Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/481/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113206974
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113206974.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o, Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Y. I., narodený XX. X. XXXX, bytom E. XX,
Y., 2. S. E., narodený X. X. XXXX, bytom A. A. XX, Y., zastúpený: M. H., narodená XX.X.XXXX, bytom
A. A. XX, Y., o zaplatenie 15 169,90 eur s príslušenstvom a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh voči žalovanému v rade 1 zamieta.

II. Súd návrh voči žalovanému v rade 2 zamieta.

III. Súd konanie voči žalovanému v rade 1 v časti sumy 879,24 eur zastavuje.

IV. Súd žalovanému v rade 1 náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd žalovanému v rade 2 náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 3. 2013 sa žalobca voči žalovaným v rade 1 a v rade 2
domáha zaplatenia sumy 15 169,90 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53 eur od 12.

9. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 postúpil postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. na neho pohľadávku proti žalovaným. Postupca uzatvoril dňa 1. 11. 2004 so
žalovaným v rade 1 Zmluvu o splátkovom úvere č. 283825685, na základe ktorej mu poskytol finančné
prostriedky, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Podmienky čerpania

peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitostisúupravenévzmluveavoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Žalovanývrade1neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca postúpil od zmluvy
a vyzval žalovaného v rade 1 na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavuje sumu 15 669 eur (472 071,41 Sk), ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422
352,36 Sk), úroku z omeškania 1650,03 eur (49 719,05 Sk. Žalovaný v rade 1 uznal uvedený záväzok
v Dohode o uznaní záväzku. V tomto konaní si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 12.

9. 2012, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti
úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca má za to, že ide o zmluvu o úvere podľa
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky úveru riadne a
včas, postupca zosplatnil úver a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy. Žalovaní uhradili sumu 150 eur dňa13. 5. 2010, sumu 50 eur dňa 15. 6. 2010, sumu 150 eur dňa 13. 7. 2010, sumu 50 eur dňa 19. 8. 2010,
sumu 50 eur dňa 14. 12. 2010, sumu 50 eur dňa 21. 2. 2011. Dlžná suma 15 169,90 eur pozostáva
zo sumy neuhradenej istiny úveru vo výške 13 519,53 eur (t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom

všetkých mesačných platieb započítaných na istinu sumy 500 eur) a úroku z omeškania 1650,37 eur
(t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky).

Uznesením č. k. 8C/481/2013-72 zo dňa 9. 10. 2013 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný v rade
1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 169,90 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53

eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia. Žalovaný v rade 2 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8989,44 eur,
úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia. V rovnakej lehote sú
žalovaný v rade 1 a v rade 2 povinní zaplatiť trovy konania. Splnením povinnosti jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných“.

Nazákladepodaniažalobcuzodňa29.4.2014vspojenísupresnenímnapojednávanídňa8.7.2014sa

žalobca domáha voči žalovanému v rade 1 domáha zaplatenia sumy 14 290,66 eur, úroku z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 1 3519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia, voči žalovanému v rade 2 zaplatenia
sumy 8989,44 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia.

Žalovanú sumu žalobca špecifikoval v podaní zo dňa 29. 4. 2014 tak, že dňa 4. 11. 2009 pôvodný

veriteľ postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97 nasledujúcich splátok v plnej výške, v celkovej výške 15
669,90 eur, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur a z úroku z omeškania 1650,37 eur. Istina 14 019,53
eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný v rade 1 čerpal
dňa 13. 11. 2004 peňažné prostriedky v celkovej výške 9958,18 eur/300 000 Sk, žalovaný v rade 1 z
poskytnutého úveru uhradil v celkovej výške 3158,78 eur/95 161,60 Sk dňa 13. 11. 2004 - 5000 Sk, dňa

20. 12. 2004 - 4368 Sk, dňa 20. 1. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 2. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 3. 2005 - 4368 Sk,
dňa 20. 4. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 5. 2005 - 6,10 Sk, dňa 9. 6. 2005 - 15,10 Sk, dňa 8. 7. 2005 - 8714,80
Sk, dňa 29. 7. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 8. 2005 - 4368 Sk, dňa 28. 9. 2005 - 4245,20 Sk, dňa 14. 11.
2005 - 4490,80 Sk, dňa 9. 12. 2005 - 4368 Sk, dňa 20. 12. 2005 - 35,70 Sk, dňa 9. 1. 2006 - 4332,30 Sk,
dňa 20. 1. 2006 - 7,60 Sk, dňa 9. 2. 2006 - 4360,40 Sk, dňa 9. 3. 2006 - 4368 Sk, dňa 7. 4. 2006 - 4368

Sk, dňa 9. 5. 2006 - 4368 Sk, dňa 20. 5. 2006 - 91,70 Sk, dňa 9. 6. 2006 - 4276,30 Sk, dňa 20. 6. 2006
-18,60 Sk, dňa 7. 7. 2006 - 4349,40 Sk, dňa 9. 8. 2006 - 4368 Sk, dňa 27. 9. 2006 - 2801,50 Sk. Z úhrad
žalovaného v rade 1 bola istinu započítaná suma 2958,26 eur/89 120,50 Sk, na poplatky suma 165,97
eur/5000 Sk, na úrok z omeškania suma 34,55 eur/1041 Sk. Zmluvný úrok v celkovej výške 6831,75
eur v platobnej histórii predstavuje súčet položky Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou a vyčíslený za

príslušné obdobie ku dňu 30. 11. 2004 vo výške 1770 Sk, ku dňu 31. 12. 2004 vo výške 3049,70 Sk, ku
dňu 31. 1. 2005 vo výške 3036,80 Sk, ku dňu 28. 2. 2005 vo výške 2 733,80 Sk, ku dňu 31. 3. 2005 vo
výške 3007,70 Sk, ku dňu 30. 4. 2005 vo výške 2898,70 Sk, ku dňu 31. 5. 2005 vo výške 2997,10 Sk,
ku dňu 30. 6. 2005 vo výške 2931,20 Sk, ku dňu 31. 7. 2005 vo výške 2990,50 Sk, ku dňu 31. 8. 2005 vo
výške 2945,50 Sk, ku dňu 30. 9. 2005 vo výške 2849,50 Sk, ku dňu 31. 10. 2005 vo výške 2935,50 Sk,

ku dňu 30. 11. 2005 vo výške 2846,40 Sk, ku dňu 31. 12. 2005 ku dňu 2919,60 Sk, ku dňu 31. 1. 2006
vo výške 2907,10 Sk, ku dňu 28. 2. 2006 vo výške 2615,40 Sk, ku dňu 31. 3. 2006 vo výške 2931,20 Sk,
ku dňu 30. 4. 2006 vo výške 2864,30 Sk, ku dňu 31. 5. 2006 vo výške 2948,50 Sk, ku dňu 30. 6. 2006
vo výške 2934,60 Sk, ku dňu 31. 7. 2006 vo výške 3016,90 Sk, ku dňu 31. 8. 2006 vo výške 3128,40 Sk,
ku dňu 30. 9. 2006 vo výške 3048,20 Sk, ku dňu 31. 10. 2006 vo výške 3164,30 Sk, ku dňu 30. 11. 2006

vo výške 3098,10 Sk, ku dňu 31. 12. 2006 vo výške 3237 Sk, ku dňu 31. 1. 2007 vo výške 3274,20 Sk,
ku dňu 28. 2. 2007 vo výške 2991,30 Sk, ku dňu 31. 3. 2007 vo výške 3346,20 Sk, ku dňu 30. 4. 2007
vo výške 30. 4. 2007 vo výške 3215 Sk, ku dňu 31. 5. 2007 vo výške 3356,30 Sk, ku dňu 30. 6. 2007 vo
výške 3284,60 Sk, ku dňu 31. 7. 2007 vo výške 3431,10 Sk, ku dňu 31. 8. 2007 vo výške 3469,70 Sk,
ku dňu 30. 9. 2007 vo výške 3395,60 Sk, ku dňu 31. 10. 2007 vo výške 3547 Sk, ku dňu 30. 11. 2007 vo

výške 3471,20 Sk, ku dňu 31. 12. 2007 vo výške 3626 Sk, ku dňu 31. 1. 2008 vo výške 3666,80 Sk, ku
dňu 29. 2. 2008 vo výške 3468,80 Sk, ku dňu 31. 3. 2008 vo výške 3747,10 Sk, ku dňu 30. 4. 2008 vo
výške 3667 Sk, ku dňu 31. 5. 2008 vo výške 3830,40 Sk, ku dňu 30. 6. 2008 vo výške 3748,50 Sk, ku
dňu 31. 7. 2008 vo výške 3915,60 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 3959,60 Sk, ku dňu 30. 9. 2008 vo
výške 3874,90 Sk, ku dňu 31. 10. 2008 vo výške 4047,60 Sk, ku dňu 30. 11. 2008 vo výške 3961,10 Sk,

ku dňu 31. 12. 2008 vo výške 4137,60 Sk, ku dňu 31. 1. 2009 vo výške 138,88 eur, ku dňu 28. 2. 2009
vo výške 141,87 eur, ku dňu 31. 3. 2009 vo výške 141,87 eur, ku dňu 30. 4. 2009 vo výške 138,83 eur,
ku dňu 31. 5. 2009 vo výške 145,02 eur, ku dňu 30. 6. 2009 vo výške 141,91 eur, ku dňu 31. 7. 2009
vo výške 148,24 eur, ku dňu 31. 8. 2009 vo výške 149,90 eur, ku dňu 30. 9. 2009 vo výške 146,69 eur,ku dňu 31. 10. 2009 vo výške 152,33 eur, ku dňu 4. 11. 2009 vo výške 14,99 eur. Istina tak predstavuje
súčet položiek 9958,18 eur + 187,86 eur + 6831,75 eur - 2958,26 eur = 14 019,53 eur (bezhotovostné
čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou + zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou

- úhrady žalovaného v rade 1 na istinu). Po postúpení žalovaní uhradili sumu 500 eur, ktorá bola v plnej
výške započítaná na istinu, na istine zostala neuhradená suma 13 519,53 eur. Úrok z omeškania vo
výške 771,13 eur bolo vyčíslený ku dňu 31. 5. 2005 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 6. 2006 vo výške 6,50
Sk, ku dňu 30. 6. 2005 vo výške 23,20 Sk, ku dňu 8. 7. 2005 vo výške 11,60 Sk, ku dňu 29. 7. 2005
vo výške 7,30 Sk, ku dňu 28. 9. 2005 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 30. 9. 2005 vo výške 0,10 Sk, ku dňu

31. 10. 2005 vo výške 9,40 Sk, ku dňu 14. 11. 2005 vo výške 10,50 Sk, ku dňu 30. 11. 2005 vo výške 8
Sk, ku dňu 9. 12. 2005 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 31. 12. 2005 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 1. 2006 vo
výške 6,50 Sk, ku dňu 31. 1. 2006 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 9. 2. 2006 vo výške 6,50 Sk, ku dňu 28.
2. 2006 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 9. 3. 2006 vo výške 6,60 Sk, ku dňu 31. 3. 2006 vo výške 10,20 Sk,
ku dňu 7. 4. 2006 vo výške 5,90 Sk, ku dňu 3. 4. 2006 vo výške 9,30 Sk, ku dňu 9. 5. 2006 vo výške
7,60 Sk, ku dňu 31. 5. 2006 vo výške 10 Sk, ku dňu 9. 6. 2006 vo výške 7,50 Sk, ku dňu 30. 6. 2006 vo

výške 10,60 Sk, ku dňu 7. 7. 2006 vo výške 6,80 Sk, ku dňu 31. 7. 2006 vo výške 11,60 Sk, ku dňu 9. 8.
2006 vo výške 8,70 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 13,10 Sk, ku dňu 27. 9. 2006 vo výške 38,20 Sk,
ku dňu 31. 10. 2006 vo výške 59,80 Sk, ku dňu 30. 11. 2006 vo výške 91,80 Sk, ku dňu 31. 12. 2006 vo
výške 131,30 Sk, ku dňu 31. 1. 2007 vo výške 167 Sk, ku dňu 28. 2. 2007 vo výške 181 Sk, ku dňu 31.
3. 2007 vo výške 238,50 Sk, ku dňu 30. 4. 2007 vo výške 264 Sk, ku dňu 31. 5. 2007 vo výške 306,60

Sk, ku dňu 30. 6. 2007 vo výške 327 Sk, ku dňu 31. 7. 2007 vo výške 370,60 Sk, ku dňu 31. 8. 2007
vo výške 402,50 Sk, ku dňu 30. 9. 2007 vo výške 419,90 Sk, ku dňu 31. 10. 2007 vo výške 466,50 Sk,
ku dňu 30. 11. 2007 vo výške 481,70 Sk, ku dňu 31. 12. 2007 vo výške 530,40 Sk, ku dňu 31. 1. 2008
vo výške 562,40 Sk, ku dňu 29. 2. 2008 vo výške 554,70 Sk, ku dňu 31. 3. 2008 vo výške 626,30 Sk,
ku dňu 30. 4. 2008 vo výške 636,40 Sk, ku dňu 31. 5. 2008 vo výške 690,30 Sk, ku dňu 30. 6. 2008 vo

výške 698,30 Sk, ku dňu 31. 7. 2008 vo výške 754,20 Sk, ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 786,20 Sk, ku
dňu 30. 9. 2008 vo výške 791,10 Sk, ku dňu 31. 10. 2008 vo výške 850,10 Sk, ku dňu 30. 11. 2008 vo
výške 850,30 Sk, ku dňu 31. 12. 2008 vo výške 901,50 Sk, ku dňu 31. 1. 2009 vo výške 30,81 eur, ku
dňu 28. 2. 2009 vo výške 28,92 eur, ku dňu 31. 3. 2009 vo výške 33,32 eur, ku dňu 30. 4. 2009 vo výške
33,36 eur, ku dňu 31. 5. 2009 vo výške 35,64 eur, ku dňu 30. 6. 2009 vo výške 35,56 eur, ku dňu 31.

7. 2009 vo výške 37,89 eur, ku dňu 31. 8. 2009 vo výške 39,01 eur, ku dňu 30. 9. 2009 vo výške 38,82
eur, ku dňu 31. 10. 2009 vo výške 41,26 eur, ku dňu 4. 11. 2009 vo výške 5,41 eur. Úroky z omeškania
spolu predstavujú sumu 805,68 eur. Z úhrad žalovaného v rade 1 bola na úrok z omeškania započítaná
suma 34,55 eur, na úroku z omeškania zostala suma 771,13 eur.

Podaním zo dňa 26. 6. 2013 žalovaný v rade 2 uviedol, že bol ručiteľom žalovaného v rade 1, uplatňuje
námietku premlčania. Má za to, že splatnosť úveru nastala dňom postúpenia úveru dňa 4. 11. 2009. V
zmysleustanovenia§548ods.3Občianskehozákonníkajeuznaniedlhudlžníkomúčinnévočiručiteľovi,
len keď s ním vysloví súhlas. Poukázal na to, že uznaním dlhu zo strany žalovaného v rade došlo k
nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu. Pôvodný veriteľ ho ako ručiteľa neupovedomil o omeškaní

žalovaného v rade 1. Dňa 21. 8. 2012 mu bol doručený pokus o zmier.

Podaním doručeným súdu dňa 4. 2. 2014 žalovaný v rade 2 uviedol, že žalobcovi nepatrí právo
mimoriadneho vyhlásenia splatnosti úveru, mimoriadnu splatnosť mohol vyhlásiť pôvodný veriteľ.
Tvrdenia žalobcu, že voči žalovanému v rade 2 sa domáha sumy 8989,44 eur, ktorá predstavuje 62

neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc dňom 20. 9. 2009 a poslednou splátkou zo dňa 20. 10.
2014 pokladá za účelové. Ak sa preukáže, že pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť považuje
celé postúpenie za neplatné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného v rade 1, žalovaného v

rade 2, zástupkyne žalovaného v rade 2, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj
celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Podaním doručeným súdu dňa 17. 2. 2014 žalobca poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď
banka mohla postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pri ručiteľskom záväzku sa postupuje v zmysle
Obchodného zákonníka ako aj pri zmluve o úvere všeobecne, ktorá je absolútnym obchodom, čo
je aj v súlade s Uznesenia NS SR. Tvrdenia žalovaného v rade 1/ sú čisto účelové pokiaľ ide ouznanie dlhu v snahe vyhnúť sa plneniu splatného dlhu. Pokiaľ ide o vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
žalobca nemá vedomosť o tom, že by pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu, túto vyhlásil
žalobca dňom 21.8.2012. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 1/ vychádzali z dohody o uznaní dlhu, v

ktorom sa premietli údaje z prílohy č. 1. dohody o postúpení pohľadávok. Voči žalovanému v rade 2 sa
žalobca domáha zaplatenia sumy 8.989,44 eur, ktorá predstavuje 62 neuhradených a nepremlčaných
splátok, počnúc splátkou zo dňa 20.9.2009 a poslednou splátkou zo dňa 20.10.2014. Pokiaľ ide o
postúpenie pohľadávky, poukazuje na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého vyplýva
možnosť postúpenia pohľadávky aj na žalobcu ako je to v tomto prípade. Žalobca má vyriešenú otázku

namietaného premlčania pokiaľ ide o žalovaného v rade 1/ poukazuje na uznanie zo strany žalovaného
v rade 1 a pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/ predmetom sú nepremlčané splátky a poukazujeme na
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6MCdo/4/2012, 2MCdo/3/2011. Je možné, že v sume 14.019,53
eur sú zahrnuté len splátky a prípadný rozdiel vznikol v súvislosti s tým, že splátky uhradené žalovaným
v rade 1/ pred postúpením boli uhrádzané oneskorene a teda predmetom postúpenia v rámci tejto
sumy boli aj úroky z omeškania. Žalobca sa v zmysle podania zo dňa 29.4.2014 voči žalovanému v

rade 1/ domáha zaplatenia sumy 14.290,66 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
13.519,53 eur od 12.9.2012 do zaplatenia. V zmysle uvedeného berie žalobca návrh voči žalovanému
v rade 1/ v časti sumy 879,24 eur späť a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť. Táto čiastka 879,24 eur
predstavuje rozdiel oproti vyčíslenému úroku z omeškania podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby, ktorá
bola dohodnutá zmluvne a to nad rámec zákonnej výšky úroku z omeškania. Pôvodný veriteľ na základe

úhrad žalovaného postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97 nasledujúcich splátok v plnej výške. Pokiaľ
ideoistinu13.519,53eur,tátojevyčíslenávzmyslečlánku2bodu3zmluvyvzmyslektoréhosazmluvné
strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú
sa jej súčasťou. Pokiaľ ide o platby vo výške 500,- eur, ktoré boli uhradené po postúpení pohľadávky,
tieto boli započítané na istinu (14.019,53 eur - 500,- eur = 13.519,53 eur). Pokiaľ ide o vyčíslený

úrok z omeškania vo výške 1.650,37 eur v zmysle zmluvy o postúpení, tento úrok z omeškania bol
znížení na zákonnú výšku úroku z omeškania o sumu 879,24 eur, ktorá je predmetnom späťvzatia voči
žalovanému v rade 1/ a predmetom konania zostali úroky z omeškania vo výške 771,13 eur (1.650,37
eur - 879,24 eur). Suma 771,13 eur je postupne vyčíslená vo vyjadrení z 29.4.2014. Zo strany žalobcu
bolo žalovaným doručované oznámenie o postúpení pohľadávky a o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a

pokus o zmier ako predžalobná výzva. V zmluvy o postúpení pohľadávok má žalobca platnú pohľadávku
voči žalovanému v rade 1 a žalovanému v rade 2. Uznanie zo strany žalovaného v rade 1/ považuje
za platné a týmto uznaním začala plynúť nová premlčacia 10-ročná doba. Pokiaľ ide o žalovaného v
rade 2/ poukazuje na § 310 Obchodného zákonníka s tým, že uznanie žalovaného v rade 1/ malo v
tomto rozsahu účinky aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ minimálne pokiaľ ide o začatie plynutia novej

premlčacej doby.

Žalovaný v rade 1 uviedol, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Zmluvu o splátkovom
úvere uzavrel. Splátky začal platiť, avšak prestal z nedostatku finančných prostriedkov. Podpis na
Dohode o uznaní záväzku z 12.4.2010 je jeho. Bolo to asi tak, že mu uznanie prišlo poštou, musel

ho podpísať a poslať späť. Nevie, čo znamená premlčanie nároku. Keď podpisoval uznanie, nevedel,
ani čo znamená premlčanie ani to, že dlh môže byť, resp. je premlčaný. Voči žalovanej sume
vznáša námietku premlčania. Nie je si vedomý, že mu Slovenská sporiteľňa a.s. doručila písomnosť o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. V prípade rozhodnutia žiada splátky vo výške 100,- eur s tým, že
zamestnaný, má ďalšiu pôžičku ktorú spláca.

Žalovaný v rade 2 uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania. Pán I. si uznal dlh, tak si ho
má zaplatiť. O ručení tam nie je žiadna zmienka. Žiada povoliť splátky 100 eur mesačne. Je síce
zamestnaný, však má tri vyživovacie povinnosti.

Zástupkyňa žalovaného v rade 2 uviedla, že navrhuje návrh voči žalovanému v rade 2/ zamietnuť
v celom rozsahu. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že splatnosť úveru nastala 12.9.2012. Má
za to, že pohľadávka musela byť už splatná pred postúpením pohľadávky, to znamená pred dňom
4.11.2009. Namieta jej premlčanie. S dohodou o uznaní záväzku zo dňa 12.4.2010 nesúhlasí a teda ako
ručiteľa žalovaného v rade 2/ nezaväzuje. Poukazuje na Uznesenie NS 3Obdo/7/2009, v zmysle ktorého

predmetompostúpenianemôžebyťcelýzáväzkovývzťah.Nespochybňujeskutočnosť,žeúverovývzťah
je absolútnym obchodom, avšak poukazuje na to, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu
úverových zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čiže v tomto prípade premlčacia doba v
zmysle OZ. Na daný právny vzťah sa bude aplikovať Občiansky zákonník aj s ohľadom na posúdenievznesenej námietky premlčania. V prípade, že došlo k postúpeniu pohľadávky aj splátok splatných
po postúpení t.j. 4.11.2009, postúpenie týchto pohľadávok je neplatné, nakoľko náš právny poriadok
nepozná postúpenie zmluvy, ale pozná postúpenie splatných pohľadávok. Pokiaľ ide o žalovaného

v rade 2/, aj keď sa nejedná o absolútny obchod, prednosť má aj pokiaľ ide o premlčanie úprava
Občianskeho zákonníka. Písomnosti zo strany žalobcu začali chodiť od roku 2012, predtým žalovanému
v rade 2/ neboli doručované žiadne písomnosti, ani oznámenia o postúpení pohľadávky, ani žiadne
písomnosti zo strany právneho predchodcu o tom, že žalovaný v rade 1/ je v omeškaní s úhradou splátok
v zmysle zmluvy o úvere.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283825685 zo dňa 13. 11. 2004 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu sa zaviazal žalovanému v rade 1 poskytnúť 300 000 Sk (9958,18 eur). Žalovaný v rade 1 sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky formou splátok po 4368 Sk (144,99 eur)
vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 12. 2004, posledná splátka 20. 10. 2014. Výška
úrokovej splátky 11,80 % ročne v deň podpisu zmluvy. Žalovaný v rade 1 podpisom úverovej zmluvy

potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom a nemá k nim výhrady.

Z dohody o ručení zo dňa 13. 11. 2004 vyplýva, že žalovaný v rade 2 prehlásil, že uspokojí pohľadávky
veriteľa ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 300 000 Sk,
úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.

Zo Všeobecných obchodných podmienok 7.6. písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so plácaním
jednej splátky alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo

zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2009 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v
rade 1, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.
11. 2009 pohľadávku vo výške 15 669,90 Sk s príslušenstvom na žalobcu (doručené žalovaný v rade

1 dňa 28. 12. 2009).

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 11. 2009 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v
rade 2 že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4. 11.
2009 pohľadávku vo výške 15 669,90 Sk s príslušenstvom na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 21. 8. 2012 oznámil žalobca žalovanému v rade 1, že dňom 21. 8. 2012 bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, dlžná suma k 4. 11. 2009 vo výške 15 319,90 eur pozostáva z
istiny 13 519,53 eur, úroku z omeškania 1650,37 eur, náklady žalobcu 150 eur. A zároveň ho vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia.

Pokusom o zmier zo dňa 21. 8. 2012 oznámil žalobca žalovanému v rade 2 že dňom 21. 8. 2012 bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, dlžná suma k 4. 11. 2009 vo výške 15 319,90 eur pozostáva z
istiny 13 519,53 eur, úroku z omeškania 1650,37 eur, náklady žalobcu 150 eur. A zároveň ho vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12. 4. 2010 (ďalej len „Dohoda“)
súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1 ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom
táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné
ustanovenia. V Dohode v bode 2. uznal žalovaný v rade 1 čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok

voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazník 283825685 celkom vo výške 16 395
eur/493 915,77 Sk, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422 352,36 Sk), z úroku z omeškania 9 %
ročne zo sumy 14 019,53 eur (422 352,36 Sk) za dobu od 4. 11. 2009 do dňa splatnosti poslednej splátky
podľa tejto Dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur (4518,90 Sk). V dohode v bode
3.1 označenom Forma splatenia záväzku bola dohodnutá výška splátok 150 eur k 20. dňu v mesiaci, s

dátumom prvej splátky 20. 4. 2010 a dátum poslednej splátky 20. 9. 2010 (príloha - splátkový kalendár) a
v tom istom bode posledná veta obsahuje vyhlásenie žalovaného v rade 1, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Pričom prílohou je splátkový kalendár, v zmysle ktorého sú splátky 1. vo výške
150 eur splatná dňa 20. 4. 2010, 2. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 5. 2010, 3. vo výške 150 eur splatnádňa 20. 6. 2010, 4. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 7. 2010, 5. vo výške 150 eur splatná dňa 20. 8.
2010, 6. vo výške 15 645 eur splatná dňa 20. 9. 2010.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 10. 2. 2014 vyplýva, že zo strany Slovenskej sporiteľne
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
0283825685zodňa13.11.2004uzavretejmedziSlovenskousporiteľňoua.s.akoveriteľomažalovaným
ako dlžníkom.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie voči žalovanému v rade 1 v časti sumy 879,24
eur zastavil, keď so späťvzatím návrhu vyjadril súhlas žalovaný v rade 1.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Predmetom konania zostala požiadavka, žalovaný v rade 1 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14 290,66
eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 13 519,53 eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia, žalovaný v

rade 2 je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8989,44 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 8989,44
eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia.

Žalovaný v rade 1 aj žalovaný v rade 2 vzniesli v konaní námietku premlčania voči žalovanej sume.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho

zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania. Žalobca s tým nesúhlasil, nakoľko žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa 8.3.2011.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníkudňuuzavretiazmluvyspotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie
odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie,ods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na

základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške, ods. 3 pri pochybnostiach
sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie

poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy dlžník je
povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa,
keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch

splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľaustanovenia§1ods.2písm.d/zákonaospotrebiteľskýchúverochzákonsanevzťahujenazmluvy

o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a
spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecnýchnáležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad,
ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba, ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ods. 6 veriteľ môže postúpiť
pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu
osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu

so žalovaným v rade 1 zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase jej
uzavretia, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku
Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je
možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské
zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na

spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992
Zb.

Keďže právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. bola osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy.Vzhľadom
na to, že žalovaný v rade 1 pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníkavuvedenomznenípovažovaťhozaspotrebiteľaazároveňjespotrebiteľomivzmysle§3ods.
2zákonač.258/2001Z.z.Vzhľadomnato,žepredmetnouzmluvouo úveresazaviazalposkytnúťveriteľ
ako dodávateľ žalovanému v rade 1 ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a
žalovaný v rade 1 ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou,
zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a

b) zákona č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo
zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto
zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je

nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákonč. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských

úveroch.

S ohľadom na obsah zmluvy o úvere zo dňa 13. 11. 2004 v spojení s platobnou históriou mal súd
preukázané, že žalovanému v rade 1 bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu úver vo výške 300
000Sk,súrokovousadzbou11,80%ročne,bezuvedeniaročnej percentuálnejmierynákladov,svýškou

splátok 14368 Sk, so splatnosťou splátok mesačne k 20. dňu, prvá splátka splatná dňa 20. 12.
2004 a konečná splatnosť 20. 10. 2014. Žalovaný v rade 1 mal teda povinnosť uhrádzať splátky do
20. 10. 2014 pri dodržaný splátkového kalendára. Súd mal za preukázané tvrdením žalobcu, ktoré v
konaní nebolo spochybnené, že žalovaný v rade 1 uhradil na úver k 27. 9. 2006 sumu vo výške 3158,78
eur/95 161,60 Sk a následne od 13. 5. 2010 do 21. 2. 2011 sumu 500 eur. Spolu teda žalovaný v rade 1
uhradili sumu 3658,78 eur (3158,78 eur + 500 eur). Súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 13.

11. 2004 kontrole a mal preukázané, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške RPMN v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľskom úvere (súdom zistená výška RPMN
12,74 %), čo má za následok, že na zmluvu o úvere sa hľadí ako na zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
Žalovaný v rade 1 skutočne čerpal úver vo výške 9759,01 eur /294 000 Sk (súd odpočítal od sumy 300
000 Sk - poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, keďže v skutočnosti bol žalovanému v rade 1

poskytnutý úver vo výške 294 000 Sk) a celkom na tento úver zaplatil sumu 3658,78 eur. Z tohto dôvodu
by mal povinnosť zaplatiť sumu 6100,23 eur, ak by súd nepovažoval návrh voči žalovanému v rade 1
z dôvodu vznesenej námietky premlčania za nedôvodný. Nakoľko predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov pri dodržaní splátkového kalendára a výšky splátky 144,99 eur/4368 Sk, by žalovaný v rade 1
bol splatil sumu poskytnutého úveru 9759,01 eur/294 000 Sk ku dňu 20. 7. 2010 a to formou 67 splátok

od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 x 4368 Sk + 1 splátky k 20. 7. 2010 vo výške 1344 Sk (67 splátok x 4368
Sk + 68. splátka vo výške 1344 Sk = 294 000 Sk).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 postúpil postupca túto pohľadávku na žalobcu.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je daná na základe predložených oznámení o postúpení
pohľadávky zaslaných žalovaným ako aj v spojení s predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 4. 11. 2009.

Žalobca uviedol, že dňa 4. 11. 2009 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu časť 22. splátky a 97
nasledujúcich splátok v plnej výške, v celkovej výške 15 669,90 eur, ktorá pozostáva z istiny 14 019,53
eur a z úroku z omeškania 1650,37 eur. Zároveň uviedol a vyplýva to aj z platobnej histórie, že žalovaný
v rade 1 nezaplatil splátku v celej výšku už ku dňu 20. 5. 2005, pričom od 27. 9. 2006 sa dostal
do sústavného omeškania, keď naposledy zaplatil splátku čiastočne dňa 27. 9. 2006. Podľa vyššie

citovaného článku Zmluvy č. 7 bod 7.6.1 VOP teda nastali podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca bol teda oprávnený vykonať svoje
právo a zosplatniť úver. Potom deň, kedy bol právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh,
možno považovať za deň, v zmysle ktorého sa právo mohlo vykonať prvýkrát v zmysle ustanovenia §

101 Občianskeho zákonníka, teda za deň, kedy začala plynúť premlčacia doba. Za uvedeného stavu,
keď splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade
1 bol v sústavnom omeškaní od 27. 9. 2006, teda neuplatnil splátku splatnú dňa 20. 9. 2006, bol právny
predchodca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dňa 30. 9. 2006 a nasledujúcim dňom začala
plynúť 3 ročná premlčacia doba. Žalobca podal návrh dňa 21. 3. 2013, pričom súd považuje vznesenú

námietku premlčania zo strany žalovaného v rade 1 za dôvodnú. Skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu omeškania žalovaného v rade 1 so
splácaním dlhu, potvrdzuje súdu aj Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok v zmysle ktorej vyplýva
počet dní omeškania 1172, čo korešponduje s počtom dní odkedy bol právny predchodca oprávnenývyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňa 30. 9. 2006 ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 4. 11. 2009 súd zistil počet dní omeškania 1131 dní, teda v prílohe je dokonca uvedených viac dní
omeškania o 42 dní. S ohľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a podľa vyššie uvedeného

žalovaný bol povinný zaplatiť výšku poskytnutého úveru poskytnutého úveru 9759,01 eur/294 000 Sk pri
dodržaní splátkového kalendára formou 67 splátok od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 a 68. splátky vo výške
1344 Sk, teda ku dňu 20. 7. 2010. Nakoľko má súd za to, že už právny predchodca mal právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru k 30. 9. 2006, pričom vyhlásením mimoriadnej splatnosti bol zostatok úveru
vo výške 6569,16 eur (45 splátok od 20. 10. 2006 do 20. 6. 2010 x á 144,99 eur + splátka vo výške

1344 Sk/44,61 eur). Pričom len táto suma mohla byť predmetom postúpenia pohľadávky a nie suma
vo výške 15 669,90 eur.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia dohody o splátkach
nekalé obchodné praktiky sú zakázané, ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť

ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ods. 3 obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,

sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená
reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne, ods.
4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o splátkovom
kalendári spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o
splátkach za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nakoľko vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka je vzťahom spotrebiteľským, súd podrobil vec z hľadiska
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom,

má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo
po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.
Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je

v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku,
výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochranespotrebiteľa).Súčasnýzákonoochranespotrebiteľadefinujenekaléobchodnépraktikydodávateľovvoči
spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za
každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa.

Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j.
bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej
starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť
zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá
existencia uvedených dvoch aspektov.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí
svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu
má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Všeobecná
premlčacia lehota, ktorá je upravená v § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky. S písomným uznaním
práva čo do dôvodu a výšky v zmysle cit. § 110 ods. 1 veta druhá O.s.p. je spojený inštitút pretrhnutia

premlčacejlehotytak,žeplatnéuznanieprávazakladábehnovej10-ročnejpremlčacejlehotyanamiesto
doteraz ušlej premlčacej doby začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu
práva došlo. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej
platnosti okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
musí spĺňať i osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený

v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako jeho výšky.
Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom.
Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania.
Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka,
ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza

dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí
podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil
písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo
do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v cit. § 558 Občianskeho zákonníka dochádza
jednakkzaloženiuvyvrátiteľnejprávnejdomnienkytrvaniadlhuajednaksúsnímspojenéiprávneúčinky

pretrhnutia premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by v
úkone absentoval výslovne prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej
lehoty podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka nevznikne. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ nie je totožné s
inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

Súd má za to, že žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku dňa 10. 4. 2010 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že
právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého
sa doplnili len údaje o žalovanom v rade 1 (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že žalovaný

v rade 1 uznáva premlčaný dlh). V Dohode v bode 2. uznal žalovaný čo do právneho dôvodu a výšky
svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazník 283825685 celkom vo
výške 16 395 eur (493 915,77 Sk), ktorá pozostáva z istiny 14 019,53 eur (422 352,36 Sk), z úroku z
omeškania 9 % ročne zo sumy 14 019,53 eur (422 352,36 Sk) za dobu od 4. 11. 2009 do splatnosti
poslednej splátky podľa tejto dohody nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur (4518,90 Sk). V

dohode v bode 3.1 označenom Forma splatenia záväzku bol dohodnutý počet splátok 6, výška splátok
minimálne vo výške 150 eur k 20. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 20. 4. 2010 a
dátum poslednej splátky je 20. 9. 2010. V tejto súvislosti dáva súd po pozornosti, že žalovaný v rade 1
uznať celkom sumu vo výške 16 395 eur, pričom tak ak už súd vyššie skonštatoval, právny predchodca
mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 30. 9. 2006 celkom vo výške 6569,16 eur (45 splátok

od 20. 10. 2006 do 20. 6. 2010 x á 144,99 eur + splátka vo výške 1344 Sk/44,61 eur). Pričom len
táto suma mohla byť predmetom postúpenia pohľadávky. Predmetná dohoda neobsahuje už údaj o
konkrétnomvýškevyčíslenéhoúrokuzomeškania.Pokiaľideopredmetnýsplátkovýkalendár,ktorýtvorí
prílohu k predmetnej dohode z tohto vyplýva, že s odkazom na obsah článku 3.1 dohody, že žalovaný
sa zaviazal zaplatiť sumu 16 395 eur formou 6 splátok, pričom prvých 5 splátok po 150 eur a poslednú 6

splátku vo výške 15 645 eur. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že výška, ktorú žalovaný v zmysle
predmetnej dohody uznal, už v časti istiny 16 395 eur, prevyšuje sumu 6569,16 eur, ktorá mohla byť
predmetom postúpenia pohľadávky, pričom už len posledná 6 splátka je vo vyššej suma ako celá možnépohľadávka vo výške 6569,16 eur. Pričom výšku sumu uvedenej v uznaní mala samozrejme vplyv na
výšku jednotlivých splátok.

Žalobca počas konania nepreukázal, že žalovanému v rade 1 ako priemernému spotrebiteľovi boli
akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu takýmto
spôsobomvyčíslenéhodlhuakoajvýznampremlčania.Žalovanývrade1následnebeztoho,abymuboli
vysvetlené následky uznania záväzku ako vyčíslenia uznanej sumy, vyčíslenia splátok v rámci dohody,
túto dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa). Ak

by žalobca vysvetlil žalovanému v rade 1 následky uznania dlhu (10-ročná premlčacia doba), ako aj
konkrétny spôsob ním vyčíslenej sumy, ktorá bola predmetom uznania, bolo by prinajmenšom nelogické,
aby žalovaný v rade 1 s takýmto poznatkom dohodu podpísal. Už s ohľadom skutočnosť, že uznaná
suma presahu dlžnú sumu, ktorá mohla byť predmetom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ešte právnym
predchodcom žalobcu. S ohľadom na to, že žalovaný v rade 1 sa zaviazal uznaný dlh platiť v splátkach,
má súd za to, že mal jediný cieľ, aby mu bolo umožnené, dlh splácať. V dohode sa uvádza výška splátky

ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach, pričom žalobca vyčíslil výšku splátok spôsobom vyššie
uvedeným, ktorý nie je v súlade so zákonom a nebol ani v záujme žalovaného v rade 1 s ohľadom aj
na výšku poslednej splátky v sume 15 645 eur, ktorá prevyšuje samo osebe výšku dlžnej sumy zistenej
súdom. Súd má za to, že týmto spôsobom došlo zo strany žalobcu k porušeniu odbornej starostlivosti
vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne

očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v obchodnej činnosti. Predmetné znenie Dohody
má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému v rade 1 vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého
skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, avšak vo vyššej sume, na akú by mal žalobca vôbec
nárok a v konečnom dôsledku sa žalobca týmto spôsobom domáha aj predĺženia premlčacej lehoty

na uplatnenie žalobného nároku ako aj súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Súdu je z rozhodovacej
činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje
stretnutia, na ktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva
dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov
žalobcu spočívajúcu v nepodaní žaloby včas a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa. Právny

vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1 je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu ale aj Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Súd považuje predmetnú Dohodu za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je

neplatná, a ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Pričom podstatne narušila alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku ale k
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Predmetnú Dohodu súd posúdil aj v
zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť takéhoto právneho úkonu

súd dospel k záveru, že ide absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho
právnehoúkonuvsúladesustanovením§39Občianskehozákonníka,prejehorozporsdobrýmimravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom taktiež obchádza zákon.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky.

Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia § 558 a §
34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ale tak už bolo vyššie uvedené aj ustanovenia § 7 zákona
č. 250/2007 Z. z., § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný v rade 1 síce v rámci Dohody uznal
čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi a to v celkovej výške 16 395 eur, pričom tak
ako už bolo vyššie uvedené, predmetné uznanie trpí vadou neplatnosti, keď výšku dlhu vyčíslil žalobca

spôsobom uvedeným vyššie, ktorý nie je v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že platnosť takéhoto
právneho úkonu ako je uznanie dlhu, je neplatným právnym úkonom, pretože nespĺňa predpoklady
riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto ani nemôže spôsobil pretrhnutie plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začatie novej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta

druhá Občianskeho zákonníka.Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo

do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé
splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri
jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky,
ods. 3 úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne
priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa
plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola žalobcom z zosplatnená dňa 21. 8.
2012, avšak tento deň nasleduje potom ako zmluva zanikla jej uplynutím, keď súd ma preukázané, tak to
už vyššie uviedol, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v rade 1 skutočne čerpal
úver vo výške 9759,01 eur /294 000 Sk (súd odpočítal od sumy 300 000 Sk - poplatok za poskytnutie

úveru 2 % z výšky úveru) a žalovaný v rade 1 zaplatil na tento úver zaplatil sumu 3658,78 eur. Z tohto
dôvodu mal teda naďalej povinnosť zaplatiť sumu 6100,23 eur. Pri dodržaní splátkového kalendára a
výšky splátky 144,99 eur/4368 Sk, by žalovaný v rade 1 bol splatil sumu poskytnutého úveru 9759,01
eur/294 000 Sk ku dňu 20. 7. 2010 a to formou 67 splátok od 20. 12. 2004 do 20. 6. 2010 x 4368 Sk
+ 1 splátky k 20. 7. 2010 vo výške 1344 Sk (67 splátok x 4368 Sk + 68. splátka vo výške 1344 Sk =

294 000 Sk. Nakoľko návrh žalobcu bol podaný dňa 21. 3. 2013 a žalovaný v rade 1 vzniesol námietku
premlčania, s ktorou sa súd čiastočne stotožnil a mal za to, že splátky do 20. 3. 2010 sú premlčané a
splátky od 20. 4 2010 do 20. 7. 2010 nie sú premlčané, keďže žalobca podal návrh na súd dňa 21. 3
2013 t. j. potom ako uplynula premlčacia lehota pokiaľ ide o splátky do 20. 3. 2010. Splátka od 20. 4.
2010 do 20. 7. 2010, Podľa vyššie uvedeného vyčíslenia predstavujú spolu sumu vo výške 479,58 eur

vyčíslenú ako 3 x á 144,99 eur + čiastočná splátka vo výške 1344 Sk/44,61 eur, ktorú súd považuje
za nepremlčanú.

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ustanovenia § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok
dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel,
ods. 2 ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od

splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.Podľa ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ

písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu, ods. 2 ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť
všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka
voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku
voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi, ods. 3 ak ručiteľ

uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi
náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil

dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, ods. 3 uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním
vysloví súhlas.

Žalobca sa voči žalovaného v rade 2 domáha zaplatenia sumy 8989,44 eur, ktorá predstavuje 62

neuhradených a nepremlčaných splátok, počnúc dňom 20. 9. 2009 a poslednou splátkou zo dňa 20. 10.
2014. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľovi povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti
je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretie
ručiteľského záväzku už existuje. Ručiteľ je rovnako zaviazaný ako dlžník. Ručiteľský záväzok zaniká
zánikom hlavného záväzku, t. j. nezávisle od vôle ručiteľa, a tiež v dôsledku právneho úkonu ručiteľa

najmä splnením záväzku ručiteľa, ak uplatnenie námietok dlžníka spôsobí zánik hlavného záväzku,
uplynutím doby a podobne. Ako už bolo vyššie uvedené súd sa stotožnil so vznesenou námietkou
premlčania žalovaného v rade 1 a zároveň má za to, že taktiež vznesená námietka premlčania zo
strany žalovaného v rade 2 je dôvodná. Nakoľko ručiteľský záväzok žalovaného v rade 2 je záväzkom
akcesorickej povahy. Žalobca nemal právo žiadať od žalovaného v rade 2 zaplateniu sumy 8989,44 eur,

ktorá predstavuje 62 splátok od 20. 9. 2009 do 20. 10. 2014, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené,
úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný v rade 1 mal pri zachovaní riadnej splatnosti splátok
úver splácať do 20. 7. 2010. Žalobca sa teda od odporcu mohol domáhať zaplatenia splátok od 20. 9.
2009 do 20. 7. 2010 spolu vo výške 1491,56 eur (10 x á 144,99 eur + 44,61 eur). Avšak aj vo vzťahu
k sume 1491,56 eur, je návrh voči žalovanému v rade 2 nedôvodný, keď právny predchodca žalobcu

mal právo ku dňu 30. 9. 2006 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a návrh podal žalobca dňa 21. 3.
2013 t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby ale aj štvorročnej premlčacej doby v zmysle
Obchodného zákonníka.

Súd má za to, že na danú je treba aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka, keď v tejto veci nie je možné

postupovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, ktorej aplikácie sa žalobca s
poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. sp. zn. 6M Cdo/4/2012 dovoláva, keďže uvedené
nie je možné aplikovať aj na predmetnú vec. Nakoľko žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 vzniesli
námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z vyššie uvedených dôvodov návrh v
celom rozsahu tak voči žalovanému v rade 1 ako aj voči žalovanému v rade 2 ako nedôvodný zamietol.

Z dôvodu hospodárnosti sa súd ďalej v konaní nezaoberal výškou a dôvodnosťou požadovaného úroku
z omeškania ani skutočnosťou či žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Na základe
uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania žalobcu a žalovaného v rade 1 súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá (v časti zastavenia bol úspešný
žalovaný v rade 1, keď zastavenie zavinil žalobca), keď však plne úspešnému žalovanému v rade 1
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

O trovách konania žalobcu a žalovaného v rade 2 súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, keď však plne úspešnému žalovanému v rade 1 náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.