Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/267/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224698
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112224698.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so

sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanou žalobou sadomáhal:1.Určenia,žežalovanýjezodpovednýzaškodu,ktorávznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom - povinným - M. Q., H.. XX.X.XXXX (žiadal
rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom), 2. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 330 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v
pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom M. Q., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny

exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14121/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať
pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súd Košice I a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Príslušný exekučný súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej
dobe. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a platného od 1.6.2010

do 31.5.2011. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Opätovne poukázal
na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010. Dodal, že exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 27.12.2010 a to rozhodnutím o udelení poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).
Poukázal na to, že žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a nedisponuje ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručeniasúdu. Dodal, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dodal, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že vznikla mu majetková škoda, ktorá predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Dodal, že v tomto období vynaložil na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému sumu
70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie
textov urgencie adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur, celkovo tak žalobca vynaložil márne

sumu 125 Eur. Uviedol, že uplatňuje si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol,
že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Dodal, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťah vzťahuje satisfakcia
vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660 Eur. Poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo
veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.
Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu objektívnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 275 Eur.
Uviedol, že uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu
teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.

2. Žalobca na preukázanie žalovaného nároku označil dôkaz: spis exekučného súdu - Okresného
súdu Košice I vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej M. Q., H.. XX.X.XXXX vo veci exekúcie
pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX.

3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných

podmienok na priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Tvrdil, že danom prípade ide
zo strany žalobcu o predčasne uplatnený nárok na súde poukazujúc pritom na § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené 23.4.2012 a keďže žalobca už v mesiaci september 2012
doručil Okresnému súdu žalobu, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale

skôr. Uviedol, že má za to, že v danom prípade pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde
je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predkladané
týmto ustanovením, nepredložil. Zdôraznil, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existenciedôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež
právne argumentoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 a účinného do 30.5.2011.
Zdôraznil tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota

15 sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia; 15 dňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia

Ústavného súdu SR z 3.3.2011 IV.ÚS 60/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, zo dňa 26.9.2011 sp. zn. 3Ncdo 11/2010, z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010. Uviedol,
že má zato, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Dodal, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu

spotrebiteľských zmlúv. Dodal, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná
na súd po 1.6.2011 je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaný poukázal na
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

naprieťahy,vprávoplatnomrozhodnutívydanomvdisciplinárnomkonaním,ktorýmsarozhodlootom,že
sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaním. Taktiež
vzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,priktoromlehotauplynulapred23.4.2009,
t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Dodal, že má za to, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Taktiež nepreukázal ani v čom má

spočívať náhrada nemajetkovej ujmy, majúc za to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Žalovaný zhrnul, že
z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany : skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení
k žalobe.

6. Súd vec právne posúdil nasledovne:

7. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.10. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

11. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

14. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru.

15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 41 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí
osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a
v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných
rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov
verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných

podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie
pohľadávky podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, súd preskúma o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Súd lustráciou z registra Okresného súdu Košice I zistil, že exekučné konanie, ktoré malo byť
vedené proti M. Q.L., H.. XX.X.XXXX ako povinnej pre zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla žalobcovi
ako oprávnenému v súvislosti s neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
na Okresnom súde Košice I je vedená pod sp. zn. 20Er/2362/2010. Z predmetného exekučného spisu
vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom A.. Q. E.

podaná na Okresný súd Košice I dňa 29.11.2010, o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu. Exekučným
titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského zo dňa 29.6.2010, sp. zn. SR 05194/10, právoplatným
dňa 26.7.2010 a vykonateľným dňa 29.7.2010. O žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté vydaním
poverenia dňa 27.12.2010. Z uvedeného vyplýva, keďže žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu dňa 29.11.2010, že v súlade s citovaným § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010

poverenie malo byť vydané do 14.12.2010 a toto bolo vydané dňa 27.12.2010, teda po zákonnom
stanovenej lehote, počet dní omeškania - 7 pracovných dni.

22. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o predčasnom uplatnení nároku na súde pre nesplnenie
podmienky predbežného prejednania, súd poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/03 Z. z. v znení

účinnom do 31. 12. 2012, podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo neuspokojenej časti nároku na súde. Nie je spochybňované, že žalobca žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku podal, samotný žalovaný vo svojom procesom stanovisku doručenom
súdu 15.4.2013 jednoznačne vyjadril, že nárok žalobcu neuznáva, teda ho neuspokojí, čím boli splnené

podmienky vyžadované zákonom pre konanie o nároku žalobcu pred súdom.

23. Námietka premlčania vznesená žalovaným rovnako nebola dôvodná. Žaloba bola podaná na súd
dňa 27. 9. 2012. Smerovala buď k exekučným konaniam, v ktorých absolútne absentoval základný
predpoklad nároku na náhradu škody teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobca škodu žiadal,

pretože o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, alebo sa týkala exekučných konaní, v
ktorých mohlo dôjsť k vzniku potencionálnej škody až v roku 2010, kedy bol podaný žalobcom návrh do
exekučnéhokonania,resp.bolovydanérozhodnutieexekučnéhosúdu.Kuplynutiutrojročnejpremlčacej
doby podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/03 Z.z. tak dôjsť nemohlo.24. S účinnosťou od 1. 6. 2010 bolo novelizované znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že 15-
dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/d/, ktorým exekučným titulom bola

notárska zápisnica obsahujúca právny záväzok, v ktorej povinná osoba súhlasila s vykonateľnosťou,
a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií. Aj keď zákon o rozhodcovskom konaní zák.č.
244/02 Z. z. nepoužíval pojem „rozhodcovské komisie“, bolo možné analógiou legis vztiahnuť uvedené
ustanovenie aj na rozsudky rozhodcovského súdu, teda, že 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa
nevzťahuje aj na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Výslovne zákonodarca takto upravil znenie zákona

s účinnosťou od 1. 6. 2011, keď medzi exekučné tituly podľa § 41 ods. 1 písm. c/, d/, na preskúmavanie
ktorých sa nevzťahovala 15-dňová lehota, zaradil aj rozhodnutia rozhodcovských súdov.

25. Nárok žalobcu vychádza z tvrdenia, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu preskúmal
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok, čo žalobca označil za nesprávny
úradný postup. Za zákonu odporujúci postup exekučného súdu žalobca považuje úplný judiciálny proces

zahrňujúcizistenieskutkovéhostavu,výberprávnychnoriemameritórnerozhodnutievoveci.Podľajeho
názoru exekučný súd nemá legitimitu na vykonávanie úkonov smerujúcim k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým výsledkom, že veriteľ stratí možnosť vykonať svoje právo a dostáva sa do
situácie, akoby exekučný titul bol zrušený.

26. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom predložený ako exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods.
1 Exekučného poriadku, a podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podliehal preskúmavaniu
exekučného súdu. Konštantnou judikatúrou (IV.US 60/2011, NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/10, 5 Cdo
291/10, 3 Cdo 146/11, 3 Cdo 133/12) bolo ustálené, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd zaoberá aj

tým, či k návrhu je pripojený spôsobilý exekučný titul. Súd ex offo skúma, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho rozhodnutie a vydanie, či
je vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd bol teda oprávnený a povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V
nadväznosti na rozhodnutia súdneho dvoru (C 40/08 vo veci Asturcom) v súlade s výkladom smernice

Rady EHS 93/13 z 5. 4. 1993, exekučný súd bol povinný ex offo preskúmať povahu rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v spotrebiteľských zmluvách, či sa nejedná o nekalú podmienku v zmluve a z
toho vyvodiť príslušné dôsledky. Rozhodcovský rozsudok na vydanie, ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského rozsudku je nevykonateľný, majúci účinky paaktu-nulitného aktu.

27. Žalobca odôvodňoval nárok na náhradu škody tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, súd ustálil, že sa domáhal
ochrany svojich práv v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a podľa článku 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských
práv a základných slobôd o práve na prejednanie veci v primeranej lehote.

28. V zmysle článku 127 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a
základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú ratifikovala Slovenská republika a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

29. V súlade s ust. § 18, § 49 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, a konaní pred
ním, ústavný súd koná o sťažnostiach fyzických, právnických osôb, ktoré tvrdia, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené ich základné práva alebo slobody, ak
ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

30. Žalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, aby v exekučnom konaní, z ktorého si uplatňuje nárok na
náhradu škody v súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, bola konštatovaná
Ústavným súdom SR alebo iným orgánom existencia prieťahov v konaní. Konajúci súd, ako súd patriaci
do sústavy všeobecných súdov nemá zákonom danú právomoc na konštatovanie prieťahov v inom

súdnom konaní, ktorú okolnosť možno dovodiť aj zo skutočnosti, že ústavný súd v konaní o sťažnostiach
fyzických i právnických osôb na porušenia článku 48 ods. 2 Ústavy SR rozhoduje aj o prípadnom
odškodnení sťažovateľa, ktorému môže priznať tiež náhradu ujmy spôsobenej zistenými prieťahmi
v konaní, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Záveru, že konajúci súd nemá kompetenciu nakonštatovanie prieťahov v konaní iného všeobecného súdu, nasvedčuje aj znenie § 9 ods. 2 zák. č.
514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinné od 1.1.2013, podľa
ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkoneverejnejmocialebo
zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR.

31. Pre posúdenie dôvodnosti tejto časti nároku žalobcu, tak absentuje základný predpoklad, ktorým je
rozhodnutie príslušného orgánu, že exekučný súd nevydal rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, resp.
v lehote primeranej.

32. Pre úplnosť súd dodáva, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I US 16/02,
pojem zbytočné prieťahy obsiahnuté v článku 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno vykladať a aplikovať

len vzhľadom na lehoty uvedené v zákone. So zreteľom na konkrétne okolnosti veci, sa totiž ani v
prípadoch nedodržania zákonných lehôt, postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa článku 48 ods.
2 Ústavy SR.

33. V dotknutom exekučnom konaní bol predmetom prieskumu rozhodcovský rozsudok vzťahujúci sa k
spotrebiteľským zmluvám, pri ktorých bolo potrebné ex offo preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky
z hľadiska existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, preto nedodržanie 15-
dňovej lehoty by nebolo možné bez ďalšieho považovať za zásah do práv žalobcu.

34. Z obsahu exekučného spisu, ktorý je predmetom sporu vyplýva, že exekučný súd rozhodol včas,
resp. v lehote primeranej povahe sporu.

35. Lehota, v ktorej exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v uvedenom konaní je
primeraná charakteru posudzovaných veci vyžadujúcich si dôslednejší prieskum (spotrebiteľské právo),

a konanie o žiadosti netrvalo tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

36. Žalobca svoj nárok vyvodzoval zo zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup (§
9 zákona č. 514/03 Z. z.).

37. Súd konštatuje, že v exekučnom konaní nebolo zistené konanie či opomenutie, ktoré by bolo možné
považovať za nesprávny úradný postup, nebola zistená ani existencia nezákonného rozhodnutia, niet
tak žiadneho zákonom definovaného dôvodu, na podklade ktorého by žalobca mohol uplatňovať nárok
na náhradu škody.

38. Žalobca navyše ani nepreukázal, aby mu vznikla nejaká škoda, a aby táto bola v príčinnej súvislosti
s tvrdeným postupom Okresného súdu Košice I v exekučnom konaní.

39.Ajkeďžalobcatvrdívznikškodyakorôznychnákladovspojenýchsosprávouvymáhanejpohľadávky,
zobsahuexekučnéhospisunevyplýva,abytužalobcarealizoval písomnépodania,sťažnostiaurgencie,

na ktoré sa v žalobe odvoláva, resp. aby išlo o účelné podania, teda podania k urýchleniu rozhodnutia a
abynákladyspojenéstýmitoúkonmi,aknejakévznikli,bolivpríčinnejsúvislostispostupomexekučného
súdu.

40. Majetkovú škodu žalobca preukazoval znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý bol spracovaný mimo

konania na žiadosť žalobcu Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave ( ZP je založený
v spise 36C/266/2012 - pozn. súdu ). Predmetom znaleckého posudku bolo posúdenie činnosti spojenej
s vymáhaním pohľadávok spoločnosti žalobcu a ekonomické posúdenie týchto činnosti, ktoré boli
uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučných okresných súdov SR, pretože
tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie ( NZP),

neskoro rozhodli resp. nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ( NVP) a neskoro rozhodli
resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora (ZE). Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, komunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému
stanovil náklady v prípade žalôb „NZP a NVP“ na jednu žalobu vo výške 30,76 eur, čo zodpovedalomzdovým nákladom na jednu žalobcu vo výške 4,15 eur, nákladom na tlač 5,31 eur, nákladom na úpravu
informačného systému 13,86 eur, nákladom na poštovné 3,01 eur a nákladom na telekomunikačné
služby 4,43 eur. V prípade žalôb „ZE“ náklady na jednu žalobu predstavovali 31,68 eur, z toho mzdové

náklady 5,07 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,36 eur, náklady
na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur.

41. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku predmetom posúdenia, pri neskorom rozhodnutí o
nevydaní poverenia a neskorom vydaní poverenia boli nasledujúce činnosti ( strana 16 ZP):o verovanie

skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci,
overovanie skutočností, ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania
rozhodnutia, urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie reakcie
súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovania bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom
overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažnosti. V prípade neskorého rozhodnutia o
žiadosti o zmenu exekútora, predmetom činnosti, ktorá slúžila ako základ pre vyčíslenie škody boli

tieto činnosti: overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia,
urgencia a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie
nového stanoviska, overovanie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu /urgencie/sťažnosti.
Posudzovaným obdobím boli roky 2009 až 2012. Aj keď znalecký posudok konštatuje určitý nárast
nákladov oproti stavu za rok 2008, z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na náročnosť

znaleckého dokazovania i celkový rozsah agendy vykonávanej spoločnosťou žalobcu, nebolo možné
jednoznačne individualizovať v akom rozsahu sa vyčíslené náklady priamo dotýkajú exekučných konaní
a vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a nákladov sa vychádzalo z predpokladu, aká časť nákladov
zodpovedá exekučnej činnosti. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že spoločnosť žalobcu mala
predovšetkým zvýšené náklady v súvislosti s podávaním návrhov na všeobecné súdy a podávaním

opravných prostriedkov voči rozhodnutiam všeobecných súdov a podávaním dovolaní v exekučných
veciach. Pritom „činnosti“, ktoré boli predmetom ohodnotenia v znaleckom posudku, neboli žalobcom
vykonané v exekučných konaniach, ktorých sa týka tento spor, resp. išlo o neúčelné úkony ako to už
súd zmienil. Aj keď teda zo znaleckého posudku vyplýva určitý rozsah nákladov žalobcu, nepreukazuje
to existenciu príčinnej súvislosti s napádaným postupom exekučného súdu.

42. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadny z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny
úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinnú súvislosť), neexistujú ani žiadne
dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku odvodil len matematickým výpočtom od výšky

spôsobenej škody. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/03 Z.z, nemajetková ujma sa určuje s prihliadnutím na
osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, posudzuje sa závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli. V žalobe žalobcu
však absentujú skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, či by vôbec mohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej
ujmy spoločnosti žalobcu, pričom subjektívne pocity jej riadiacich členov, nie sú právne významné.

PotrebnébyvšakboloprihliadaťnasamotnésprávaniesaspoločnostiPohotovosť,s.r.o.vdodávateľsko-
spotrebiteľských vzťahoch. Kriticky sa k obsahu zmluvných podmienok v zmluvách žalobcu uzavretých
so spotrebiteľom vyjadrila aj Európska komisia, ktorá konštatovala, že zmluvné podmienky vylučujú
uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a prostredníctvom inštitútu rozhodcovského konania má
veriteľ možnosť uplatniť svoje nároky bez toho, aby boli posúdené podľa týchto relevantných noriem. Aj

z uvedeného je zrejmé, že problémy s vymáhateľnosťou nárokov zo spotrebiteľských zmlúv uzavretých
spoločnosťou, sú v príčinnej súvislosti s negatívnymi obchodnými praktikami spoločnosti.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.46. V spore bol úspešný žalovaný v rozsahu 100 % a podľa citovaného § 255 ods. 1 CSP mu patrí
náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).