Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615206062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, a A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, Z., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 20. apríla 2016, č.k. 1P/54/2015-176, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s maloletým U., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci od 11.00 hod. do 18.00 hod. bez

prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a tomuto ho v určenom
čase pred miestom jej bydliska odovzdať a otec je povinný po skončení styku dieťa matke v určenom
čase pred jej bydliskom odovzdať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý pondelok a stredu v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým,
že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase riadne
dieťa odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke riadne

a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 12.08.2015 súd
na základe návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX,
tohto zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou
80 eur mesačne, s účinnosťou od 30.06.2015, zároveň určil otcovi povinnosť zaplatiť matke nedoplatok
na zročnom výživnom v sume 80 eur a určil styk otca s maloletým U. na každú stredu a sobotu v

čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Proti tomuto rozsudku otec podal v zákonom
určenej lehote odvolanie a to v časti určenia výšky výživného a úpravy styku s maloletým. Krajský súd
v Trnave rozsudkom, č.k. 11CoP/69/2015-159, zo dňa 17.02.2016, rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti určenia výživného zmenil, otcovi určil výživné vo výške 60 eur mesačne s účinnosťou
od 30.06.2015, určil nedoplatok na zročnom výživnom v sume 40 eur a v časti úpravy styku otca s
maloletým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd
prvej inštancie doplnil ohľadne úpravy styku otca s maloletým dokazovanie a to prešetrením pomerov

prostredníctvom kolízneho opatrovníka, z ktorého správy zo dňa 15.04.2016 zistil, že maloletý žije spolu
so svojou matkou u jej rodičov v rodinnom dome v Z.. Okrem maloletého U. matka vychováva ďalšie dve
maloleté deti z predchádzajúceho manželstva a to Z., nar. v roku XXXX a F., nar. v roku XXXX. Matka
je na materskej dovolenke. Do začiatku marca 2016 otec údajne navštevoval maloletého U. približnejedenkrát týždenne, kedy ho spolu s matkou kočíkoval po obci. Keďže však medzi rodičmi neustále
dochádzalo k nedorozumeniam, matka sa stretnutí otca s dieťaťom prestala zúčastňovať. V marci otec
navštívil svojho syna iba raz. V apríli sa komunikácia medzi rodičmi opäť zlepšila. Pokiaľ ide o otca,

tento býva u svojich rodičov v dvojizbovom byte, kde má k dispozícii vlastnú izbu, do ktorej chcel zakúpiť
maloletému detskú postieľku. Okrem maloletého U. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému
A., nar. v roku XXXX, ktorého má v osobnej striedavej starostlivosti. Od 03.12.2015 je nezamestnaný,
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. O svojho syna sa zaujíma, výživné na neho platí, stretáva sa
s ním po dohode s matkou. Považuje styk s maloletým dvakrát do týždňa za nedostatočný, lebo dieťa

len kočíkuje, keď spí, vôbec si ho neužije. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 36 ods. 1
Zákona o rodine, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Súd zistil, že maloletý má t.č. takmer 10
mesiacov, je v celodennej osobnej starostlivosti matky, kojený nie je, zatiaľ ešte nechodí, nosí plienky,
ráno vstáva približne o 06.00 hod.- 06.30 hod., spať chodí večer okolo 18.30 hod. a počas dňa spí
medzi 09.00 hod. - 10.00 hod. a po obede medzi 13.00 hod. - 15.00 hod.. Vzhľadom na takto zistený
denný režim dieťaťa súd uzavrel, že styk otca s dieťaťom v čase ako ho navrhuje otec, t.j. v pracovný

deň od 16.00 hod. do 18.00 hod. a počas víkendu od 10.00 hod. do 17.00 hod. je možný a režim dieťaťa
nijako nenarúša. Avšak súd prihliadol na námietku matky ohľadom začiatku styku otca cez víkend, keď
žiadala začiatok styku posunúť o jednu hodinu na 11.00 hod., čo súd považoval za dôvodné. Pokiaľ
ide o frekvenciu styku otca s dieťaťom, súd mal preukázané, že otec sa o dieťa zaujíma, chce sa s
ním stretávať a aktívne sa podieľa na jeho výchove. Vzhľadom na to, že bydlisko otca je od bydliska

dieťaťa vzdialené len približne 8 - 9 km, otec momentálne nie je zamestnaný, absentujú uňho počas dňa
pracovné povinnosti, je pochopiteľná jeho požiadavka na stretávanie sa so synom až trikrát do týždňa a
to v pondelok a v stredu po dve hodiny a v sobotu približne na pol dňa. Súd však zohľadnil aj skutočnosť,
že maloleté dieťa je ešte pomerne malé, citovo naviazané na matku, takže príliš časté a dlhé odlúčenie
od nej nemusí na maloleté dieťa vplývať pozitívne. Súd preto rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa

so synom každý pondelok a stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 11.00
hod. do 17.00 hod., pričom uvedený rozsah styku, najmä pokiaľ ide o jeho frekvenciu súd považoval za
dostatočný na vytvorenie si pozitívneho citového vzťahu dieťaťa s otcom a to aj s ohľadom na nízky vek
dieťaťa. Pokiaľ matka namietala, že má obavy o zabezpečenie náležitej starostlivosti o syna zo strany
otca, súd tieto obavy nepokladal za dôvodné, keďže otec už jedno dieťa v striedavej starostlivosti má

a nič nenasvedčuje tomu, že by nebol schopný sa o syna v uvedenom čase a rozsahu postarať. Preto
súd umožnil otcovi stretávať sa s dieťaťom aj bez prítomnosti matky. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka

maloletého. Uviedla, že u maloletého sa jedná o 11 mesačné dieťa, teda je ešte veľmi malé a citovo
na ňu naviazané. Otec neplatí a neplní si načas vyživovaciu povinnosť. Žiada súd o preverenie
psychického stavu otca dieťaťa, nakoľko pretrvávajú z jeho strany útoky na jej osobu a obáva sa o zdravý
psychomotorický vývin maloletého, nakoľko to prenáša i na dieťa. Nevie sa zmieriť s rozchodom, ktorý
nastal pred narodením maloletého. Otec vždy každú sobotu jej písal, že nemôže prísť lebo musí ísť preč,

od začiatku roka navštívil približne syna desaťkrát, vždy v stredu v čase od 16.30 do 17.40 hod.. Maloletý
mu plakával, je preto potrebná jej účasť na stretávaní, nakoľko ide o veľmi malé dieťa. Otec je agresívny,
z dôvodného podozrenia prenasledovania naňho podávala trestné oznámenie, Požaduje zmenu styku
tak, aby tento sa realizoval každú druhú stredu a sobotu v čase od 16.00 do 18.00 hod., nakoľko ona
má ďalších dvoch synov, má svoje aktivity a cieľom otca je neumožňovať im program na víkend.

3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletý má 12 mesiacov, v
takom veku si musí citovo zvykať aj na svojho otca, ktorý má oňho záujem, v čom mu matka zámerne
bráni. Na psychologické pohovory dal on predvolať matku prostredníctvom kolízneho opatrovníka,
avšak matka odmietla spoločné sedenia. S rozchodom s matkou je úplne zmierený. Čo sa týka jeho

návštev v sobotu, tak prišiel vždy ako to bolo možné, výnimkou boli dni, keď bolo nepriaznivé počasie
na prechádzku so synom v kočíku, alebo bol chorý. Maloletý mu plakával, nakoľko ho v zimnom
počasí na začiatku roka nemal ako utíšiť v náručí a matka mu odmietala dávať aj čajík. Ohľadom
styku s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko je zamestnaný, pracuje v trojsmennej prevádzke a tak má
obmedzenéstretávaniesasosynom.Žiadastykupraviťtak,akorozhodolsúdprvejinštancieačiastočne

ho upraviť na každý pondelok a stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v týždni od 10.00
hod. do 18.00 hod.. Keďže matka je na materskej dovolenke môže so synmi tráviť každý deň a to aj
počas víkendu. V čase od 20.04 do 31.05.2016 mu matka dovolila byť so synom len dvakrát a to v
celkovom čase približne 3 a pol hodiny a aj to po dohovore pani psychologičky. Prítomnosť matky pristyku je úplne bezvýznamná, nakoľko keď bola aj s nimi išla približne 3 - 5 metrov za nimi, venovala sa
úplne iným činnostiam. Maloletý nejavil v tom čase o ňu ani záujem.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že časové rozmedzie styku otca
s dieťaťom považuje za dostatočné. Keďže ide o veľmi malé dieťa navrhuje, aby matka malo právo byť
prítomná pri realizácii styku otca s maloletým.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že čo sa týka stretávania s maloletým každý

pondelok a stredu s tým nesúhlasí, nakoľko má ďalších synov a má právo tráviť voľný čas aj s nimi,
v tomto prípade by im to nebolo umožnené zo strany otca maloletého U., zámerne by im bránil, aby
mohla ísť niekam so synmi. Stretávanie je teraz za jej prítomnosti približne jednu hodinu, prebieha tak,
že idú na detské ihrisko. Otec odvedie maloletého na 20 - 25 minút pohojdať, potom maloletý začne
plakať a vyžaduje si jej prítomnosť. Otec nevie, keď začne maloletý plakať, čo treba maloletému a tak jej
ho privedie. Čo sa týka prítomnosti jeho rodičov i jeho staršieho syna, tak jeho rodičia dvakrát doviezli

otca autom, rýchle pozdravili maloletého U. a išli preč. Neprejavili záujem ísť s ním na prechádzku či
do parku. Z jej strany nikdy nebolo žiadne bránenie. Ešte sama z vlastnej iniciatívy žiadala o stretnutie
s nimi, aby sa s nimi maloletý mohol stretnúť. Niekoľkokrát z vlastnej iniciatívy sa snažila o normálnu
komunikáciu s otcom, ale z jeho strany je vidieť nezáujem a útočnosť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 66 CMP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie nie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 1P/54/2015 je úprava rodičovských
práv a povinností k maloletému U. S., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým bol otcovi maloletého upravený styk s maloletým po tom, ako bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určené výživné a to tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým U. každý
pondelok a stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do
17.00 hod., bez prítomnosti matky.

9. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. ( § 36 ods. 1 ZR ). Súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku. Do úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, stane sa
táto dohoda súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd. Z
uvedeného vyplýva, že zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým, pretože rodičia si
môžu upraviť styk s dieťaťom a to hocakým spôsobom pokiaľ je v záujme dieťaťa. Súd však styk upraví,

ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je
potrebné veľmi starostlivo posudzovať jeho časové vymedzenie a miesto pričom by sa nemali používať
len paušálne hľadiská. Rozhodujúce sú okolnosti na strane dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, denný
režim ako aj okolnosti na strane rodičov a to ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a pod.. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa

na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť
osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 1P/54/2015-38
zo dňa 12.08.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/69/2015-159, zo dňa

17.02.2016, bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené platiť výživné v
sume 60 eur mesačne od 30.06.2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v časti úpravy styku otca s
maloletým U. zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
po vrátení veci zistil, že maloletý U. žije so svojou matkou v rodinnom dome jej rodičov v Z.. Matkaokrem maloletého U. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva, synov Z.,
nar. v roku XXXX a F., nar. v roku XXXX. Na odvolacom pojednávaní matka uviedla, že sa zamestnala
a maloletý od 01. decembra 2016 začne navštevovať detské súkromné jasle v Z.. V súčasnosti tieto

navštevuje skúšobne na dve hodiny denne. Otec maloletého na odvolacom pojednávaní uviedol, že od
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa aj uňho zmenili pomery, zamestnal sa na trojsmennú prevádzku,
v osobnej striedavej starostlivosti má zvereného syna A., nar. v roku XXXX, ktorý navštevuje piatu
triedu základnej školy. Má priateľku, ktorú navštevuje počas víkendov v meste A., počas týždňa býva
u svojich rodičov v Z.. Pokiaľ sa týka maloletého, tak tento má rok a pol, otec sa so synom stretáva,

o syna javí záujem. Spočiatku tohto kočíkoval spolu s matkou, v súčasnosti však matka uviedla, že
keď sa so synom stretáva, tak stretnutia trvajú hodinu, hodinu a pol, zdržiavajú sa vonku na detskom
ihrisku alebo sa prechádzajú. Keď bolo horšie počasie chodili do pizzérie. Maloletý svojho otca pozná,
komunikácia medzi rodičmi a ich vzájomné vzťahy však nie sú na dobrej úrovni. Rodičia medzi sebou
komunikujú najmä prostredníctvom sms správ. Vzájomné vzťahy sa snažili riešiť a to najmä ohľadne
styku s dieťaťom aj prostredníctvom psychológa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

11. Odvolací súd mal za to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa podstatne zmenili pomery na
strane všetkých účastníkov. Matka sa zamestnala, v dôsledku čoho jej skončila materská dovolenka.
Maloletý začal navštevovať súkromné jasle v Z. a otec sa takisto zamestnal mimo miesta bydliska. Podľa
jeho tvrdenia pracuje na O., našiel si známosť s inou ženou, ktorú počas víkendov navštevuje v meste

A.. Takže úpravy styku tak, ako bolo určená súdom prvej inštancie je nevyhovujúca tak pre maloletého
ako aj pre oboch rodičov, keď počas týždňa je otec v zamestnaní a maloletý v jasliach, takže styk sa
počas týždňa realizovať nemôže. Pokiaľ sa týka víkendov odvolací súd mal za to, že je vhodné, aby sa
otec s dieťaťom stýkal, odvolací súd mal tiež za to, že otec je schopný počas styku synovi zabezpečiť
riadnu starostlivosť a to aj z dôvodu, že má vo svojej osobnej starostlivosti zvereného ďalšieho syna,

ktorý navštevuje piatu triedu základnej školy a v starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky.
Otec má na stretávanie so synom vytvorené aj vhodné podmienky, keď so synom môže tráviť čas u
svojich rodičov v Z., kde počas týždňa býva, poprípade aj v inom vhodnom prostredí pre maloletého.

12. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak mal odvolací súd za to, že je dôvodné

upraviť styk otca s maloletým U., nakoľko rodičia nie sú schopný na úprave styku sa dohodnúť, pričom
za primerané považoval určenie stretávania sa otca so synom na každú párnu sobotu v mesiaci od
11.00 hod. do 18.00 hod. Kolízny opatrovník navrhol, že by sa otec, ak by mal záujem mohol so synom
stretávať aj každú párnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod., ktorú možnosť však otec neakceptoval
s tým, že vzhľadom na to, že počas víkendov sa zdržiava u priateľky v A., by cestovanie každú druhú

sobotu aj nedeľu z A. do Z. bolo preňho neúnosné tak časovo, ako aj finančne. Z toho dôvodu súd upravil
styk len na každú párnu sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. Takto upravený styk odvolací súd považoval
za styk v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý vzhľadom na jeho vek, na skutočnosť, že je ešte odkázaný
na svoju matku, nikdy netrávil noc mimo prostredia svojho bydliska a bez prítomnosti matky, odvolací
súd nepovažoval za vhodné stretávanie otca so synom upraviť aj s prenocovaním. Navyše doposiaľ

sa styk otca s dieťaťom realizoval možno skonštatovať, že viacmenej pravidelne, avšak len po krátku
dobu, keď podľa matky styk trval tak maximálne hodinu až hodinu a pol. Otec pokiaľ sa bude so synom
stretávať pravidelne každú párnu sobotu v mesiaci po dobu 7 hodín, bude mať dostatočný priestor na to,
aby si so synom vytvoril citový vzťah, aby si syn naňho zvykol, aj na prostredie otca, aj na skutočnosť, že
je dlhší čas bez matky. V prípade, že sa bude takto styk pravidelne ako je upravený realizovať, maloletý

ešte vyrastie, bude možné styk opätovne upraviť podľa potrieb a záujmov maloletého U..

13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil
a styk otca s maloletým U. upravil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O náhrade trov konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť
trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, v danej veci takýto návrh
daný nebol.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).