Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kozáčik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210054
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115210054.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: CBA Slovakia, a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom v Lučenci, Dukelských hrdinov č.
2, zastúpený JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Lučenci, P.
Rádayho č. 14/A, proti odporkyni: J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., ul. T. č. XXX, prechodne
bytom M., ul. M. č. 7, zastúpená V4 H. group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO 50 192 205, pracovisko Kysucká cesta 8405/16C, Žilina, v konaní o nahradenie schodku,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 331,78 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania od 20.12.2013 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporkyni plniť v splátkach vo výške 50
eur splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7.4.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží odporkyni v rade 1/
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.118.03 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 %
ročne z tejto dlžnej istiny od 12.9.2013 do zaplatenia, nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške
220,05 EUR a iné trovy konania vo výške 126,69 EUR, a ktorým uloží odporkyni v rade 2/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 414,73 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne z tejto
dlžnej istiny od 4.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 43,09 EUR
a iné trovy konania vo výške 24,81 EUR titulom náhrady schodku (manka).

Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním Platobného rozkazu zo dňa 24.7.2015 č.k.
14Cpr/2/2015-26. V zákonnej 15-dňovej lehote podali odporkyne v rade 1/ a 2/ odpor proti platobnému
rozkazu, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu podľa § 174 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31.12.2015 ( ďalej len O.s.p. ).

Podaním zo dňa 2.10.2015 zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania voči odporkyni v rade 1/
späť z dôvodu, že dňa 5.9.2015 uzatvorili účastníci konania mimosúdnu dohodu o uznaní a splácaní
dlhu.

Žalobu odôvodnil tým, že odporkyňa bola v pomere u žalobcu - spoločnosti CBA Slovakia. a.s., na
základe pracovnej zmluvy uzavretej pôvodne ako predavačka - pokladníčky, na jej vtedajšom pracovisku
predajne potravín CBA v Žiline, Zaymusova, hospodárske stredisko (HS č. 7217).
Doplnkom k pracovnej zmluve odporkyni bolo počnúc od 23.07.2012 dohodnuté jednak jej preradenie
z jej vtedajšieho pracoviska predajne potravín CBA v Žiline. Zaymusova HS 7217 na iné pracovisko,
do predajne potravín CBA v Žiline, Slovanská HS 7219, ako aj jej ustanovenie do funkcie predavača -
pokladníka, kde aj pracovala.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri výkone dojednanej práce boli spolu aj s ostatnými členmi kolektívu
tejto predajne, zverované hodnoty, ktoré boli povinní vyúčtovať, navrhovateľ dojednal so všetkými
zamestnancami v tejto predajni aj odporkyňou v zmysle Zákonníka práce Dohodu o hmotnej zodpo-
vednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem odporkyne na uvedenej predajni
potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci (celkom 6 ďalší zamestnanci).
Dňa 16.05.2013 bola v predajni potravín CBA v Žiline, Slovanská za obdobie od poslednej inventarizácie,
teda od 02.05.2012, t.j. za inventúrne obdobie od 02.05.2012 do 16.05.2013 vykonaná inventarizácia
hodnôt zverených hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie.
Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách, zverených kolektívu tejto predajne na
vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín CBA v Žiline. Slovanská, HS 7219 - zistený
tzv. „hrubý schodok" vo výške 11.219,57 €. Zistený hrubý schodok CBA Slovakia, a.s. upravila na
nákupné ceny (NC) jednak odrátaním DPH, obchodného rozpätia, ako aj v zmysle vnútropodnikového
predpisu jeho znížením o povolené koeficienty normovaných strát (NS) vyčíslených v nákupných cenách
(NC) z dosiahnutej tržby, z nákupu ovocia a zeleniny a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov, čím sa
suma schodku znížila na ntto 6.336,80 €.
Na zistený schodok CBA Slovakia, a.s. upozornila zamestnancov uvedenej predajne v Žiline, Slovanská,
HS 7219 a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslila ich podiel na
vzniknutom schodku postupom predpísaným v Zákonníku práce podľa § 189 ods. 2 a 3 ZP. Podiely
jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, vyčíslené postupom podľa Zákonníka
práce, sú uvedené v prehľadnej tabuľke. Celkovú výšku schodku a aj podiely zamestnancov na schodku
CBA Slovakia, a.s. oznámila jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky
predajne v Žiline, Slovanská, HS 7219 a navrhla im uhradiť ich podiely na schodku formou podpísania
Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Oznámenie výšky podielu na schodku jednotlivým žalovaným
CBA Slovakia, a.s. vykonala predložením návrhu Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Návrh Dohody
o uznaní dlhu a o splátkach z 28.08.2013 bol predložený aj odporkyni. Ostatní hmotne zodpovední
zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej predajni, svoje podiely na schodku voči CBA Slovakia, a.s.
uznali a tieto aj splatili; preto sa týchto zamestnancov táto žaloba už netýka.
Návrh Dohody o uznaní dlhu a o splátkach z 28.08.2013 žalobca CBA Slovakia, a.s. odporkyni oznámil
poštovou zásielkou odoslanou jej doporučene s doručenkou na ostatnú známu adresu bydliska, pričom
túto zásielku pošta žalobcovi vrátila späť dňa 26.09.2013 s odôvodnením, že adresát šiju neprevzal
v odbernej lehote. Podľa § 38 ods. 4 ZP v tomto prípade platí zákonná fikcia doručenia výzvy dňom
26.09.2013.
Pretože podľa § 33 ods. 3 ZP sa nárok musí uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o jeho uspokojenie
oprávnený (v tomto prípade žalobca) požiadal, tak preto, že tento dlh ani v uvedenej 7 dňovej zákonnej
lehote nezaplatila, dostala sa do omeškania so zaplatením na ňu pripadajúcej sumy zo schodku a to
počnúc dňom 04.10.2013. V zmysle uvedeného si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
O.Z. a § 3 ods. 1 nar.vl. č. 87/1995 Z.z..

Odporkyňa k žalobe vo svojom vyjadrení uviedla, že odporkyňa v 2/ rade bola na predajňu CBA v Žiline,
Slovanská, HS 7219 preložená 23.07.2012 pričom na tejto predajni pracovala do 17.10.2012, kedy s
navrhovateľom ukončila pracovný pomer dohodou.
Navrhovateľ porušil svoju zákonnú povinnosť prerokovať s odporkyňou požadovanú náhradu škody,
ktorú mu ukladá ZP v § 191 ods.2. Zároveň nebola prítomná pri vykonanej inventarizácii ani pri žiadnom
prerokovaní škody. Odporkyňa s navrhovateľom nikdy neuzatvorili akékoľvek uznanie dlhu a dohodu
o splátkach ani nikdy neobdržala žiadnu výzvu, resp. návrh na uzatvorenie dohody. Jej pracovný
pomer skončil dňa 17.10.2012 čím sa skončila aj jej hmotná zodpovednosť za schodok na zverených
hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať. Teda za akýkoľvek schodok (manko) ktoré vzniklo po tomto
dátume už nezodpovedá. Schodok ktorého zaplatenia sa navrhovateľ voči odporkyni domáha vznikol v
období 02.05.2012 do 16.05.2013. Teda časť schodku vznikla aj v období od 17.10.2012 do 16.05.2013,
kedy už odporkyňa u navrhovateľ nepracovala a teda za žiadne hodnoty už nezodpovedala.

Navrhovateľ k odporu uviedol, že je pravda, že na predajni nebol inštalovaný kamerový systém, avšak
pokiaľ nie sú na niektorej konkrétnej predajni potravín spoločnosti CBA Slovakia, a.s. namontované
kamery, ktoré sú spôsobilé v uzavretom internom video okruhu sledovať pohyb zákazníkov a iných osôb
vnútri priestorov danej predajne a akýkoľvek pohyb zákazníkov a iných osôb a ich správanie, ktoré
ohrozuje majetok navrhovateľa, majú povinnosť osobne preventívne sledovať všetci spoločne hmotne
zodpovední zamestnanci danej predajne, priebežne, počas ich práci v danej predajni. Praktickými
skúsenosťami s kamerovými systémami v predajniach bolo v CBA Slovakia, a.s. zistené, že montáž
kamerového systému tieto preventívne úlohy jednotlivých zamestnancov (t.j. osobne sledovať počas
práce aj zákazníkov v predajni a pod.) nie vždy uľahčí, či zjednoduší. Záznam obrazu kamerových
systémov totiž dosť často (nie v každej situácii) neumožnil spoznať aj tvár podozrivej osoby, čo by
mohlo mať význam pre šetrenie polície. Najmä ak tá osoba vojde do predajne s nekalým úmyslom
odcudziť tovar a dobre si preto všimne, na ktorých jej miestach sú umiestnené kamery a snaží sa vyhnúť
ich záberu, resp. zostaviť sa voči nim tak, aby v obraze kamery nebolo vidieť na jej tvár. Okrem toho
pri monitore inštalovaného kamerového systému musí v kancelárii vedúcej predajne a pod. vždy byť
prítomná jedna zamestnankyňa, inak je systém neúčinný - lebo ak nik nesleduje na monitore zábery
kamier, t.j. to, čo sa v predajni deje, tak celý kamerový systém je prakticky nanič a jeho najefektívnejšia
vlastnosť, t.j. okamžite zistiť prebiehajúcu nekalú činnosť v konkrétnych miestach predajne, je v takom
prípade neúčinná. V dôsledku toho ale tá zamestnankyňa, ktorá v kancelárii sleduje monitor kamerového
systému, zároveň chýba v predajni a nemôže vykonávať osobne iné práce v predajni, čo znižuje
produktivitu a efektivitu práce celého personálu predajne. Ak sa priebežne monitor nesleduje, ale všetko
sa ponecháva iba na záznamový systém, s tým, že „však si to prezrieme neskôr", môže dôjsť aj k tomu,
že krádež tovaru zo strany zákazníka si personál predajne všimne až po tom, ako ten konkrétny zákazník
opustí priestory predajne a ak jeho tvár nie je jednoznačne zachytená aj na záznamovom zariadení,
tak nijak to nepomôže v odhalení samotnej krádeže tovaru a ani toho, kto daný tovar ukradol. Teda
inštalovanie kamerového systému, vrátane aj jeho drahšej verzie s účinným záznamovým zariadením
sám osebe vôbec nie je prostriedkom, ktorý by oproti predajni bez takéhoto kamerového systému
výrazne zlepšoval jej zabezpečenie proti krádežiam. Bez náležitej zvýšenej pozornosti samotných
zamestnancov danej predajne - či už s kamerovým systémom, alebo bez neho - je riziko výskytu krádeží
tovaru vždy vyššie. Aj na uvedenej predajni boli štandardné podmienky na uloženie a ochranu tovaru,
ako v iných takýchto predajniach žalobcu, teda boli v nej aj štandardné možnosti ochrany tovaru. Spôsob
jeho každodennej ochrany pred stratou či zničením si už organizoval samotný personál tejto predajne.
K tvrdeniu odporkyne, že sa jej pracovný pomer so žalobcom skončil dňa 17.10.2012 ešte pred uplynutím
celého inventúrneho obdobia (ktoré trvalo od 02.05.2012 do 16.05.2013) a týmto dňom zanikla aj jej
hmotná zodpovednosť a z týchto dôvodov ona neodpovedá za zistený schodok, nemá oporu v zákone.
Skutočnosť, že platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti končí zároveň so skončením pracovného
pomeru hmotne zodpovedného zamestnanca, nemá vplyv na existenciu ani rozsah zodpovednosti
žalovanej za schodok v tejto veci. V danej veci totiž nejde o individuálnu, ale o kolektívnu hmotnú
zodpovednosť, preto podľa § 184 ods. 3 ZP ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za
prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil.

Odporkyňa uviedla, že nie je pravda, že by ju navrhovateľ kontaktoval s návrhom na uzavretie
mimosúdnej dohody. Nebola jej doručená žiadna písomnosť ani telefonát, hoci v časti nároku mala o
takúto dohodu záujem.
Osobitne zdôraznila, že žiada liberalizovať nárok, nakoľko sú na to dôvody osobitného zreteľa nakoľko
zamestnávateľ nevytvoril primerané podmienky zamestnancom pre riadne plnenie pracovných úloh a
to predovšetkým tým, že dostatočne nezabezpečil priestory predajne v ktorej odporkyňa pracovala,
kde nebol žiadny kamerový systém a ani iné akékoľvek zabezpečenie a na splnenie úloh bolo málo
zamestnancov. Celkový počet pracovníkov, ktorí tam v danom čase bol, nebol schopný pokryť celý
priestor predajne a tým pádom sú tam, neboli tam vytvorené primerané podmienky pre výkon tohto
zamestnania. Odporkyňa viac krát upovedomila o týchto nedostatkoch a či už vedúcu alebo aj ostatné
osoby a tiež aj ďalší zamestnanci upovedomovali zamestnávateľa o zlých pracovných podmienkach. Na
konkrétnej predajni kde vzniklo manko, pracovala iba tri mesiace, pritom inventarizácia bola vykonaná
za obdobie celého roka a nie je spravodlivé žiadať po nej uhradiť celý schodok, ktorý bol na týchto
zverených hodnotách zistený.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom odporkyne.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s vedúcou viac krát komunikovala a žiadala, aby tam bol inštalovaný
kamerový systém, pretože chodili tam, ktorí to tam mali zrejme vyhliadnuté a keď napríklad bola pri
pokladni tak to nebolo možné celé obsiahnuť. Na zmene pracovali traja a vedúca, tá však bola väčšinou
v kancelárii, kde vybavovala papiere. Jednalo sa o predajňu, ktorá mala 5 regálov, jednu chladiacu vitrínu
na mäsové výrobky, kde bola jedna pracovníčka, ktorá to mala na starosti. Vzadu boli ešte iné chladiace
vitríny pre nápoje, regále pre pečivo, teda jedna bola pri pokladni, pritom jedna podľa potreby dokladala
tovar. Cez víkend na predajni boli len dve. Bolo jej povedané, že je tam nejaká partia, ktorá k nim chodila
kradnúť alkohol, predajňa mala presklené vitríny, čiže oni chodili práve vtedy keď videli, že pokladníčka
má najviac práce. Z toho čo hovorili kolegyne, tak boli aj prichytení.
Na otázku súdu uviedla, že keď nastúpila na prevádzku, žiadala, aby bola urobená inventúra, ale žiadala
to len ústne. Bolo jej povedané, že tak sa to u nich nerobí. Tiež pri odchode chcela vykonať inventúru,
ale žiadosť jej bola zamietnutá. Písomne však žiadosť nedala.
Taktiež uviedla, že keď odchádzali z práce domov, tak vždy vedúca kontrolovala kabelky a osobné veci
a pod. čiže nič nemohli vyniesť. Keď mali prestávku a mali nejaký tovar zakúpený, tak ho vždy museli
dokladať vedúcej blokom. Na nevyhovujúce podmienky ešte upozorňovali H. T. a J. S..

Súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 6.2.2012 bola uzavretá pracovná zmluva
na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala nastúpiť do práce dňa 6.2.2012 a vykonávať práce
druhu predavačka, pokladník v mieste prevádzky potraviny CBA v meste Žilina so zamestnaním na
zastupovanie počas pracovnej neschopnosti U. T. pre dohodnutý pracovný čas 37,5 h týždenne s
určením základnej mzdy vo výške 381 eur mesačne a dohodnutých výkonových odmenách.
Dňa 20.7.2012 bol medzi účastníkmi dojednaný doplnok k pracovnej zmluve v zmysle ktorého odporkyňa
odo dňa 23.7.2012 začala vykonávať práce na prevádzke Zaymusa 8/72. Zároveň dňa 23.7.2012
bola medzi účastníkmi uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej
zodpovednosti, ktorou prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty cenín podľa inventúrneho
súpisu z 2.5.2012 a zároveň súhlasila s vykonaním spoločnej hmotnej zodpovednosti s ostatnými
zamestnancami.

Súd sa oboznámil s inventúrnym súpisom z inventarizácie za obdobie od 2.5.2012 do 16.5.2013.
Správnosť zistenia schodku a úbytku tovaru a zásob ako aj zistených stavov nebola v konaní sporná.

Podľa záznamu o vykonaní inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 2.5.2012 do
16.5.2013, fyzickou inventúrou tovarových zásob dňa 2.5.20123 bol zistený stav zásob v hodnote
71.122,66 eur a ku dňu 16.5.2013 bol zistený stav zásob na základe účtovnej evidencie 65.705,37
eur, stav zásob zistený na základe fyzickej inventúry bol vo výške 54.485,80 eur pri zistenom schodku
11.219,57 eur, ktorý bol upravený prepočítaním na nákupné ceny vo výške 8.102,90 eur. Pri odpočítaní
normy strát z dosiahnutej tržby 1107,05 eur, odpočítaní normy strát z nákupu ovocia a zeleniny 226,27
eur, odpočítaní normy strát z nákupu mäsa a mäsových výrobkov 432,77 eur s rozdielom po odpočítaní
normy strát v nákupných cenách 6.336,80 eur pri rozdiele v maloobchodných cenách 8.774,19 eur,
bola strata predpísaná k úhrade zodpovedným pracovníkom spolu vo výške 6.336,80 eur, ktorá bola
podľa funkcie a výšky platov rozúčtovaná s podielom na vedúcu predajne H. k náhrade 2118,02 eur,
zástupkyňu vedúcej Y. O. 1.803,59 eur, H. T. 399,93 eur, J. S. 400,78 eur, Z. T. 406,42 eur, T. R. 393,80
eur, J. S. 399,52 eur. Odporkyni bol stanovený podiel na schodku 8,49 % vo výške 414,73 eur.

Súd z výplatnej pásky odporkyne za rok 2012 zistil čistý príjem vo výške 232,25 eur za obdobie 2/2012,
360,75 eur za obdobie 3/2012. Za obdobie prvého štvrťroku bol zistený priemerný hrubí zárobok vo výške
2,4078 eur za hodinu na pozícii predavač pokladník. Prepočítaním na priemernú mzdu u odporkyne
bola zistená vynásobením hodinovej priemernej mzdy 2,5435 eur (suma I.Q. 763,07/300h) na priemerný
počet dní v mesiaci I.Q.2012 21,74 a počet pracovných hodín v jedom dni bola určená vo výške 414,73
eur pre odporkyňu.

Podľa návrhu jej malo byť navrhnuté uzavretie dohody o splátkach s uznaním dlhu, s návrhom
mesačných splátok po 35 eur mesačne.

Podľa záznamu z prerokovania náhrady škody zo dňa 28.8.2013, bola odporkyňa vyzvaná na úhradu
škody. Podľa kópie doručenky, zásielka bola vrátená navrhovateľovi ako neprevzatá v úložnej dobe dňa
26.9.2013.

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov H. T. a J. S., nakoľko okolnosti, ktoré
mali byť preukázané týmto výsluchom neboli v konaní sporné, skutočnosť neexistencie kamerového či
elektronického monitorovania nebola spochybnená ani samotným navrhovateľom.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Podľa § 184 ods. 21 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa
jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u
jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá
škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Z vyššie uvedeného dokazovania mal súd preukázané platné uzavretie pracovného pomeru ako aj
dohody o hmotnej zodpovednosti spolu s doložkou spoločnej hmotnej zodpovednosti.
Súd nezistil neplatnosť týchto právnych úkonov a neplatnosť či neúčinnosť nebola namietaná ani zo
strany odporkyne.

Súd mal zo záznamu o vykonaní inventarizácie tovarových zásob ako aj obsahu spisu s účtovnými
výstupmi tovaru a cením za inventúrne obdobie od 2.5.2012 do 16.5.2013 preukázanú existenciu
účtovného schodku vo výške 11.219,57 eur, ktorý bol zistený inventúrou tovarových zásob v hodnote
71.122,66 eur ku dňu 2.5.2012 a zostatkom ku dňu 16.5.2013 vo výške 65.705,37 eur a zisteným
fyzickým stavom zásob vo výške 54.485,80 eur, pričom schodok bol upravený prepočítaním na nákupné
ceny vo výške 8.102,90 eur pri odpočítaní normy strát z dosiahnutej tržby 1107,05 eur, odpočítaní normy

strát z nákupu ovocia a zeleniny 226,27 eur, odpočítaní normy strát z nákupu mäsa a mäsových výrobkov
432,77 eur s rozdielom po odpočítaní normy strát v nákupných cenách 6.336,80 eur.

Strata bola postupom podľa § 189 Zák. práce, bol určený podiel na schodku s podielom pripadajúcim na
vedúcu predajne H. D. k náhrade 2118,02 eur, zástupkyňu vedúcej Y. O. 1.803,59 eur, ďalej predavačky
H. T. 399,93 eur, J. S. 400,78 eur, Z. T. 406,42 eur, T. Pecku XXX,XX eur, J. S. 399,52 eur. Odporkyni
bol stanovený podiel na schodku 8,49 % vo výške 414,73 eur. Súd nezistil ani nesprávnosť vyúčtovania
inventúry ani rozpočítania náhrady škody - podielu na schodku. Táto skutočnosť nebola ani namietaná
zo strany odporkyne.

Súd nezistil, že by odporkyňa počas platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpila od dohody o
hmotnej zodpovednosti podľa § 183 Zákonníka práce ani nezistil skutočnosť, že by ako zamestnanec
písomne upozornila navrhovateľa ako zamestnávateľa na nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré
by jej bránili riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Rovnako súd nezistil ani skutočnosť, že bol zamestnávateľ požiadaný odporkyňou o vykonanie
inventarizácie pri jej zradení na nové pracovisko ani pri ukončení pracovného pomeru. Jej tvrdenia
nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a vo vzťahu k zástupcom zamestnávateľa podľa § 9 Zákonníka
práce nebolo ani len tvrdené vykonanie takejto dohody. Preto odporkyňa hoci pracovala na predajni
Slovanská - HS 7219 len 300 h., zodpovedá za schodok počas celého inventarizačného obdobia.

Súd sa po zistení, že inventarizácia bola vykonaná správne a po určení podielu zamestnancov na
schodku podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, zaoberal liberalizačnými dôvodmi podľa § 182 ods. 3
Zákonníka práce. Podľa citovaného ustanovenia sa zamestnanec zbaví zodpovednosti celkom alebo
sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

V prípade liberalizácie zaťažuje dôkazné bremeno zamestnanca, teda odporkyňu. Odporkyňa namietala,
že schodok vznikol v časti bez jej zavinenia z dôvodov, absencie kamerového systému alebo
iného zariadenia na predchádzanie a zabránenie krádeží na predajni a nedostatočným personálnym
obsadením predajne.

Základnou povinnosťou zamestnávateľa je aj zabezpečiť pre zamestnancov také pracovné podmienky,
aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky,
je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Povinnosťou zamestnávateľa je aj predchádzať vzniku
škody.

Zodpovednosť zamestnancov za škodu a ich povinnosť nemôže nahrádzať povinnosť zamestnávateľa
predchádzať škodám ani prenášať túto povinnosť na zamestnancov.

Súd v tejto súvislosti nezistil, že by zamestnávateľ vykonal všetky možné opatrenia ktoré mohol
vykonať na zabránenie vzniku škody odcudzením, resp. krádežami tovaru, najmä inštaláciou zariadení
monitorujúcich objekt predajne a pochyb osôb po predajni ako aj príchod a odchod zákazníkov do
predajne, monitorovaním tovaru, prípadne zabezpečením stráženia predajne bezpečnostnou službou. V
tomto smere dal súd čiastočne za pravdu odporkyni, nakoľko zamestnanci sa musia prioritne zamerať na
vykonávanie hlavných povinností spojených s predajom tovaru a poskytovaním služieb a nemožno od
nich vyžadovať úplné monitorovanie predajne popri inom plnení pracovných úloh. Súd nezistil, že by zo
strany zamestnávateľa bolo podané trestné oznámenie pre krádež či iný trestný čin voči zamestnancom,
hoci sa jednalo o značnú škodu. Táto bola len uplatnená v rámci zodpovednosti podľa zákonníka práce.
Ak však došlo ku schodku v takomto rozsahu, je veľký predpoklad, že predajňa bola vystavená aj
viacerým krádežiam. Zároveň je logické, že pri počte troch zamestnancov na predajni, kde jeden
vykonáva účtovanie, jeden obsluhuje pri chladiacom pulte a jeden vykonáva povinnosti na predajni,
je možno pomerne ľahko vytvoriť stav, kde bude časť tovaru bez kontroly a pri absencii záznamu
(nepochybne aj s odstrašujúcim účinkom) a ochrane tovaru (hlásičom) jestvujú pomerne vhodné
podmienky pre jeho odcudzenie.

Teda časť škody spôsobená úbytkom tovaru (schodkom) mohla byť spôsobená aj drobnými krádežami
tovaru, nakoľko súd nezistil, že by na predajni boli nainštalované zariadenia schopné zachytiť prenesenie
tovaru bez jeho zaplatenia a označenia na predajni (napr. RIP čipy). Krádeže v tomto prípade
nemožno vylúčiť. Nakoľko však samotný zamestnávateľ riziko krádeží čiastočne zohľadnil v normovaní

strát tovaru, ktoré boli odčítané od výsledkov inventarizácie spolu s inými nevyhnutnými a bežnými
stratami (napr. prirodzený úbytok hmotnosti), ako aj skutočnosť, že nebolo preukázané, že absencia
monitorovacích systémov by zabránila samotnému vzniku schodku, resp. že schodok bol len následkom
krádeží, súd úvahou stanovil podiel zamestnávateľa na rozsah priznaných noriem vo výške 20%.
Súd preto zaviazal odporkyňu na náhradu škody vo výške 331,78 eur.

S poukazom na omeškanie odporkyne s úhradou peňažného záväzku súd priznal navrhovateľovi aj
nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 517 a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od doby, keď bola
zamestnávateľovi vrátená zásielka, ktorou ju vyzval na náhradu škody zo zverených hodnôt s fikciou
doručenia podľa § 38 ods. 4 ZP k 26.9.2013 s prihliadnutím na lehotu na plnenie podľa § 33 ods. 3 ZP od
20.12.2013. výška úrokov omeškania zároveň bola stanovená vo výške 5,25 % k tomuto dňu omeškania.

Súd podľa § 160 O.s.p. povolil odporkyni plniť v splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 20-teho
dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia tak, aby náhrada škody a plnenie nespôsobili ohrozenie zabezpečenia
základných potrieb účastníka konania, pričom súd prihliadal čiastočne aj na návrh splátok v ponúkanej
dohode zo strany zamestnávateľa.

O náhrade trov konania súd s poukazom na osobitné pomery na strane odporkyne, jej sociálnu situáciu,
kedy náhrada škody dosahuje 1 príjmov, ktoré dosiahla prácou na prevádzke ako aj skutočnosť, že
podstatná časť trov konania bola už v konaní priznaná voči pôvodnej odporkyni v 1/ rade súd rozhodol
tak, že podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.