Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010811.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného L. Q. pre trestný čin vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. f/ Tr. zák. účinného
do 30.6.1998, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2016, prejednal sťažnosť
obžalovaného L. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn.3Tk/1/2016 zo dňa 13. septembra

2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného L. Q. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 13. septembra 2016, sp.zn.3Tk/1/2016 rozhodol tak, že podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného L. Q. o jeho prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko

dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej trvá. Zároveň okresný súd podľa § 80 ods. 1
písm. c/ Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté
sťažnosťou obžalovaného L. Q.. Obžalovaný L. svoju sťažnosť písomne zdôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu.

Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že väzba nie je druh trestu, ale je
len výlučne procesným opatrením dočasne zaistiť obvineného pre potreby prebiehajúceho trestného
konania. Poukázal na to, že z výpovede ml. L. R. na hlavnom pojednávaní ako svedka vyplýva, že
obžalovaný mal poškodenému zasadiť viac úderov bejzbalovou palicou, ako on a ďalej uviedol, že
bejzbalovú palicu vrátil T. B.. Podľa jeho názoru práve svedok T. B. na hlavnom pojednávaní vyvrátil

vo svojej výpovedi tvrdenie R., keď mu tento niekoľko dní po udalosti ešte v roku 1996 porozprával čo
sa udialo v dome nebohého, pričom R. vtedy tvrdil, že to bol iba on, kto udieral bejzbalovou palicou
poškodeného Q., až sa tento prestal hýbať. S. uviedol, že R. mu predmetnú bejzbalovú palicu nikdy
nevrátil. Podľa jeho názoru z toho vyplýva, že korunný svedok ml. L. R. klame a zavádza. Ďalej
obhajca obžalovaného uviedol, že neobstojí tvrdenie súdu, že by obžalovaný ušiel, alebo sa skrýval
pred trestným stíhaním, nakoľko na ulici R. v A. má stále trvalý pobyt u svojej matky a so svojou

priateľkou, s ktorou vychovávajú tri deti bývajú na G. ulici, kde bol zadržaný. Nahlásenie prechodného
pobytu pritom nevyplýva zo žiadnej normy. Tvrdenie súdu, že by sa eventuálne skrýval alebo ušiel
do zahraničia je zo strany súdu iba v hypotetickej polohe, ktoré nevyplýva zo žiadneho dôkazu z
trestného spisu. Obhajca obžalovaného doplnil písomné dôvody sťažnosti podaním zo dňa 20.9.2016,
ktoré bolo doručené na krajský súd dňa 21.9.2016. V písomnom doplnení sťažnosti uviedol, že na návrh
obhajoby boli dve svadobné fotografie obžalovaného L. Q. z januára 1996 predložené kriminalisticko-

expertíznemu ústavu PZ Bratislava za účelom vypracovania znaleckého posudku s otázkou, či L. Q.
mohol prejsť cez otvor dverí o rozmere 120 cm x 15 cm tak, ako to tvrdil svedok L. R.. Z posudkuvyplynulo, že úloha zadaná súdom nie je predmetom skúmania odvetvia kriminalistická antropológia.
Obhajca obžalovaného predložil uvedené fotografie I.. L. A., ktorý ako produktový a počítačový dizajnér
nasimuloval na základe uvedenej váhy a postavy 182 cm/72 kg reálnu situáciu v danom čase. Obhajca

poukázal na to, že z grafického zobrazenia aj z jeho písomného záveru vyplýva, že obžalovaný by
cez otvor s danými rozmermi nemohol preniknúť. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov
navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a obžalovaného prepustil z
väzby na slobodu, pretože sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na základe sťažnosti obžalovaného L. Q., ktorá mu spolu
so spisom bola predložená dňa 16. septembra 2016, na neverejnom zasadnutí dňa 22. septembra 2016
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým podal obžalovaný L. Q. sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe
svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín podala dňa 2.6.2016 na
obvineného L. Q. na Okresný súd Trenčín obžalobu sp.zn.1Kv/60/15/3300-98 zo dňa 1.6.2016 pre
trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, f/ Tr. zák.
účinného do 30.6.1998 na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, obsah ktorého okresný súd
podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z dôvodu, že rozhodnutia súdov prvého a

druhého stupňa v tej istej veci tvoria jeden celok, krajský súd nepovažuje za potrebné obsah tohto skutku
opätovne uvádzať v odôvodnení tohto uznesenia.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých výrokov uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe mohli spôsobiť

nesprávnosť vyššie uvedených výrokov napadnutého uznesenia.

V rámci preskúmania správnosti samotných napadnutých výrokov uznesenia, ktorým okresný súd
zamietol žiadosť obžalovaného L. Q. o prepustenie z väzby na slobodu, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom. Na základe realizácie svojej prieskumnej povinnosti

dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými
rozhodnými skutočnosťami, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutých výrokov, pričom skutočnosti, z ktorých
vychádzal, majú oporu v spisovom materiáli.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v

prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho
obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,
ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 71 ods.1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a

medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi. Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva pre súd povinnosť skúmať podmienky
väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom k tomu, že
väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných článkom 17

ods. 1 Ústavy SR a článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z článku 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie
do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozreniezo spáchania trestného činu a potreby zabrániť osobe v spáchaní trestného činu, alebo k úteku po jeho
spáchaní.

Pri posudzovaní dôvodov väzby podľa ustanovení Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a
súd môžu prihliadať len na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní
a sú významné pre záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ až
c/ Tr. por. Uvedené ustanovenia spolu s § 76 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného
možno vziať do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. vyžadujú naplnenie jednak materiálnej podmienky
väzby kumulatívne existenciu konkrétnych skutočností, odôvodňujúcich obavu z niektorého následku,
uvedeného pod písmenami a/ až c/ uvedeného ustanovenia pre prípad ponechania obvineného na
slobode. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd pri svojom rozhodovaní podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. skúmal splnenie materiálnych podmienok pre trvanie väzby obžalovaného L. Q..
Krajský súd na základe preskúmania spisového materiálu sa stotožnil s názorom okresného súdu,

podľa ktorého obžalovanému L. Q. bolo zákonným spôsobom vznesené obvinenie a že doteraz zistené
skutočnosti, vyplývajúce z úkonov vykonaných v rámci trestného stíhania, nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného činu vraždy
spolupáchateľstvom podľa právnej kvalifikácie v podanej obžalobe a sú dôvody na podozrenie, že tento
skutok v obžalobe spolupáchateľstvom spáchal obžalovaný L. Q.. Ani podľa názoru krajského súdu z

predloženého spisového materiálu doposiaľ nevyplýva existencia takého dôkazu, ktorý by sám osebe
alebo v spojení s ostatnými dôkazmi rozumne vyvracal dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre
ktorý bola podaná obžaloba. Preto krajský súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru,
že u obžalovaného L. Q. sú v danom prípade splnené materiálne podmienky pre rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por.

Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia senát krajského súdu naďalej zotrval na stanovisku, že
v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky formálne ako aj materiálne náležitosti, podmienky a
predpoklady pre vzatie obžalovaného L. Q. do väzby a jeho ďalšie trvanie. Senát krajského súdu sa
predovšetkým zaoberal dôvodnosťou trestného stíhania obžalovaného, pričom dospel k záveru, že táto

z doposiaľ zadováženej dôkaznej situácie jednoznačne vyplýva. V tomto štádiu rozhodovania súdu
o väzbe pri hodnotení dôkazov súdu postačuje záver, že 1/ zistené skutočnosti nasvedčujú, že bol
spáchaný skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, 2/ tento skutok má znaky trestného činu a 3/ sú
dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Týmito úvahami sa riadil aj senát krajského
súdu pri zisťovaní materiálnej stránky veci. Táto miera pravdepodobnosti u sťažovateľa L. Q. dosiahnutá

bola.

Senát krajského súdu sa stotožnil aj s existenciou skutočnosti odôvodňujúcich väzbu obvineného v
zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a dôvodnosťou jeho ponechania vo väzbe aj v tomto
štádiu trestného konania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého

účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného
konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného
do väzby existenciou dôvodnej obavy, vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych
skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby. Výklad
zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou súdu, ktorý pri dôkladnej znalosti

skutkových okolnosti a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci musí posúdiť, či vzatie do väzby je
opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia
nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto
kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného,
jeho osobných pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení.

Dôvod útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. je u obžalovaného L. Q. naďalej daný hrozbou
vysokého trestu, a to vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti, pričom táto hrozba vyplýva z
právnej kvalifikácie stíhaného skutku, ktorá umožňuje uloženie aj výnimočného trestu, vrátane doživotia.
Hrozba uloženia takéhoto najvyššieho trestu, na čo poukázal už krajský súd (uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne, sp.zn.23Tpo/15/2016 zo dňa 8. februára 2016) pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby,
nepochybne inak pôsobí na eventuálnu snahu možného páchateľa „utiecť“, než trest odňatia slobody
podstatne nižší a umocňuje dôvodnosť útekovej väzby, keďže nemožno vylúčiť, že v prípade prepustenia
na slobodu by sa obžalovaný vyhýbal vedenému trestnému konaniu. Prokurátorka v návrhu na vzatieobžalovaného do väzby taktiež správne uviedla, že obžalovaný sa bez prihlásenia zdržoval na inej
adrese ako bola adresa jeho trvalého bydliska. K hrozbe vysokým trestom v súčasnom štádiu trestného
konaniapristúpilaitáskutočnosť,žeokresnýsúdpopodaníobžalobyvykonaldňa14.7.2016nahlavnom

pojednávaní zákonným spôsobom výsluch obžalovaného L. Q., výsluch svedkov L. R., T. B., J. Q., R.
Q., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal na návrh prokurátora KP zápisnice o výpovedi svedkov
T. Q., T.. T. L., U. N., B. Q., T. Q., L.. U. F., L. F. a iné, pričom hlavne svedok L. R. vo svojej výpovedi
popísal skutočnosti, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného a rovnako tak skutočnosti, ktoré vo
svojej výpovedi uviedol svedok T. B.. Tieto skutočnosti práve naopak, zosilnili u obžalovaného dôvod

útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Aj podľa názoru senátu krajského súdu, uvedené skutočnosti sú postačujúce na to, aby bolo možné
vysloviť záver o existencii dôvodu väzby u obžalovaného L. Q. v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm.
a/ Tr. por. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu pritom senát krajského súdu zistil, že ani v
tomtoštádiutrestnéhokonaniaodpredchádzajúcehorozhodnutiasúduoväzbeobžalovanéhonenastala

taká zmena podstatných skutočností (s výnimkou dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/
Tr. por.- uznesenie Okresného súdu Trenčín, č.k.3Tk/1/2016-463 zo dňa 26. júla 2016), na základe
ktorých by bolo možné odôvodniť zmenu záverov o existencii dôvodu väzby v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia Trestného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd správne rozhodol o žiadosti obžalovaného L. Q. o jeho
prepustení z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Tr. por., nakoľko u neho dôvod väzby podľa § 71 ods.
1 písm. a/ Tr. por. naďalej trvá.

Na tomto závere nemení nič ani predloženie počítačovej priestorovej simulácie produktového dizajnéra

I.. L. A. obhajcom v rámci doplnenia písomných dôvodov sťažnosti, ktorý vytvoril podľa dodaných
dobových fotografických podkladov a údajov o veku, výške a váhe dotyčnej osoby (obžalovaného)
približnú priestorovú simuláciu postavy a predmetného otvoru vo dverách, pričom pripustil, že vzhľadom
k použitej metóde (nie je vôbec uvedené aká metóda, a či sa jedná o verifikovanú exaktnú metódu)
vytvoreniaantropometrickéhomodeludanejpostavyjenutnévziaťdoúvahy,ženiektorételesnérozmery

sú vytvorené s určitou toleranciou a v skutočnosti sa môžu líšiť rádovo v centimetroch. Podľa názoru
krajského súdu nemôže takáto simulácia a písomné vyjadrenie produktového dizajnéra I.. L. A. sama
o sebe alebo v spojení s ostatnými dôkazmi rozumne vyvracať dôvodnosť podozrenia zo spáchania
skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba.

V súvislosti s dvojakými rozmermi otvoru na dverách (120 cm x 15 cm a 120 cm x 20 cm), cez ktorý
mal údajne obžalovaný spolu so svedkom L. R. vstúpiť do domu nebohého poškodeného U. Q. je
potrebné uviesť, že v pôvodnom vyšetrovacom spise Krajského úradu vyšetrovania PZ v Trenčíne
ČVS:KUV-4/10-97 k protokolu o ohľadaní miesta činu je pripojená fotodokumentácia, ktorá obsahuje
37 ks fotografií. Na fotografii č. 4 sa nachádzajú fotograficky zobrazené predmetné dvere (z pohľadu

od dvora, teda z vonku) a na fotografii č. 13 sú odfotené predmetné dvere z vnútornej strany domu.
Podotýkame, že na fotografii č. 4 je zobrazená kľučka s obalom so zámkom FAB, pričom zámok FAB a
jeho rozmery sú dlhoročnou technickou normou (jeho rozmery tak ako boli dané v čase skutku sú dané
aj v súčasnosti). Podľa názoru krajského súdu využitím porovnávacej meracej metódy by bolo možné
exaktne ustáliť aké boli vonkajšie aj vnútorné rozmery otvoru na predmetných vchodových dverách v

čase skutku.

Krajský súd ďalej dospel k záveru, že v danej trestnej veci nie je možné účel väzby obžalovaného L. Q.
dosiahnuť jej nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por., a to vzhľadom na osobu obžalovaného a aj vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu, ktorý

je daný záujmom chráneným Trestným zákonom. Vzhľadom na uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré
negatívne charakterizujú osobu obžalovaného a jeho správanie, je preto u obžalovaného dostatočne
odôvodnená nielen reálna obava zo správania vyplývajúceho z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.
por., ale aj záver, že nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je logicky
nedostatočné a neprijateľné. Hodnotiac všetky uvedené okolnosti jednotlivo i v ich súhrne, najmä však

skutočnosť, že konkrétny dôvod väzby obžalovaného je u neho naďalej daný, je väzba obžalovaného
L. Q. v tomto štádiu trestného stíhania z už uvedených dôvodov stále adekvátnym a nevyhnutným
zabezpečovacím opatrením.Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné,
zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky,
ktoré uvádza obžalovaný vo svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti v tomto štádiu trestného konania opodstatnené a dôvodné.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného L. Q. nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.