Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212669
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212669.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu : EOS KSI

Slovensko s.r.o, so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislava, Pajštúnska č.5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému : R. X. nar. X.XX.XXXX,
bytom S. Č.. XX o žalobe na zaplatenie sumy 1.374,26- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.153,39,- € spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 530,90,- € odo dňa 4.12.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 603,96,- €, odo dňa 4.1.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,53,-
€ odo dňa 4.2.2013 do zaplatenia a s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,-€ odo dňa 4.3.2013

do zaplatenia v 60,-€ mesačných splátkach splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 67,88% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania z dlžných súm
počítaným odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.

2/. Žalobu odôvodnil tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení a dodatkov k takejto zmluve medzi
jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava,
IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a žalovaným, na základe ktorej zmluvy poskytoval
odporcovi služby v programe PODĽA SEBA. Poukázal na to, že žalovaný nezaplatil faktúry vystavené za
poskytnuté služby. Uviedol tiež, že v dôsledku neuhradenia faktúr bol deaktivovaný a došlo k odstúpeniu
od zmluvy, a preto mu voči nemu vznikol nárok na fakturovanú sumu ako cenu za služby a uplatnil i nárok

zmluvnú pokutu v zmysle dodatkov k zmluve o pripojení. Aktívnu legitimáciu preukazoval tým, že dňa
20.11.2014 jeho právny predchodca ako postupca na jednej strane a on ako postupník na strane druhej
uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na
neho.

3/. Žalovaný sa k návrhu žalobcu nevyjadril.

4/. Žalobca, jeho právny zástupca ani sa nariadeného pojednávania na deň 6.12.2016 nezúčastnili.
Svoju neúčasť včas ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Pojednávania sa sa zúčastnil žalovaný,
uplatňovaný nárok žalobcu nespochybňoval. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec
v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 ods. 2 C. s. p. prihliadol na obsah spisu.5/. Nárok žalobca preukazoval listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pripojení v spojení s Dodatkom,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb prostredníctvom siete Slovak

Telekom a. s., a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2011.

6/. Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa

01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

7/. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon
o elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8/. Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvy,aksaúčastník,ktorýmjefyzickáosoba,zaviaževyužívaťurčitúverejnúslužbupodniku
počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní
danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

9/. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10/. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

11/. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o

poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12/. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13/. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14/. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15/. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16/. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17/. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18/. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

19/. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny žalobcu Slovak Telekom, a.s., so
sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení (ďalej
len „zmluva o pripojení“) podľa Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe
ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu

za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovanému do siete poskytovateľa a používania služieb v
programe „Program PODĽA SEBA“. K uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi dňa
29.01.2013 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb „Program PODĽA
SEBA a PODĽA SEBA 3“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1. písm. a/ dodatku), záväzok žalovaného
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb

adodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvou,dodatkomavšeobecnýmipodmienkami(bod1.písm.
b/ dodatku), pre prípad porušenia ktorého záväzku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany podniku sa žalovaný zaviazal uhradiť poskytovateľovi zmluvné pokuty v sume 248,95
€ a 120,-€.

20/. Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo súd zistil,
že žalobca oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom došlo s účinnosťou
k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pripojení na neho.

21/. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011
Z. z.), ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu
žalobcu žalovanému došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy.

22/. Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné

hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka).

23/. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, cenu
poskytovaných služieb fakturoval tento žalovanému faktúrou č. 7211711287 splatnou dňa 3.12.2012
na sumu 530,90,- €, faktúrou č. 7212793344 splatnou dňa 3.01.2013 na sumu 603,96,-€, faktúrou č.
7300415344 splatnou dňa 3.02.2013 na sumu 15,50,- €, faktúrou 7301589187 splatnou dňa 3.3.2013
na sumu 3,-€ a zmluvnú pokutu žalovanému účtoval faktúrou č. 7302720313 splatnou dňa 3.04.2013

na sumu 220,87,- €. Vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby a ani zmluvnú pokutu žalovaný nezaplatil
neuhradil riadne a včas.24/. Súd považoval žalobu za dôvodnú v časti nároku z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté
elektronické služby, preto žalobcovi prisúdil sumu 1.153,39,- €. Súdu totiž nebol predložený žiaden

dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil čo i len časť hovorného, rovnako ako nebolo predložené
žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu
poskytnutých elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.

25/. Keďže s platením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok z

omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti. Pri určení výšky
úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu prvého dňa z omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm, t.j. deň nasledujúci po splatnosti
jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 0,75 % ročne.

26/. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie §
10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

27/. Súd zároveň dospel k záveru, že zmluvnú pokutu s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne.

28/. Bolo nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Z
rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu dojednáva za
rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v zmluvách, ktoré majú formulárový charakter mení

len ich výšku. Svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodňuje skutkovým tvrdením, že spotrebiteľ
porušil svoj zmluvný záväzok, nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované
plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do
zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.

29/. Zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná súd považuje za neprimeranú sankciu. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so
zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru

súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad
vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že

právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie

zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým
sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako
neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako
je zmluvná pokuta. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia

ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom,
kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
dodávateľ nerozlišuje, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Bez významu nie je ani forma uzavretej
zmluvy s vylúčením možnosti žalovaného ovplyvniť jej obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute je v spornejzmluve navyše uvedené drobným písmom a je daná dôvodná pochybnosť, či priemerný spotrebiteľ je
schopný v krátkom čase v rámci kontraktačného procesu pochopiť význam takejto zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti.

Pozornosti súdu neunikla ani skutočnosť, že žalovaný pokiaľ uplatňuje žalobou nárok na úhradu ceny za
služby predkladá faktúry ako daňové doklady s presnou špecifikáciu sumy na úhradu. Vystavená faktúra
na úhradu zmluvnej pokuty je však bez takejto špecifikácie a i týmto spôsobom sa podľa súdu snaží
žalobca znemožniť riadnu kontrolu dojednanej zmluvnej pokuty.

30/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. , podľa ktorého, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov právo.

31/. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo

zaplatenie sumy1.374,26,- € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.153,39
€, čo je v percentuálnom vyjadrení 83,94 %, žalovaný bol úspešný v percentuálnom vyjadrení 16,06 %.
Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 67,88 % (83,94 % mínus 16,06 %). Preto súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).