný súd rozhodoval už iba o výške náhrady trov konania. Uznesením 6C/65/2016-50 zo
dňa28.03.2017,ktoréjeriadneodôvodnené,bolažalovanémupriznanánáhradatrovdruhoinštančného

konania vo výške 447,66 eur. Nakoľko toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník, je proti nemu prípustná
sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy. O sťažnosti rozhoduje sudca prvej inštancie.

14. Žalobkyňa v dôvodoch sťažnosti nespochybnila výšku priznanej náhrady trov druhoinštančného
konania, t. j. sumu 447,66 eur, pričom v zmysle § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže

sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Nakoľko v „druhej fáze“ rozhodovania o
trovách konania sa súd už nemôže zaoberať okolnosťami, ktoré boli právne významné pre rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania, dôvody, uvedené v sťažnosti nie sú pre rozhodnutie o výške náhrady
trov konania právne významné. Pretože žalovanému bola priznaná náhrada trov v správnej výške(výpočet náhrady trov druhoinštančného konania žalovaná ani nespochybnila), súd v zmysle § 250 ods.
1 CSP zamietol sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.