Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 3T/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010041
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617010041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného J.

H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Topoľčanoch dňa 06. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. H. narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom X., nezamestnaný, slobodný,
na slobode,

uznáva sa vinným, že

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a to J.,
narodeného XX.XX.XXXX a T., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 28.11.2013, spisová značka 11P/282/2013, právoplatným dňa 28.01.2014 mu bola uložená

povinnosť prispievať na výživu každého z detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
dieťa t.j. spolu 54,26 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred
k rukám matky H. Y., bytom S., Y. XXX/XX, vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska ako aj na iných
miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že nikde nepracoval, o prácu nejavil záujem,
pretože sa neprihlásil na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím mu za obdobie od 28.01.2014
doposiaľ vznikol dlh na výživnom voči matke H. Y. v sume 2014,62 eur,
t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa§ 36 Trestného zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky okresnej prokuratúry Topoľčany prejednal Okresný súd Topoľčany

trestnú vec obžalovaného J. H. (ďalej len obžalovaný) a na hlavnom pojednávaní
vykonal výsluchy obžalovaného, svedkyne-poškodenej H. Y., svedkyne Z.. M. X., prečítal listinné dôkazy
zabezpečené v prípravnom konaní i súdnom konaní a oboznámil obsah pripojených spisov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.
Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Vypovedal, že s poškodenou má dve maloleté deti.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany bol zaviazaný platiť na každé z detí výživné v sume 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 01.09.2013 do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky H. Y.. Je pravdou, že vyživovaciu povinnosť neplní od právoplatnosti

rozsudku vôbec, teda od 28.01.2014 doposiaľ, ku dňu hlavného pojednávania neuhradil
žiadnu sumu, pretože nemá finančné prostriedky. Je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani dávky. Príležitostne vypomáha
ľuďom, kde zarobí cca 10,- až 30,- eur denne. Peniaze minie pre seba alebo na stravu pre deti, keď si
ich vezme na víkend k svojim rodičom, u ktorých žije v bytovke, prispieva im na ubytovanie a

stravu. Deťom, pokiaľ sú u neho, dá vreckové 3,- až 5,- eur, oblečenie a ostatné potreby im zabezpečuje
poškodená.
Svedkyňa-poškodená H. Y. vypovedala, že obžalovaný bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti J.
a T. vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa od 01. 09. 2013.
Od právoplatnosti rozsudku t.j. 28.01.2014 doposiaľ žiadne výživné neuhradil. Z uvedeného dôvodu

požiadala úrad práce o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané od 01.06.2016 vo výške 27,13,- eur
na každé z detí, s ktorými býva v S. u svojej krstnej mamy. Deti navštevujú materskú školu, občas
platí za stravu 4,- alebo 5,- eur, poberá sociálne dávky 150,- eur mesačne, rodinné prídavky 66,-
eur a náhradné výživné. Stará sa o deti, ktoré si obžalovaný berie na víkend k sebe, ale nič im nekupuje.
Deti núdzou netrpeli, pretože všetky základné potreby im dokáže zabezpečiť. Výživné sa snažila vymôcť

cestou exekútorky, doposiaľ bezúspešne.

Svedkyňa Z.. M. X. vypovedala, že rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany bolo
poškodenej priznané náhradné výživné na malol. J. a malol. T. po 27,13,- eur od 01.06.2016, ktoré úradu
doposiaľ nebolo vrátené.

Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný tiež prečítanými listinnými dôkazmi:
- rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 28. 11. 2013, sp. zn. 11P/282/2013, ktorým boli deti J. a T. H.
zverenédoosobnejstarostlivostimatky-poškodenejaobžalovanémubolauloženápovinnosťprispievať
na ich výživu mesačne sumou 30% zo sumy životného minima u oboch s účinnosťou od 01.09.2013,

vždy do 15-teda dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2014,
- rodnými listami maloletých detí, ktorých rodičmi sú obžalovaný a poškodená,
- potvrdeniami o návšteve materskej školy oboch maloletých detí,
- oznámením exekútorky H.. M. X., podľa ktorého obžalovaný nemá doručené upovedomenie o začatí
exekučného konania, pretože zásielky nepreberá,

- rozhodnutiami a potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany o priznaní poškodenej
nároku na náhradné výživné vo výške 27,13,- eur mesačne od 01.06.2016, ktoré je vyplácané mesiac
pozadu,
- správou úradu práce o vyradení obžalovaného z evidencie uchádzačov o zamestnanie v období
od 25.11.2009 do 23.08.2010 pre nespoluprácu, pričom obžalovaný v posudzovanom období nebol

evidovaný a nepoberá podporu ani dávky,- z ďalších správ a potvrdení vyplýva, že obžalovaný nie je registrovaný ako zamestnanec ani živnostník,
nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb ani inej dane, nie je majiteľom cenných
papierov,

- na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky od 01.
júla 2013 doposiaľ 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa sa rovná sume
27,13 eur mesačne.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Týmto bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku.
Bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b)
Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné

znaky danej skutkovej podstaty po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej, pretože najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - dlhší čas.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15

písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

Z protiprávneho konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný čiastočne svojou výpoveďou, keď
uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti určenej voči obom maloletým deťom, túto neplnil

od právoplatnosti rozsudku, t.j. 28.01.2014 až doposiaľ. Tiež uviedol, že nebol evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, nie je v pracovnom pomere, pričom peniaze, ktoré zarobí výpomocou u
ľudí, minie pre svoje potreby. Okrem toho bol obžalovaný usvedčený svedeckými výpoveďami H. Y., Ing.
Zuzany X. ako aj horeuvedenými listinnými dôkazmi.

Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že poškodená sa o deti riadne nestará, nechá ich krstnej mame,
naviac on si deti berie na víkend, kedy im poskytuje stravu a vreckové.
Táto obhajoba obžalovaného nebola spôsobilá zbaviť ho trestnej zodpovednosti za spáchaný
skutok, pretože maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti poškodenej. I keď z vykonaného
dokazovaniavyplýva,žerozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanyzodňa09.10.2013,sp.zn.9P/220/2013

bolo uložené výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou maloletých detí, nebolo zistené, že by došlo
k zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom resp. že by boli zistené také nedostatky
v starostlivosti poškodenej o deti, ktoré by si vyžadovali iné výchovné opatrenia. Okrem tvrdenia
obžalovaného neboli predložené žiadne dôkazy v tom smere, že poškodená sa o deti nestará, práve
naopak, úrad práce rozhodol po vykonanom dokazovaní o priznaní nároku poškodenej na náhradné

výživné. Obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú ako sám priznal, vôbec neplní od
právoplatnosti rozsudku, pričom dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že nemá uzatvorený pracovný
pomer u žiadneho zamestnávateľa ani nevykonáva živnosť. Pokiaľ si obžalovaný berie deti na víkend,
týmto napĺňa svoje právo i povinnosť podieľať sa na výchove svojich maloletých detí. Súd poznamenáva,
že výživné, ktoré bolo obžalovanému určené, je najnižšie zákonné minimálne výživné, ktoré odráža jeho

reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery a má uspokojiť všetky životné potreby jeho
maloletých detí.

Súd skutok oproti obžalobe upravil vzhľadom k tomu, že obžalovaný pokračoval v protiprávnom konaní
až do vyhlásenia rozsudku (§ 122 odsek 13 Trestného zákona). Celkový dlh obžalovaného na výživnom

ku dňu vyhlásenia rozsudku je 2014, 62 eur.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej závažnosti, ktorý súčasne
prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, najmä s
poukazom na spôsob spáchania, okolnosti, pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok - výšku dlhu na výživnom,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.K osobe obžalovaného bolo zistené, že je slobodný, nezamestnaný, žije u svojich rodičov, má
vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
Doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, z toho na dve odsúdenia súd neprihliadal, pretože sa v skúšobnej
dobe osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Súd prihliadal na odsúdenia obžalovaného Okresným súdom Topoľčany, a to
- trestným rozkazom sp. zn. 0T/9/2016 vydaným dňa 22.02.2016, doručeným 25.02.2016, právoplatným
05.03.2016, pre pokus prečinu krádeže podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 1 rok. Skúšobná doba plynula obžalovanému od
06.03.2016 do 06.03.2017, teda posudzovaného prečinu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe,

- rozsudkom sp. zn. 2T/164/2007 zo dňa 03.10.2007, právoplatným dňa 03.10.2007, pre
prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, ktorým bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08.08.2007, sp.
zn. 4T/10/2007 pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin lúpeže podľa § 20 Trestného zákona k § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d), odsek 3 Trestného zákona a iné, za ktoré bol obžalovanému uložený ako

mladistvému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, so zaradením na výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Z pripojeného spisu súd zistil, že po výkone trestu odňatia slobody presahujúcom jeden rok nebolo
rozhodnuté po výkone trestu u mladistvého o jeho zahladení. Súd riešil predbežnú otázku o tom, či sa

odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Topoľčany, na podklade rozsudku zo dňa 03.10.2007,
sp. zn. 2T/164/2007 zahladzuje alebo nezahladzuje (§ 121 odsek 2 Trestného zákona).

Súd vyžiadal hodnotenie mladistvého z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého zistil, že obžalovaný
vykonal celý trest dňa 14.11.2009. Už od začiatku nástupu trestu mal problémy s adaptáciou na

podmienky výkonu trestu. Počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov bol obžalovaný trikrát
disciplinárne potrestaný pre poškodzovanie ústavného majetku a sebapoškodzovanie. Po premiestnení
do ÚVTOS Sučany bol zaradený do podskupiny s menej priaznivou resocializačnou prognózou, jeho
správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni, nie vždy v súlade s ústavným poriadkom.
Najskôr bol zaradený do práce na pracovisku mimo ústavu, neskôr na pracovisko s dozorom, avšak

14.10.2009 bol vyradený z práce pre nespokojnosť s prácou. Počas výkonu trestu bol celkom osemkrát
disciplinárne potrestaný za porušenie zákazu fajčenia, poškodzovanie ústavného majetku, arogantné a
drzé správanie, prechovávanie návykových látok. Odmenený bol štyrikrát za plnenie pracovných
povinností na pracovisku a vykonávanie čistoty a poriadku na oddiely.
S poukazom na uvedené súd pre potreby rozhodovanie o treste vyslovil, že uvedené odsúdenie

obžalovaného nepovažuje za zahladené.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Priťažovalo
mu,žeužbolodsúdenýpretrestnýčin,naviacskutokspáchalvskúšobnejdobepreúmyselnýtrestnýčin.

V danom prípade prevažoval pomer priťažujúcich okolností 1:0, preto súd základnú trestnú sadzbu 1
rok až 5 rokov upravil postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a ukladal trest v sadzbe 2 roky
a 4 mesiace až 5 rokov.

Pri výmere trestu súd prihliadol na predchádzajúci život obžalovaného, ktorý bol už odsúdený aj za

závažnú násilnú trestnú činnosť ako mladistvý, spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením

trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby, a to
nepodmienečne, vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia pre úmyselný trestný čin, kde uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom naskúšobnú dobu neprichádza do úvahy, ani uloženie iného, alternatívneho trestu, vzhľadom na osobu
páchateľa a jeho doterajší život.

Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných dvoch rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je

primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.