Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Er/417/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105223423
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2105223423.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ
v Košiciach, IČO: 00 735 868, Kuzmányho č. 8, 040 01 Košice, zast. JUDr. Miroslav Kráľ, Hraničná
12, 040 17 Košice 1, proti povinnému: R. X., Q.. XX.XX.XXXX, I. U. XX, XXX XX W. X, vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Michal Mazúr, Štúrova 17, P.O.BOX E-28, 040 01 Košice, o vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 1000,00 Sk (33,19 EUR), trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,

o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, náhradu trov exekúcie v sume 11,81 EUR
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 * 029179 zo dňa 08.11.2005 bol súdny exekútor JUDr.
Michal Mazúr, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Blok na pokutu, ktorý vydalo OR PZ v Košiciach,
č.k. AA 1190313 zo dňa 13.05.2003.

Dňa 18.08.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu
škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie v
zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „Zákon o
priestupkoch“).

Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Zákonomč.298/2008Z.z.bolosúčinnosťouod01.09.2008zrušenéust.§88ods.1cit.zákonabeztoho,

aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť
preduvedenýmdňom.Pokiaľvšakbolorozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom,vydanépodľaprávneho
predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno
vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v
dobevydaniaexekučnéhotitulu.Exekúciuvzmyslecitovanéhoustanoveniamožnouskutočniťnajneskôr
do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinnosti, pričom výkon exekúcie sa

musí v tejto lehote skončiť. Preto, ak podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno
rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej najeho zaplatenie, je uvedená trojročná lehota určená pre výkon rozhodnutia prekluzívna, jej uplynutím
právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Na zánik tohto práva musí súd
prihliadať ex offo.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie
je možné len do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Súd zastáva názor, že z gramatického výkladu
predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto lehota plynie aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie
a uplynie, ak rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nebude vykonané, teda celý dlh nebude

vymožený do troch rokov odkedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. V predmetnom exekučnom konaní
by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej
exekučným titulom. Pritom nestačí rozhodnutie v uvedenej lehote iba začať vykonávať.

Rozhodnutie - blok na pokutu zo dňa 13.05.2003, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2003 a stalo sa vykonateľným dňa 28.05.2003. V zákonnej

trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo
na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3
- ročná prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávky dňom 28.05.2006. Predmetné rozhodnutie
prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým
sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.

V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k prekludovaniu nároku na plnenie, pre ktoré
bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku práva domáhať sa exekučným titulom priznaného
plnenia, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd exekúciu zastavil, a to z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré
je podkladom exekúcie sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku).

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 203 ods. ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a vyhláškou MS SR č.

288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len
„vyhláška“)

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou.

Podľa § 27a vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej podsp. zn. EX 714/05 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.10.2005, preto patrí exekútorovi odmena
podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 24.06.2013 v celkovej výške 42,00 EUR, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z odmeny v zmysle
§ 15 vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 8,12
EUR a z 20 % DPH.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho

exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v požadovanej výške. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a §
15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.3.2012 nemožno
priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za
opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože

má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky
podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových
výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc
na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje,
že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne

dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách
exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v
rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za
ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho
exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri

sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal
súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko
si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1
písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za prevzatie, preštudovanie návrhu a jeho

predloženie na zápis do registra, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, čas strávený štúdiom spisu
a jeho príprava na výkon celkom spolu 140 min. vo výške 19,91 EUR. (3x 6,64 EUR). Podľa názoru súdu
sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu
podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 eur vypočítanej
ako paušálna suma za 2 úkony exekučnej činnosti (2 x 3,32 eur) a to za úkony: získanie poverenia,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné

náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak
už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky
vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v

súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už
vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu
hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol
súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe
dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp.
vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu

exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojenážiadnadoručenkaresp.nedoručenázásielka,pokiaľideopoštovné)alebovznikliajvsúvislosti
s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená
v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky
uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne

alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyčíslenú náhradu hotových výdavkov spojených s vedením spisu
vo výške 3,32 EUR, nakoľko náklady na vedenie spisu alebo náklady na archiváciu spisu nie je
možné podľa názoru súdu považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti. V zmysle § 209 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, ukončené spisy sa ukladajú a
uschovávajú v kancelárii exekútora. Ukončené spisy zostávajú po celý čas výkonu funkcie exekútora
uschované v kancelárii u exekútora, ktorý ich vyhotovil. Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich
úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá
ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V § 72 výnosu MS SR zo dňa 15. júna 1998,

číslo 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, sa uvádza, že
ukončené spisy sa uložia k ukončeným spisom v kancelárii exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za vedeniespisu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 3,20

EUR, ktorých vynaloženie mal preukázané doručenkami/nedoručenými zásielkami/poštovým podacím
hárkom v exekučnom spise. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za
poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,60 EUR a za
doručovanie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,60 EUR.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 9,84 EUR v celkovej

sume 1,97 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 11,81 EUR (odmena podľa §
15 vyhlášky 6,64 EUR, náhrada hotových výdavkov za poštovné 3,20 EUR a, DPH vo výške 1,97 EUR)

ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203
ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.