Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615206247
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8615206247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Consumer Finance Holding

a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému: Jaroslav Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 631,28 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46,71 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 7,39 eur od 21.02.2013 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 19,66 eur od 21.03.2013 do zaplatenia,

8,75% ročne zo sumy 19,66 eur od 21.04.2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 631,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od

08.01.2013 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.12.2009 zmluvu o pôžičke č. 5004225, na
základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 1.585,48 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný
pôžičku splácať v pravidelných 52 mesačných splátkach v sume 30,49 eur, ale do dnešného dňa zaplatil
len sumu 975,68 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky
riadne a včas, žalobca ho listom dňa 23.12.2012 (predžalobná upomienka) vyzval k okamžitej úhrade

všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Doručená mu bola s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk dňa
01.02.2017.

4. Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 631,28 eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 297 písm. b/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne

vyhlásil dňa 31.03.2017 o 10.30 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 23.03.2017 od 12.00 hod..

7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 20.12.2009 zmluvu o pôžičke č.
5004225, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 1.022,39 eur. V zmluve bola ako celková suma
pôžičky uvedená 1.585,48 eur, čo mal žalovaný zaplatiť v 52 splátkach po 30,49 eur. RPMN v zmluve
bola uvedená ako 23,98%, ročná úroková sadzba 23,98% a priemerná hodnota RPMN 23,98%. Termín
konečnej splatnosti bol uvedený ako "52 mesiacov". Celkové náklady spotrebiteľa mali byť 563,09 eur.

9. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný mu zaplatil spolu 975,68
eur.

10. Z listu zo dňa 23.12.2012 (v spise na č.l. 5) súd zistil, že žalobca s poukazom na súlad so

všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) vyzýva žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo. List bol doručený žalovanému dňa 02.01.2013 (fotokópia doručenky na č.l. 6).

11. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba

- nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 1 a § 2 písm. a) a b) zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy 21.08.2009 (ďalej len „ZoSÚ“) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

14. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

17. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne aleboak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb,
na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe

uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských

zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z

hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

23. Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľskýúver(pôžičku)vovýške1.022,39eur(ajkeďvžalobezavádzajúcouvádza,žemuposkytol
celkovú sumu pôžičky 1.585,48 eur, v skutočnosti mu poskytol len 1.022,39 eur), z ktorého žalovaný

zaplatil spolu 975,68 eur, čo je konštatované v žalobe a žalovaný to nespochybnil. Listom zo dňa
23.12.2012 (označeným ako predžalobná upomienka) žalobca oznámil žalovanému, že žiada uhradiť
celý dlh.

24. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené

prípadyC-240/98ažC-244/98)zúradnejmoci(exofficio)preskúmalopodstatnenosťuplatnenéhonároku
z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný
len v časti.

25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj

osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),
poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov.

26. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je ten, že
v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny
údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú
informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho
RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa

§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi
výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádzať
v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia
zverejnený podľa § 7a ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých

veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od
takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere (zmluva o pôžičke) bola uzavretá dňa 20.12.2009, pričom údaje o priemernej RPMN za 4. štvrťrok
r.2009bolizverejnenéMFSRdňa29.01.2010(pouzavretízmluvy).Pretopodľacitovanéhoustanovenia§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 3. štvrťrok 2009
(údaje zverejnené 30.10.2009). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému bol
poskytnutý úver 1.022,39 eur so splatnosťou 52 mesiacov (t.j. 4 roky a 4 mesiace). Súčasťou zmluvy je

aj prehlásenie dlžníka, že, „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj
záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky
podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať
zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky.“ Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy

8. časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia
(ktorú použil žalobca v predmetnej zmluve) je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF
SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 3. štvrťrok 2009 bola priemerná hodnota RPMN pri
spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov 20,93%. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 23,98%,
čo je zjavne údaj nesprávny.

27. Uvedenie nesprávnej hodnoty priemernej RPMN v zmluve je spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, ak
dodávateľ v zmluve uvedie ako priemernú RPMN vyššiu, ako v skutočnosti bola. Tu platí opačný princíp
ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN úveru. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je
v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ

v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná
RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak
dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako
v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (žalobca) v zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN
obdobnýchúverovnatrhubolavrozhodnomobdobí23,98%,avšaktábolavovýške20,93%,čozavádza

spotrebiteľavtom,žeobdobnéúverynatrhu(tedaajúveryposkytovanékonkurenciou)súnevýhodnejšie
ako v skutočnosti. V zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa,
čo je dôvod rovnajúci sa neuvedeniu tohto údaju vôbec, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatku (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania
priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní

zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu
vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj
o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s

úvermi. Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve
uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť
presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda že úver,
ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní

s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu
dodávateľom navrhnutých podmienok úveru.

28. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie

nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre
spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v textoch všeobecných podmienok, túto
nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore
s účelom spotrebiteľskej ochrany.

29. Pre úplnosť súd poznamenáva, že zmluva o úvere neobsahuje ani ďalší zákonom predpísaný údaj
a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), ktorého absencia má taktiež
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ. V časti „konečná splatnosť“
je v zmluve uvedené „52 mesiacov“, čo nie je údaj dostatočný. Zo samotnej zmluvy totiž nevyplýva ani

dátum prvej splátky a nie je zrejmé, či konečná splatnosť nastane 52 mesiacov po prvej splátke, po
uzavretí zmluvy, po poskytnutí úveru (pôžičky) a pod..30. Z uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať
podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na úroky úveru a ani
poplatky ale len na vrátenie nesplatenej časti istiny a taktiež úroky z omeškania, ktoré sú nárokom

vyplývajúcim priamo zo zákona (nie zo zmluvy), ak by sa žalovaný dostal do omeškania.

31. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 53 ods. 9 (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods. 8) OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom - predžalobnou upomienkou vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorázovo s poukazom na súlad s VOP. Z obsahu zmluvy ako aj priložených
VOP súd nezistil, že by tieto obsahovali ustanovenie oprávňujúce žalobcu vyhlásiť mimoriadne

zosplatnenie úveru v prípade omeškania dlžníka (žalovaného). Občiansky zákonník (ktorý sa ako právny
predpis v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 OZ použije prednostne na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, čo je aj tento prípad) v citovanom ustanovení § 565 síce pripúšťa, aby
veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, táto možnosť je ale v
spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 OZ (v čase uzavretia zmluvy ust. § 53 ods. 8 OZ) podmienená

kumulatívnym splnením troch podmienok:
a) bolo to dohodnuté alebo rozhodnutím určené
b) spotrebiteľ je v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace
c) spotrebiteľ bol dodávateľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva

34. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté
právo veriteľa žiadať podľa § 565 OZ zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (toto
právo nevyplýva ani z obsahu zmluvy ani VOP), a preto súd nepovažuje predmetný spotrebiteľský úver
za zosplatnený a to aj bez ohľadu na prípadné splnenie ďalších dvoch vyššie uvedených podmienok (ide
o podmienky kumulatívne, a preto dokazovanie smerujúce k preukázaniu ich naplnenia súd považoval

za neúčelné). Ak by jednostranným právnym úkonom, s ktorým žalobca mal spájať zosplatnenie úveru,
mala byť "výpoveď zmluvy", je pravdou, že podľa bodu 12.2 VOP "Klient ako aj spoločnosť je oprávnená
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu", podľa názoru súdu takýto úkon nemôže mať
účinky upravené v § 565 OZ, pretože tieto účinky sú viazané na splnenie vyššie uvedených podmienok,
čo je v priamom rozpore s uvedeným bodom 12.2 VOP (oprávnenosťou vypovedať zmluvu kedykoľvek

bez uvedenia dôvodu). Navyše využitie inštitútu výpovede zmluvy je v tomto prípade v priamom rozpore
s ustanovením § 582 OZ, pretože v zmysle tohto ustanovenia je možné vypovedať len zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú. Predmetná zmluva o pôžičke ale bola uzavretá na dobu určitú.

35. Vzhľadom na to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo nutné na

jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t.j. sumu 1.022,39 eur, a tak jedna splátka predstavuje
sumu 19,66 eur (1.022,39 eur/52 splátok). Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi spolu 975,68
eur, je tak povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46,71 eur, ktorá je tvorená rozdielom istiny úveru (1.022,39
eur) a ním zaplatenej časti úveru (975,68 eur).

36. Podľa § 517 ods. 2 OZ k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.38. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Nakoľko nedošlo k preukázaniu riadneho zosplatnenia pôžičky (spotrebiteľského úveru), nárok na
úroky z omeškania patria žalobcovi vo vzťahu ku každej splátke osobitne odo dňa nasledujúceho od jej
splatnosti (splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci, a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania od
21. dňa toho-ktorého mesiaca). Konečná splatnosť úveru (posledná splátka) mala byť v apríli 2013, t.j.

20.04.2013, čo súd zistil s prehľadu splátok a úhrad, pretože zo samotnej zmluvy to jednoznačné nie je,
a teda je možné konštatovať, že žalovaný je v omeškaní s jej úhradou (v sume 19,66 eur) od 21.04.2013,
s predošlou splátkou vo výške 19,66 eur je v omeškaní od 21.03.2013 a s predošlou splátkou vo výške
7,39 eur (výšku tvorí rozdiel medzi dlžnou sumou 46,71 eur a 2 splátkami vo výške 19,66 eur) je v
omeškaní od 21.02.2013. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 21.02.2013, 21.03.2013
aj 21.04.2013 bola 0,75%, a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v sadzbe 8,75% (0,75%

+ 8%) ročne.

40. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu.

Žalobca mal úspech v spore len v rozsahu 46,71 eur z 631,28 eur, a teda vo vyššom rozsahu bol úspešný
žalovaný. Tomu ale v spore žiadne trovy nevznikli (nevykonal žiaden úkon), a preto súd rozhodol, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.