Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813224773.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcom: 1/ H. Bielik, narodený X.XX.XXXX,
bytom N. XXX/XX C., 2/ Y. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, C. o zaplatenie X 915,08 EUR s
príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom v
Bratislave, Zámocká 36 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi 1/ a odporkyni 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ a odporkyne 2/ trovy
konania v sume 827,08 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského vedený v
Unicredit bank, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 25.11.2013 domáhal proti odporcom 1,2 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia 2 915,08 EUR s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od

21.12.2010 do 06.08.2011 v sume 12,18 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2 915,08 EUR od 07.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že odporca dňa
10.10.2005 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ) zmluvu č.
XXXXXXXXX, ,na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcom 1,2 peňažné prostriedky.
Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa §§497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 28.06.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,

a.s. a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5
215,41 EUR a pozostávala z istiny 4.889,55 EUR , úroku z omeškania 325,86 EUR , pričom sumu úroku
z omeškania 325,86 EUR si navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca t.j. Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi úver vo výške 3.319,39 EUR, ktorý mal byť splatný v mesačných
splátkach vo výške 50,26 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci a navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.09.2015 v počte 58 a celkovej výške 2.915,08 EUR. Splátky
pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2015 sa stali splatnými dňa 06.08.2011, kedy navrhovateľ

vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Navrhovateľ si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Odporca odo
dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu neuhradil na splátkach žiadnu sumu.Súd vydal dňa 06.12.2013 platobný rozkaz č.k. 6Ro/493/2013 - 23, ktorým zaviazal odporcov 1,2
spoločne a nerozdielne uhradiť uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nebolo
možné doručiť odporcom do vlastných rúk.

Podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) ak platobný rozkaz nemožno
doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Dňa 30.05.2014 súd pre
opakovanú nemožnosť doručenia platobného rozkazu odporcovi platobný rozkaz zrušil.

Podaním z 04.11.2014, doručeným súdu dňa 10.11.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na
strane odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpená JUDr. Patrikom
Podhorským,podanímz23.02.2015,doručeným27.02.2015vniesolvedľajšíúčastníkvkonanínámietku
premlčaniaceléhonároku,spoukazomna §§101a103Občianskehozákonníka,kedyzačnepremlčacia
doba plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky . Poukázal na súdnu prax, podľa ktorej, ak veriteľ
môže vyvolať splatnosť celého dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať, teda prvá objektívna

možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade
mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní so splnením jednej splátky o
viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky jezjavné,ževčasepostúpeniapohľadávky,tedadňa28.6.2011boliodporcoviavomeškaní
1195 dní, a keďže navrhovateľ podal žalobu vo veci samej až 23.12.2013 teda po uplynutí trojročnej

premlčacej doby, vzniesol námietku premlčania celého práva. V čase od postúpenia pohľadávky do
podania žaloby uplynulo ďalších 882 dní a v čase podania žaloby teda omeškanie predstavovalo spolu
2077 dní, čo je viac ako 4 roky. K postúpeniu pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001
Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo lenčasti svojho peňažného záväzku vočibanke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. V zmysle cit. ust.
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Postupca, ktorému

bola pohľadávka postúpená bankou je tak povinný tvrdiť a dokázať , že pred postúpením pohľadávky
banka klienta vyzvala na splnenie svojho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Tiež pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej
operácii v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa

zo zmluvy o úvere. V zmysle čl. I. tejto zmluvy totiž k poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka
vrátiť ho dochádza až okamihom poskytnutia peňažných prostriedkov, taktiež nemožno považovať že
preukázanú podmienku 90-dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj
písomnevyzvanýnasplneniesvojhozáväzkuzozmluvy.Navrhovateľtaknedokázal,žepohľadávkavoči
odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne

odporcovi poskytnuté, a že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák.č.
483/2001 Z.z., nemožno tak považovať za dokázané platné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa
a že tento je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti navrhovateľom zo dňa 18.07.2011 považuje vedľajší účastník za nekalú obchodnú praktiku
zo strany navrhovateľa, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v

konečnom dôsledku znamená, že navrhovateľ nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať
mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným
oprávnením banky , pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
Na základe uvedeného vedľajší účastník navrhol , aby súd žalobný návrh v celej časti zamietol a žiadal
náhradu trov konania.

Dňa 05.03.2015 podal navrhovateľ do konania námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.
Uznesením z 26.03.2015 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, o
odvolaní navrhovateľa voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením z 04.08.2015
tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ sa vyjadril k podania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podaním z 13.05.2015
keď uviedol, že podľa názoru doc. N.. Y. X., PhD. , LL.M. účelom § 92 zákona o bankách je úprava
výnimiek z bankového tajomstva, ods. 8 tohto ustanovenia nehovorí nič o podmienkach platnostipostúpeniapohľadávky,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového
tajomstva. Hlavný účet tohto ust. bol podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie
obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že doručenie písomnej

výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Odporcovi
bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti , z ktorého vyplýva, že v čase pred

postúpením pohľadávky bol odporca v omeškaní so splácaním.

Na uvedené písomne reagoval vedľajší účastník podaním z 19.10.2015 v ktorom uviedol, že navrhovateľ
nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní , zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka , lebo na
navrhovateľa nemohla byť zo strany postupcu ( SLSP, a.s. ) postúpená pohľadávky pozostávajúca z

čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Navyše postupca v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo preukázané
nebolo, preto tiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno splnenia
tejto povinnosti. Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky,

pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky, toto oprávnenie
navrhovateľ nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnení navrhovateľom , ktorý opiera
o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je ,,nárokom“ ktorý nemá oporu v zákone, a preto nemožno
takémuto právo poskytnúť ochranu. Keďže tak neboli dodržané podmienky postúpenia pohľadávky,
navrhovateľ nie je oprávnený z hmotného práva uplatňovať voči odporcom žiadne nároky.

Uznesením z 16.10.2015 súd rozhodol, že písomnosti určené odporcom 1,2 sa im budú doručovať
uložením v súdnom spise a to do právoplatného skončenia tohto konania.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, netrval na svojej osobnej účasti, s tým, aby súd rozhodol v
jeho neprítomnosti, odporcovia 1,2 sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť neospravedlnili, nepožiadali
o odročenie pojednávania, nedostavil sa vedľajší účastník, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca ,
súd preto pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0372487438, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením
SLSP o postúpení pohľadávky z 18.07.2011, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti od navrhovateľa z 18.07.2011, zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.06.2011, prílohou č. 1

k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania , vyjadrením
vedľajšieho účastníka z 23.02.2015 12.03.2015, 10.06.2015, 19.10.2015 námietkou neprípustnosti
vedľajšieho účastníka z 27.02.2015, vyjadrením navrhovateľa z 07.05.2015, 31.10.2015, oznámením
o začatí výkonu mandátnej činnosti, oznámením SLSP, a.s. k žiadosti súdu, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav :

Dňa 10.10.2005 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporcami ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 3.319,39 EUR
( 100.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 12,10 % ročne v deň uzatvorenia úverovej

zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005, so splatnosťou k 20.dňu v kalendárnom mesiaci a
s konečnou splatnosťou úveru k 20.09.2015 a výškou mesačnej splátky 50,26 EUR. Splatnosť úrokov
bola dohodnutá mesačne posledný deň kalendárneho mesiaca.

Navrhovateľ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania nadobudol na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.06.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48 Bratislava a
navrhovateľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava. Postupca zaslal odporcovi
písomné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011.Z priloženej prílohy č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok vyplýva, že odporcom bol poskytnutý úver 3 319,39 EUR, zostatok pohľadávkyku dňu postúpenia bol 5 215,41 EUR, z toho istina 4 889,55 EUR a úroky 325,86 EUR, s počtom dní
omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 1 195 dní. Dňa 18.07.2011 vyhlásil navrhovateľ mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru a vyzval odporcov 1,2 k úhrade dlžnej sumy vo výške 5 390,19 EUR

najneskôr do 01.08.2011.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach v
celom rozsahu. Žiadal splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.9.2015 v počte 58 a v celkovej výške

2.915,08 EUR na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa
dňa10.10.2005.Nevedelsavyjadrilkuskutočnosti,čiprávnypredchodcanavrhovateľapredpostúpením
pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ani k tomu, či právny predchodca navrhovateľa vyzýval
odporcov v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách a či im takáto výzva bola doručená.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní žiadal žalobný návrh

zamietnuť v celom rozsahu, zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach, ktoré zároveň doplnil,
že tvrdenie navrhovateľa o tom, že § 92 Zákona o bankách upravuje iba výnimky z bankového tajomstva
a že absencia výzvy má vplyv iba na sankcie podľa tohto zákona a nie teda platnosť, vyvracia uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/203/2015 z 19.5.2015, ktoré odkazuje práve na dôvodovú
správucitovanéhoustanoveniaatedajednoznačnenásledkomnedodržaniapostupujepráveneplatnosť

postúpenia pohľadávky. Toto uznesenie krajského súdu rovnako vyvracia tvrdenia Doc. JUDr. Csacha
a rovnako vyvracia tvrdenia navrhovateľa, že zákonodarca mal na mysli peňažný záväzok ako celok a
nie časť peňažného záväzku. Predmetné rozhodnutie zároveň hovorí o tom, že na to, aby banka mohla
postúpiť celý záväzok je potrebné, aby najskôr sama zosplatnila tento záväzok, nakoľko v tomto konaní
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť len zo strany navrhovateľa sme toho názoru, že takýto postup

nie je možný, a teda nemohol na navrhovateľa prejsť celý záväzok. Zároveň tým, že žalobca nedoložil
výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách mal za to, že nemohla byť platne postúpená pohľadávka z
banky na tretiu osobu. K omeškaniu uviedol, že samotný navrhovateľ vo svojom poslednom vyjadrení
zo dňa 31.10.2015 udáva, že si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že v zmysle prílohy č.
1 k zmluve o postúpení pohľadávok bolo omeškanie odporcu 1195 dní. Týmto navrhovateľ sám vlastne

priznal, že pohľadávka už ku dňu jej postúpenia bola premlčaná.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník

domáha voči odporcom 1,2 zaplatenia sumy 2.915,08 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku,
ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 od postupcu,
právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou.
Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5 215,41 EUR. Pohľadávka vznikla na základe
zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou

sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a odporcom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s
Obchodným a Občianskym zákonníkom.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ

(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou

úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,
možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)
v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).

Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej
výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo navrhovateľom tvrdené, že dňa 28.06.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom ako

postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči odporcom 1,2 zo zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 10.10.2005. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že by Slovenská
sporiteľná a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa
a.s., IČO: 00 151 653 iba oznámila odporcom listom zo dňa 18.07.2011. Súd preto dospel k záveru,že Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 mohla na navrhovateľa v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok
uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní),

preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených navrhovateľom nemal preukázané, že by odporca 1,2 bol písomne vyzvaný
Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a že by po takejto výzve bol odporca v omeškaní viac
ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti vykonal navrhovateľ oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011
mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo zo strany navrhovateľa ako osoby,
ktorá nie je bankou až po postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
28.06.2011, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila Slovenská
sporiteľňa, a.s. ani že neuplynula doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda
súd má preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách.

Pokiaľ by aj boli zmluvou postúpené splatné pohľadávky (t.j. dovtedy splatné splátky), v tejto časti súd
nemá preukázanú existenciu výzvy banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách.

Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru,

že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a navrhovateľ nenadobudol pohľadávku voči odporcovi. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo
preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporcom
1,2 , ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu. Z odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/203/2015 z 19.05.2015 vyplýva, že tento odvolací súd
taktieždospelvosvojomrozhodnutíkzáveru,žedodržanie§92ods.8Zákonaobankáchjepodmienkou
platnosti postúpenia pohľadávky a že postúpiť možno len splatnú časť pohľadávky, keď uviedol, že ,,
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu ( pôvodne išlo o § 92 ods. 7 doslova uvádza: V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to

aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou z 21.10.2010
predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.o.
postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebolsplatnýcelýúver(nedošlokvyhláseniumimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru , vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva

o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka...Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemožno vo vlastnej réžii
ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý nemožno podriadiť
pod pojem spravovanie úveru.“ ( koniec citácie ). Povinnosťou navrhovateľa v konaní bolo svoje

tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nestačí,
pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho
účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ vedľajší účastník vzniesol v konaní aj námietku
premlčania súd na záver dodáva, že zamietol návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zo strany
navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak je toho názoru, že právny vzťah medzi navrhovateľom

a odporcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že
navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka (ObZ). Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľ
uzavrel s odporcom zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí

medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na
druhej strane je tiež zrejmé, že odporca 1,2 v danom prípade pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia
v zmluve), kým právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom

formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol odporca podstatným
spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 OZ obsahoval § 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny
výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle v tom čase platného § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať každú zmluvu uzavretú podľa OZ alebo ObZ, akoaj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Vzhľadomnatútoskutočnosť
a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu

potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ
a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č.
258/2001 Z.z.. Spornou otázkou sa v danom prípade javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu
je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka. Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na

úver dopadá tretia časť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v
danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že
názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné.
Súd sa v tomto prípade na základe uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je
v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí
ako väčšinový. V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1,2 na základe zmluvy o splátkovom úvere zo

dňa 10.10.2005 čerpali od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk a tento
sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 1.514,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.11.2005
a konečnou splatnosťou úveru 20.09.2015. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení
pohľadávok z 28.06.2011 postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na navrhovateľa predmetnú pohľadávku
zo zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky

celkom vo výške 5 215,41 EUR s výškou omeškanej istiny 4 889,55 EUR a s uvedením celkového
počtu dní omeškania 1195 dní. I keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného
zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy
akoosobitnýzmluvnýtypúveru,avšakobsahujeurčitýprávnyrámecprevšetkyzmluvnétypy,čiužpodľa

Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie
námietky premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i
premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je
potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. Súd dospel k

záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná z dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu
28.06.2011 boli odporca 1,2 v omeškaní 1195 dní, čo predstavuje lehotu 3,27 roka, z čoho vyplýva, že
už ku dňu postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka už premlčaná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní boli úspešní odporca 1,2 a

vedľajší účastník na strane odporcov. Súd nepriznal odporcom žiadne trovy, hoci boli v konaní úspešní,
z dôvodu, že si v konaní žiadne trovy neuplatnili, priznal náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane odporcov. Sumu trov právneho zastúpenia súd určil podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a/, c/, d/,§ 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom právnemu zástupcovi vedľajšieho

účastníka na strane odporcov mu priznal odmenu a náhrady za:

1.prevzatie a prípravu zastúpenia ...111,21 EUR
2.písomné podanie návrhu ...111,21 EUR
3.vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa z 10.06.2015 ...111,21 EUR

4.vyjadrenie vo veci z 19.10.2015 ...111,21 EUR
5.účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015 ...111,21 EUR

režijný paušál v roku 2015 5 x 8,39 EUR

náhrada za stratu času 10 x 13,98 eur...139,80 EUR / za cestu na pojednávanie a späť /
cestovné náhrady: Bratislava - Prievidza - Bratislava ...89,28 EUR

Spolu trovy právneho zastúpenia ...827,08 EUR.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.