Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617200529
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617200529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann l, 750 09 Paris, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90 konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX U. XXX, 2./ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, o zaplatenie 1.100,09 eura
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 813 eur s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 17.06.2015 do zaplatenia v splátkach po 30 eur mesačne, s
účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, až do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 48 % .

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.100,09 eura spolu s úrokmi
vo výške 17,88% ročne zo sumy 934,26 eura od 17.06.2015 do zaplatenia, ako aj s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.068,29 eura od 17.06.2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaným
na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 25.02.2014
poskytol úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur a žalovaní tento úver riadne nesplácali,
pričom zaplatili iba 108 eur a preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 16.06.2015.

2./ Žalovaní potvrdili, že čerpali úver výbermi platobnou kartou a prestali ho splácať v dôsledku
práceneschopnosti žalovaného v 2./rade, pričom v súčasnej dobe by ho mohli zaplatiť len splátkami po
30 až 40 eur mesačne, keďže žalovaná v 1./rade je na materskej dovolenke a majú štyri maloleté deti.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi
a zistil, že žalovaní uzavreli dňa 25.02.2014 so spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na

základe ktorej im bol poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000 eur s ročným
úrokom vo výške 28,68 % s tým, že mali úver uhrádzať v mesačných splátkach vo výške minimálne
5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300eur, pričom splatnosť mesačnej splátky
bola desiaty deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky desiaty deň v mesiaci nasledujúcompo mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. V zmluve bola RPMN
stanovená vo výške 46,36%. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaní vyčerpali z poskytnutého úverového
rámca sumu 989,79 eura, z čoho 921 eur čerpali výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami na

vybraných obchodných miestach a suma 68,79 eura predstavuje poplatky účtované ako súčasť úverovej
istiny. Podľa potvrdenia žalobcu žalovaní spolu uhradili splátkami sumu 108 eur a keďže splátky
riadne neplatili, tak listom zo dňa 25.06.2015 im veriteľ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru ku dňu 16.06.2015 a vyzval ich na zaplatenie sumy 1.100,09 eura pozostávajúcej
z istiny vo výške 934,26 eura, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 134,03 eura a z nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eura.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
1.100,09 eura spolu s úrokom vo výške 17,88% ročne ako aj s úrokmi z omeškania je dôvodná iba
čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe
ktorej bol žalovaným poskytnutý úverový rámec vo výške 5.000 eur, z ktorého celkovo vyčerpali sumu

921 eur. Podľa tejto zmluvy mali žalovaní úver splácať v mesačných splátkach vo výške minimálne
5% z dlžnej čiastky, pričom žalovaní splátky neuhrádzali pravidelne a celkovo na úver zaplatili sumu
108 eur. Pri posudzovaní obsahu zmluvy podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, súd zistil, že uzavretá zmluva
neobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverestanovenéustanovením§9ods.2zákona

č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pretože v tejto nie je vôbec uvedená
doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a nie je z nej možné ani zistiť výšku splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež absentuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a tieto
chýbajúce náležitosti zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. majú za následok,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto pokiaľ žalovaní čerpali úver do

výšky 921 eur, tak ich povinnosťou bolo vrátiť poskytnutú sumu, avšak z tejto žalovaní doposiaľ zaplatili
iba 108 eur a teda rozdiel predstavuje sumu 813 eur a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobcovi uvedenú sumu spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 17.06.2015 do zaplatenia v
zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaní sa dostali do
omeškania s úhradou zvyšku istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

a sú povinní zaplatiť úroky z omeškania. Na základe žiadosti žalovaných súd im umožnil pohľadávku
zaplatiťvsplátkachpo30eurmesačne,nakoľkosúčasnáfinančnásituáciaaskutočnosť,ževychovávajú
štyri maloleté deti im neumožňuje zaplatiť pohľadávku v celosti. Okrem toho súd pri svojom rozhodovaní
prihliadal aj na to, že v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 28,68%, čo je zjavne v rozpore sdobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľské úvery s
dobousplatnostiviacako5rokovposkytovalizaúrokovúsadzbuvovýške13,82%atedavtomtoprípade
bola dohodnutá úroková sadzba 2-násobne vyššia a preto súd v časti dojednania o výške úrokovej

sadzby považoval zmluvu za neplatnú v zmysle § 39 OZ, keďže v tejto časti je v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedená skutočnosť následne spôsobuje, že v zmluve absentuje výška úrokovej sadzby, keďže
v tejto časti je zmluva neplatná a chýbajúca úroková sadzba potom tiež spôsobuje, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5./ Vo zvyšku t.j. v časti nad priznanú sumu 813 eur spolu s úrokom z omeškania súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, keďže nárok žalobcu v časti istiny považoval za dôvodný iba do sumy 813 eur a
žalobcovi bol priznaný aj úrok z omeškania z tejto sumy, avšak žalobca si navyše uplatnil aj úrok vo
výške 17,88% ročne zo sumy 934,24 eura od 17.06.2015 až do zaplatenia a súd v tejto časti žalobu
nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu pokiaľ dňom 16.06.2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, tak žalobca má nárok na priznanie úroku iba do uvedeného dátumu

a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti si môže uplatňovať už iba zaplatenie úroku z omeškania a nie
duplicitne aj zaplatenie úrokov z istiny. Súd poukazuje na súčasnú rozhodovaciu prax súdov, podľa
ktorej odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný platiť úroky z omeškania a
nie aj úroky z úveru. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a
na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012

s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zároveň súd poukazuje aj na
ustanovenie § 506 ObZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade omeškania
dlžníka a požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi, avšak zákon výslovne neuvádza, že dlžník je

povinný platiť úroky až do úplného splatenia úveru. Táto povinnosť vyplýva dlžníkovi iba z ustanovenia
§ 503 ods. 3 ObZ, podľa ktorého je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu do vrátenia peňažných
prostriedkov , ale táto povinnosť mu vzniká len vtedy ak dlžník využije svoje oprávnenie vrátiť poskytnuté
peňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Znovšíchrozhodnutítýkajúcichsatejtoproblematiky
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, ktorý

sa podrobne zaoberá otázkou priznania úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne
od uvedeného dátumu priznania úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že
žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov za dobu od vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nevznikol a
preto v tejto časti jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.

6/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 74% a žalovaní do výšky
26% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 48% (74% - 26%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 48% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).