Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 14XCdo/272/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213154
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.
zn. 6C/216/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

2Co/352/2015-158 z 30. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/216/2012-68 z 24.

marca 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
2Co/352/2015-158 z 30. marca 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdilpodľaust.§219ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). Ako nedôvodnú posúdil argumentáciu žalobkyne, že v rámci žaloby nepodala
námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota, ale iba poukázala na dôvod, pre
ktorý by mal okresný súd sám požiadať nadriadený súd o prikázanie veci inému súdu toho istého
stupňa. Odvolací súd k tomu uviedol, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tvrdenie
účastníka konania, že v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to
z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009). Zdôraznil, že predpokladom postupu podľa ust. § 12 ods. 1

OSP je vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu, o ktorom rozhoduje nadriadený súd podľa § 16
ods. 1 OSP na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom alebo na základe oznámenia sudcu o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. Až po splnení podmienky spočívajúcej v tom, že všetci sudcovia
príslušného súdu sú vylúčení (či už na základe kladného rozhodnutia o námietke účastníka konania
alebo na základe toho, že sudcovia oznámili predsedovi súdu skutočnosti svedčiace o ich vylúčení),
musí byť vec prikázaná inému súdu. Skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe navrhla prikázanie veci inému

súdu bez splnenia tejto podmienky, nemá podľa odvolacieho súdu žiadny právny význam. Podstatné je,
že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednania a rozhodovania
o jej žalobe a uviedla aj konkrétne dôvody ich vylúčenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
predložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti a následne uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo do 30. septembra2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa ust.
§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa totiž nevzťahuje na poplatok za

vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny
poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu s tým,
že od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno účastníka oslobodiť iba postupom podľa § 138 OSP.

4. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali napriek

tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/
OSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací
súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen
„absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní

domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie
prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 31. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom

sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie
podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná

zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne
na prerušenie dovolacieho konania.

7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP odôvodnila tým, že

je potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s Ústavou Slovenskej
republiky. Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi,
u ktorého má účastník konania pochybnosť o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá spoplatňovať,
pretože predstavuje jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa účastník môže domôcť preskúmania

prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo
je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd,
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje
aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa
ust. § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka
č. 17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože

(ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele zákona o súdnych poplatkoch) dochádzalo k zneužívaniu
inštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa
dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku
podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu
iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote (čl. 48 Ústavy

Slovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v prípade jej oprávnenosti
podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou vzťahu medzi právom
na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku
uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie

finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval tiež, že požiadavku zaplatiť súdny
poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je
nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky
59, 60).

10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s
Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho
konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP ako nedôvodný zamietol.

11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť

týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky
- viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/19/2015,
14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu

stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).
13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (ust. § 237 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust.
§ 237 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.