Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 12152278
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:12152278.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, Senica, dieťa rodičov Ing. C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXXX/XH, E., t.č. bytom V.
Y. G. XXX, zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, Malacky, a otca Ing.

G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXXX/XH, E., zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so
sídlom Nobelova 34, Bratislava, P.O.BOX 28, Bratislava, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 17. marca 2017, č.k. 6P/37/2016-307,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

I. Maloletý sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu a každú nedeľu v párnom kalendárnom
týždni v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. tak, že
si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po skončení styku maloletého

matke odovzdá.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa v čase od nedele od 16.00 hod. do štvrtka budúceho týždňa do 15.00 hod.
a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v párnom i nepárnom týždni v čase od
štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že miestom odovzdania maloletého dieťaťa bude
bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd
neurčil. Vo zvyšku návrh otca a aj návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a napokon
rozhodol, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a platí až do právoplatného

rozhodnutia súdu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu do rozvodu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
( ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d), § 326 ods. 1,2 § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,
2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 24 ods. 4, § 62 ods. 6
Zákona o rodine.3. Vecne súd dôvodil, že otec sa návrhom zo dňa 29.9.2015 domáhal na OS Bratislava II vydania
neodkladného opatrenia, ktorým chcel zveriť maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti
matky, určiť miesto výkonu starostlivosti a dočasne upraviť styk otca s maloletým od štvrtka od 18.00

hod do nedele do 18.00 hod. Okresný súd Bratislava II nariadil neodkladné opatrenie pod sp. zn.
27P/133/2015-155 dňa 6.10.2015, v ktorom upravil styk otca s maloletým v súlade s návrhom a vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté uznesenie a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v ktorom otec dňa 23.2.2016 doručil súdu zmenu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žiadajúc mal. N. zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodňoval tým,

že matka marí právo maloletého na starostlivosť otca a stretávanie sa s otcom a tiež nezabezpečuje
základnú starostlivosť o dieťa, pretože neplní odporúčania lekára, zámerne vytvára podmienky pre
zhoršovanie zdravotného stavu dieťaťa, predovšetkým psychického a neprimeranú závislosť dieťaťa
od vlastnej osoby. Dňa 25.2.2016 matka vzniesla námietku miestnej príslušnosti, na základe ktorej
OkresnýsúdBratislavaIIpreniesolpríslušnosťnaOkresnýsúdSenica,ktorérozhodnutiebolopotvrdené
odvolacím súdom. Vec bola dňa 14.11.2016 Okresným súdom Senica zapísaná pod novú spisovú

značku 6P/37/2016 a v konaní podala následne aj matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť na dieťa
výživné vo výške 250 eur mesačne. Zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletým s odôvodnením,
že maloletý je zo styku s otcom traumatizovaný, plače, začal sa pomočovať a vážne sa zhoršil
jeho zdravotný stav, bol mu diagnostikovaný syndróm periodickej horúčky a posttrauamická stresová

porucha, v dôsledku čoho musí dieťa dokonca brať antidepresíva.

4. Súd mal zistené, že mal. N. je dieťa narodené z manželstva, pričom toho času je na OS Bratislava
II vedené konanie sp. zn. 27P/158/2015 vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči
mal. dieťaťu, kde je nariadené súdnoznalecké dokazovanie. Rodina žila v spoločnej domácnosti do

septembra 2015, kedy sa matka spolu s mal. N. odsťahovala do domácnosti svojej matky G. J. do obce
V. Y. G., kde obývajú rodinný dom, v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie
starostlivosti o mal. dieťa. Matka má vysokoškolské vzdelanie, je na predĺženej rodičovskej dovolenke s
mal.N.,poberárodičovskýpríspevokaprídavoknadieťa.Otecmávysokoškolskévzdelanie,pracujeako
konzultant, býva v 4-izbovom byte a aj jeho domácnosť je vhodná na zabezpečenie starostlivosti o dieťa.

Otec uviedol, že v čase spolužitia účastníkov konania s manželkou na polovicu vykonávali starostlivosť
o maloletého a o domácnosť. Od septembra 2015 matka ani raz neumožnila otcovi stretnutie, ani žiadny
kontakt ( ani v čase sviatkov či narodenín) so synom. Otec sa o syna sústavne zaujíma a je toho názoru,
že sa o syna dokáže osobne postarať, kontaktuje aj jeho ošetrujúcich lekárov. Otec pracuje v E. a vie
si pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol o dieťa postarať. N. by bol v čase jeho práce v škôlke

a následne, ak by bolo treba tak má povolené tri dni v týždni pracovať z domáceho prostredia. Nemá
problém postarať sa o maloletého i počas choroby, maloletý nebýval tak často chorý, teraz je pravidelne
chorý, avšak nevie uviesť, či je skutočne chorý, alebo ide o výmysel matky za účelom zabránenia ich
styku, pretože matka sa výslovne bráni riadnemu zdiagnostikovaniu dieťaťa počas hospitalizácie, ktoré
odborníci navrhujú. Otec opísal incident s matkou, ktorý sa odohral v čakárni lekára, kde sedela matka

s maloletým a akonáhle ho matka zbadala, dala synovi na hlavu kapucňu, pritisla ho k stene, začala
kričať, aby sa N. nebál, že sa ho otec nemá dotýkať, že má odísť preč. Matka k tomuto incidentu uviedla,
že maloletý na príchod otca do čakárne lekára reagoval schúlením sa do náručia matky a začal sa triasť,
to v akom je psychickom stave je popísané v lekárskej správe. Podľa otca je najvyššou prioritou záujem
o maloletého syna a zachovanie možnosti stretávania sa s ním a podieľanie sa na jeho výchove. Je

mu ľúto, že medzi ním a matkou maloletého nie je žiadna komunikácia. Matka nepopiera, že otec od
septembra 2015 nebol v styku s mal. N., naopak uvádza, že maloletého na styk pripravuje. Komunikácia
medzi rodičmi je však veľmi narušená a vôbec neprospieva k zlepšeniu zdravotného stavu mal. N..
Na základe odporučenia ošetrujúcej lekárky matka vyhľadala odbornú pomoc detského psychiatra.
Odkedyjemal.N.vstarostlivostimatkynavštívilviacerýchodbornýchlekárov,jepravidelnesledovanýna

neurologickej, imunologickej a reumatologickej ambulancii. Mal. N. od 13.9.2016 navštevoval Materskú
školu v V. Y. G., kde bol prijatý na 3-mesačný adaptačný pobyt, v septembri navštevoval materskú školu
v sprievode matky, pri všetkých činnostiach vyžadoval jej prítomnosť, prejavovala sa silná citová väzba
na matku. Postupne sa začal osmeľovať a zapájal sa do jednotlivých činností v rámci pravidelného
režimumaterskejškolysamostatne,navštevovaniematerskejškolyvynechávalzdôvodučastejchoroby.

Dňa 07.12.2016 prišiel do materskej školy otec maloletého ( uviedol, že prišiel náhodne, chcel požiadať
učiteľky, aby odovzdali maloletému balíček s cukríkmi), v správe z materskej školy je opísaný priebeh
stretnutia, pričom z reakcie dieťaťa učiteľky materskej školy potvrdili, že počas stretnutia nemal z otca
strach, pôsobil pokojným dojmom, následne bola telefonicky kontaktovaná matka o návšteve otca vmaterskej škole, ktorá si prišla dieťa vyzdvihnúť a od tohto dňa mal. N. materskú školu nenavštevuje,
matka ho až do odvolania odhlásila. K tomuto incidentu v škôlke matka uviedla, že maloletý jej povedal,
že k otcovi išiel, pretože ho vyzvala pani učiteľka a pretože sa hanbil pred ostatnými deťmi, ktoré boli

pri danej návšteve prítomné, avšak po vyzdvihnutí zo škôlky maloletý hystericky plakal a odvtedy tam
odmieta chodiť, bojí sa, že ho otec opakovane v škôlke navštívi. Matka preto žiadala zveriť maloletého do
jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným 250,- eur do právoplatného skončenia konania vo veci
samej na tunajšom súde pod spisovou značkou 1P/63/2016 a súčasne zakázať styk otca s maloletým.
Zákaz styku zdôvodňovala strachom maloletého z otca, pričom poukázala aj na dlhodobo pretrvávajúci

nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť a pravidelnú aplikáciu
liekov.Poukázalaajnaviacerélekárskesprávy,vktorýchsauvádza,žedieťamáumatkypocitbezpečia,
je na ňu silne citovo naviazané, a v jej starostlivosti sa nikdy neprejavili žiadne nedostatky. Otec tvrdí, že
strach u maloletého nevznikol jeho konaním, čo preukazoval videonahrávkou z jeho stretnutia s mal. N.
v škôlke dňa 07.12.2016 ( ktorý dôkaz matka spochybňuje), z ktorej vyplýva, že dieťa sa ho nebojí, syn
na neho spontánne pozitívne reagoval, objal ho, prijal od neho cukríky, bol veselý. Podľa názoru otca ani

druhý, matkou prezentovaný dôvod, ktorým má byť zlý zdravotný stav dieťaťa, neobstojí, pretože ňou
tvrdenýzdravotnýstavnebolpotvrdený.PodľasprávyMUDr.Z.,ktorábolavydanádňa31.1.2017možno
v súčasnosti konštatovať, že u dieťaťa sa pravdepodobne nejedná o syndróm periodických horúčok, ale
za pravdepodobnejší sa považuje imunodeficit. Neexistuje teda objektívna prekážka, ktorá by bránila,
aby sa o dieťa staral otec, zároveň poukázal na to, že žiadne z vydaných neodkladných opatrení

( Okresným súdom Bratislava II aj Okresným súdom Senica ) v časti styku maloletého s otcom matka
nerešpektovala a neumožnila ani jedenkrát stretnutie maloletého s otcom, nemohli sa ani vidieť a to ani
za jej prítomnosti, pričom styk odmietala, aj keď jej bol navrhnutý terapeuticky cez psychológa. Pokiaľ
ide o výživné, tomuto sa otec nebráni, keď od septembra 2015 do mája 2016 platil výživné dobrovoľne
vo výške 200,- eur a od 1.6.2016 platil výživné vo výške 55,- € v zmysle súdneho rozhodnutia OS Senica

sp. zn. 5P/15/2016, až pokým nebolo toto rozhodnutie zrušené. Súd nariadil rodičom neodkladným
opatrením, č.k. 2P/57/2016 zo dňa 7.7.2016 psychologické poradenstvo, pričom zo správy referátu
poradensko-psychologických služieb vyplýva, že s klientmi v období od 25.1.-13.3.2017 uskutočnili 6
individuálnych konzultácií za účelom poradenstva zameraného na prekonania vzájomnej nevraživosti a
zlepšenie komunikácie, ale bolo zistené, že vzťah medzi manželmi je deštruktívny, a obaja zotrvávajú

na svojich postojoch.

5. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo skutočností, že maloletý N. bol vychovávaný obidvomi
rodičmi do cca 3,5 roka jeho veku, otec sa sústavne aktívne podieľal na výchove maloletého od jeho
narodenia a mali navzájom silný citový vzťah. Maloletý bol bez problémov zaradený do režimu striedavej

starostlivosti u opatrovateľky a rodičov, pretože matka takmer po dobu jeden rok pracovala. Otec sa so
synom za čas od septembra 2015 doteraz stretol jedenkrát a to na pár minút v materskej škôlke napriek
tomu, že sa sústavne pravidelne domáhal stretnutia na základe vykonateľného predbežného opatrenia
o úprave styku a tiež pri snahe o stretnutie pri realizácii upraveného styku predbežným opatrením
starej matky s maloletým. Matka za dobu od septembra 2015 doteraz nevykonala žiaden reálny krok k

príprave styku maloletého s otcom, napriek tomu sa maloletý stretol s otcom bez problémov v decembri
2016. Rodičia spolu nežijú a ohľadom úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu nedospeli k žiadnemu
konsenzu, pričom vzťah medzi nimi je vážne narušený. Veľkým problémom je najmä neochota matky
akceptovať otca ako rovnocenného rodiča dieťaťa s povinnosťami, ale aj právami rodiča. Pokiaľ má
dieťa pozitívny vzťah k matke i k otcovi, je potrebné zachovať túto väzbu a vyvinúť maximálnu snahu

o to, aby dieťa nebolo súčasťou konfliktu medzi rodičmi. Súd preto, berúc do úvahy najlepší záujem
maloletého, neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého N. do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, keď obaja majú vytvorené vhodné prostredie pre zabezpečenie riadnej starostlivosti
o maloleté dieťa, obaja sú rovnako schopní dieťa vychovávať a starať sa o jeho potreby a zdravý
osobnostný a psychický rozvoj, vytvoriť mu pocit bezpečia a poskytnúť lásku, pričom súd dbá, aby

bolo tiež rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Prognózy nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, kedy by bolo vážne
ohrozené jeho zdravie a život sa nepotvrdili, preto neexistuje dôvod pochybovať o schopnosti otca
zabezpečiť o maloletého riadnu starostlivosť i po zdravotnej stránke. Matka neosvedčila existenciu

skutočností, uvádzaných vo svojom návrhu, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom. Zo stretnutia maloletého s otcom, ktoré sa uskutočnilo v škôlke je evidentné, že napriek
dlhšiemu časovému obdobiu, počas ktorého sa nevideli, maloletý spontánne pozitívne reaguje na otca
a nemá z neho strach, tak ako to opakovane tvrdila matka. Tvrdenia matky sú účelovou fabuláciousmerujúcou k úplnému prerušeniu akéhokoľvek styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je jediným možným
riešením, aby bolo rešpektované právo maloletého N. na zachovanie jeho rovnocenného vzťahu k

obdivom rodičom. Počas trvania tohto neodkladného opatrenia súd výživné na mal. N. v zmysle § 62
ods. 6 Zákona o rodine neurčil.

6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a jej návrhu vyhovel. Odvolanie zdôvodňovala ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a

h). Tvrdila, že súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozpore s
viacerými ustanoveniami Zákona o rodine i CSP, CMP aj v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa.
Názordieťaťabolzisťovanýprocesnouopatrovníčkouadieťa sajednoznačnevyjadrilo,žeotcaodmieta.
Súčasná opatrovníčka (ktorá vykonáva funkciu od 1.10.2016) sa s maloletým nikdy nerozprávala,
pričom do dnešného dňa sa jeho odmietavý postoj k otcovi nezmenil. Matka poukázala na to, že
súčasná procesná opatrovníčka videla maloletého len jediný raz dňa 21.12.2016, kedy sa dostavila

neohlásene do domácnosti matky, pričom vôbec nezisťovala jeho postoj k otcovi a napriek tomu vo
svojom stanovisku zo dňa 6.2.2017 navrhla zveriť dieťa otcovi. Procesná opatrovníčka klame a zavádza
súd, absolútne nekoná v záujme dieťaťa a výrazne napomáha otcovi v získaní dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti, pričom svoje odporúčanie zveriť dieťa do jeho starostlivosti vo veľkej miere oprela o
udalosti, ktoré sa nikdy nestali, pričom z množstva dôkazov ktorými disponuje vybrala a doručila súdu

len tie, ktoré sú v neprospech matky, naproti tomu tie, ktoré sú relevantné a pravdivé súdu nepredložila.
Podľa matky viaceré tvrdenia, ktorými súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie, sa nezakladajú
na pravde, resp. sú skreslené alebo vytrhnuté z kontextu (napr. nezakladá sa na pravde, že by matke
bola údajne navrhnutá hospitalizácia dieťaťa, ktorú matka odmietla, čo matka preukazuje potvrdením
zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., že maloletý nebol v roku 2016 hospitalizovaný a žiadny lekár ani o

hospitalizáciu nežiadal). Dieťa sa otca od roku 2015 po traumatizujúcich zážitkoch spôsobených otcom
a jeho rodinou bojí a táto trauma je vďaka otcovi neustále prehlbovaná. Takto sa aj pokusy o odovzdanie
maloletého otcovi dňa 23.3.2017, na základe neodkladného opatrenia skončili bezúspešne a akákoľvek
matkina snaha skončila plačom a krikom dieťaťa a prudkým stresom, ktorý posledné dva razy spôsobil
dokonca náhle zhoršenie zdravotného stavu maloletého tak, že bolo treba privolať rýchlu lekársku

pomoc. Matka dňa 22.3.2017 požiadala procesnú opatrovníčku o účasť pri odovzdávaní maloletého
otcovi, aby sa mohla osobne presvedčiť, že dieťaťu nie je v styku s otcom bránené a tiež požiadala o
účasť ďalších svedkov a to farára v V. Y. G., starostku obce a ďalšie dve svedkyne. Po príchode otcovi
matka oznámila, že maloletý sa ho bojí a odmieta s ním ísť, avšak otec trval na styku. Maloletý sa
zabarikádoval a nechcel ísť von, plakal a kričal. Matka vyzvala procesnú opatrovníčku aby vstúpila do

domu a porozprávala sa s ním, avšak táto odmietla a zostala na ulici. Maloletý sa schoval pod sedačku,
prejavoval obrovský strach, bránil sa tak silno, až ho napínalo na zvracanie a matka bola už po druhý raz
v priebehu týždňa nútená privolať rýchlu lekársku pomoc, rovnako ako 17.3.2017. Maloletého vyšetril
lekár za prítomnosti príslušníkov polície, kedy stála procesná opatrovníčka vonku a o stav a názor
dieťaťa sa nezaujímala, po celý čas komunikovala s otcom. Matka je toho názoru, že názor dieťaťa pri

rozhodovaní o zverení dieťaťa do SOS oboch rodičov nikto absolútne žiadnym spôsobom nebral do
úvahy. Lekár konštatoval reakciu dieťaťa na ťažký psychický stres s diagnózou F 29.9, pri ktorom stave
môže dieťa dostať srdcový infarkt, resp. začať sa od šoku zajakávať alebo prestať úplne rozprávať a
pod., pričom ide o vážne ochorenia, ktoré môžu nezvratne poškodiť jeho zdravie. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie o striedavej starostlivosti je nesprávne a absolútne diskriminačné, pričom ani jeden z

rodičov podľa neho nemôže stráviť nerušene žiaden víkend s maloletým, navyše z dôvodu striedavej
osobnej starostlivosti nebude matke s najväčšou pravdepodobnosťou predĺžená rodičovská dovolenka.
Rozhodnutie tiež nerešpektuje potrebu dieťaťa zvykať si postupne na dlhšie odlúčenie od matky a
súvislý kontakt s otcom. Ako odvolací dôvod matka uviedla aj závažné procesné pochybenie súdu tým,
že jej nedoručil písomnosti doložené do spisu otcom, čo matka považuje za vážny zásah do práva

na spravodlivý proces súd pochybil aj v tom, že na pojednávaní nepoučil účastníkov a neumožnil im,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čím matke bola odňatá
možnosť konať pred súdom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a navrhovať dôkazy. V doplnení k
odvolaniu zo dňa 19.05.2017 matka uviedla, že v dôsledku traumatizujúceho incidentu zo septembra
2015 sa maloletý musí ešte v súčasnosti medikamentózne liečiť antidepresívami, pričom otca a jeho

rodinu maloletý úplne odmieta a jeho psychický stav sa zhoršuje. Lekárska správa z neurologicko -
psychiatrickéhovyšetrenia zodňa05.04.2017odporúčazákazstretávaniasasotcomnaniekoľkorokov,
aby sa lézia nechronifikovala a aby sa v budúcnosti nevyvíjali známky ochorenia s psychosomatickými
črtami ( ktorú správu matka do spisu doložila). U maloletého pretrvávajú okrem otcom spôsobovanejpsychickej traumy i vážne zdravotné problémy, pre ktoré je neprijateľné, aby dieťa bolo zverené do
starostlivosti otca, ktorý nielenže nerešpektuje zdravotný stav maloletého a snaží sa ho zľahčovať, ale
niejeschopnýanirozpoznaťnastupujúcezdravotnékomplikácieatakmuposkytnúťvčasnúaadekvátnu

starostlivosť počas atakov vysokých horúčok. Preto žiadala zveriť maloletého do jej starostlivosti s tým,
že otec dočasne nie je oprávnený stýkať sa s maloletým.

7. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý považoval tvrdenie matky o tom, že N. otca
odmieta, za účelové a zavádzajúce, keď problém u maloletého vyvolala matka svojím prístupom, ktorým

otca démonizuje. Hodnotenie správania maloletého matkou dňa 17.03.2017 a 23.03.2017 je účelové,
je totiž otázne, či a ako matka dieťaťu povinnosť podľa neodkladného opatrenia oznámila. S tvrdením
matky o stave dieťaťa (ktorého reakcia mala byť taká rozsiahla, že bolo nutné privolať rýchlu lekársku
pomoc),jevpriamomrozporeSprávaohodnotení zdravotnéhostavuosoby zo17.3.2017,kdeprivolaný
lekár skonštatoval, že po ich príchode bol maloletý pri vedomí, komunikoval s nimi, hral sa s hračkami,
nejavil známky akútnej stresovej reakcie ani panickej poruchy. Správanie matky pri preberaní dieťaťa je

zarážajúce a absurdné, sama uvádza, že na preberanie prizvala sociálnu pracovníčku, farára, starostku
obce, ďalšie dve neznáme osoby ako svedkov a v dome bola aj jej matka, čím vytvorila sama matka
neúnosný stav a umelo navodila dieťaťu stresovú situáciu, ktorú znásobila privolaním polície a rýchlej
lekárskej pomoci. Matka z odovzdávania dieťaťa urobila udalosť pre celú dedinu, pričom otec sa ani
s dieťaťom nestretol, keďže mu matka zakázala vstup do domu. Podľa názoru otca, matka vyvolala

situáciu zámerne, aby znemožnila odovzdanie maloletého, pričom jej postup smeruje k dosiahnutiu
zákazu styku otca s maloletým a to bez ohľadu na skutočný záujem dieťaťa. Tvrdenia matky považuje
otec za zavádzajúce a nepravdivé, faktické správanie matky popiera právo dieťaťa na rovnocenné
trávenie voľného času s oboma rodičmi, ktorého sa matka v odvolaní domáha. V ďalšom otec zopakoval
už v konaní tvrdené, že strach z otca a zlý zdravotný stav maloletého boli v konaní vyvrátené dôkazmi

otcom predloženými a lekárskymi správami a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako správne potvrdil. Nestotožnil sa pritom ani s tvrdením matky o porušení jej práva na spravodlivý
proces zo strany súdu, keď z oboznamovania s vecou pri prejednaní na pojednávaní dňa 10.2.2017 zo
zápisnicepriamovyplýva,že...otecdoručilsúduzmenunávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,...
vzájomné vyjadrenia boli doručené účastníkom spolu s predvolaním tak, ako je zaprotokolované na

úvode o otvorení pojednávania, ostatné doplnenie dôkazov doručené súdu dňa 6.2.2016 bolo doručené
účastníkom navzájom na dnešnom pojednávaní... účastníci zhodne uvádzajú, že jednotlivé návrhy
doslova poznajú a nežiadajú ich oboznamovať v plnom znení.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je
čiastočne dôvodné.

9.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým bol maloletý neodkladným opatrením zverený do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia
výživného.

10. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, počas konania a po skončení konania
a v prípade, ako je prejednávaná vec, dokonca aj bez návrhu, avšak iba vtedy, ak je osvedčené,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery konania. Neodkladné opatrenie tak predstavuje účinný a
rýchly prostriedok na riešenie akútnej situácie, ktorá neznesie odklad a poskytuje ochranu ohrozeným

alebo porušeným právam účastníkov konania. Ustanovenie § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku
potom príkladmo uvádza, aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie
ustanovenia je zrejmé, že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných. Okrem tejtovšeobecnej právnej úpravy je úprava niektorých neodkladných opatrení obsiahnutá v ustanoveniach
Civilného mimosporového poriadku § 365 a nasl. ).
12. V prejednávanej veci sa rodičia domáhajú predbežnej úpravy ich práv a povinností k maloletému

synoviformounariadenianeodkladnéhoopatreniaaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej
oúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletému.NaOkresnomsúdeSenicasavedúajďalšiekonaniavo
veci starostlivosti o maloletého N., okrem iného sa stará matka maloletého zo strany otca domáha styku
s maloletým, ktoré konanie je toho času prerušené do právoplatného skončenia veci o úprave práv a
povinností k maloletému na čas do rozvodu. Stará matka si podala aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia o úprave jej styku s vnukom, avšak tento bol Krajským súdom v Trnave v rámci odvolacieho
konania zamietnutý.

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že rodičia spolu nežijú a nehospodária, ich vzťahy sú
závažným spôsobom narušené a nie sú schopní uzavrieť ohľadom starostlivosti o dieťa žiadnu dohodu.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd preto dospel zhodne so súdom prvej inštancie

k záveru, že je tu osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. V otázke
osobnej starostlivosti o dieťa sa však odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď mal
za to, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v tomto
štádiu konania predčasným.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý sa od ukončenia spolužitia rodičov, teda od septembra 2015,
nachádza vo faktickej výlučnej starostlivosti matky, ktorá je s ním na materskej dovolenke a zabezpečuje
dieťaťu celodennú starostlivosť v domácnosti starej matky (matky matky), kde majú vytvorené vhodné
podmienky. Hoci z obsahu spisu vyplýva, že v čase spolužitia rodičov sa podieľal aj otec rovným dielom
na všetkých činnostiach, súvisiacich so starostlivosťou o maloletého a niet dôvodu jeho zručnosti v tomto

smere spochybňovať, treba vziať do úvahy, že dieťa je dlhodobo zvyknuté na osobnú starostlivosť matky,
v osobnej starostlivosti matky nie sú zistené žiadne nedostatky, pričom domácnosť, v ktorej s matkou
žije, predstavuje pre dieťa domov poskytujúci mu v súčasnosti potrebné zázemie a istotu. Od septembra
2015,kedynemalodieťaani4roky,užuplynulviacakorokapol,čovzhľadomkvekudieťaťapredstavuje
veľmi dlhú dobu. V záujme zachovania stability maloletého, ktorého navyše zdravotný stav je (zrejme aj

v dôsledku konfliktov jeho rodičov) oslabený, odvolací súd považoval za dôležité situáciu nezhoršovať
a vzťahy medzi rodičmi nevyhrocovať viac, než je to nevyhnutné. Preto považoval v otázke osobnej
starostlivosti za potrebné zachovať doterajší stav až dovtedy, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude
riadnym a úplným dokazovaním zistený najlepší záujem dieťaťa v otázke komu z rodičov a akým dielom
má byť dieťa zverené do starostlivosti. Na zodpovedanie tejto otázky budú, vzhľadom na protichodné

tvrdenia rodičov, ako aj protichodný obsah niektorých listinných dôkazov, zrejme nevyhnutné odborné
znalosti psychológa.

15. Zároveň však bolo jednoznačne preukázané, že matka bráni otcovi v styku s dieťaťom s
odôvodnením, že maloletý má z otca strach a jeho permanentné pokusy o stretnutie s dieťaťom syna

traumatizujú, čím zhoršujú pretrvávajúce zdravotné problémy u dieťaťa, preto je matka toho názoru, že
otcovi treba styk s ním zakázať. Takto matka od septembra 2015 ani raz neumožnila otcovi stretnutie
so synom, pričom otec sa sústavne o maloletého zaujíma a má eminentný záujem podieľať sa na
jeho osobnej starostlivosti a výchove, a zároveň je presvedčený, že problém u maloletého vyvolala
matka svojím prístupom, čo okrem iného preukazuje podľa neho reakcia dieťaťa počas jeho návštevy

v materskej škole. Z listinných dôkazov, predkladaných matkou do spisu, vyplýva, že u maloletého
sa prejavili v dňoch, kedy sa otec pokúsil o styk s maloletým, reakcie na ťažký stres, avšak tieto
nepreukazujú, že stresujúcim faktorom je tu otec. Nie je totiž vylúčené, že takáto reakcia dieťaťa je
dôsledkom neprimeraného správania na strane matky v čase, keď sa má dieťa s otcom stretnúť. Ako
poznamenáva otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu, samotné správanie matky je totiž spôsobilé dieťa

stresovať, a odvolací súd mu v tomto smere vzhľadom na opis udalostí (viď priebeh „stretnutia“ zo dňa
17.03.2017), musel dať za pravdu.

16. Pre rodiča a jeho dieťa je právo byť spolu podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva základným prvkom rodinného života. Uloženie zákazu styku rodiča so svojím dieťaťom je preto

výnimočným opatrením. Ide tu o intenzívny zásah do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl.
8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a preto treba, osobitne pokiaľ ide o rozhodnutie
formou neodkladného opatrenia, dôsledne zvažovať primeranosť takéhoto zásahu. Jediným kritériom
vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujemdieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo. Na strane
otca nie sú zistené žiadne také skutočnosti (agresivita, duševná porucha a iné), ktoré by ho ako rodiča
vylučovali z osobnej starostlivosti, zároveň sú nepochybné jeho silné citové väzby k dieťaťu a u dieťaťa

nie je matkou tvrdený strach z otca preukázaný. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým formou
neodkladného opatrenia nebol opretý o žiadne také podklady, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť súd,
že takáto úprava pomerov by mala byť nevyhnutnou, naopak, odvolací súd považoval za nevyhnutné
upraviť styk otca s maloletým v záujme zachovania a rozvíjania citových väzieb medzi otcom a synom.
Úlohou súdu je zabezpečiť rozvíjanie, alebo aspoň zastabilizovanie existujúcich citových väzieb dieťaťa

s rodičom, ktorý ho práve nemá v osobnej starostlivosti a v tomto prípade je nutné zabezpečiť, aby
citové väzby dieťaťa k otcovi zostali neporušené neprimeraným správaním matky, ktorá dieťa svojvoľne
vyňala zo spoločnej starostlivosti oboch rodičov a otca v styku s maloletým obmedzuje a diktuje mu
vlastné podmienky. Neumožnenie stretávania otca s dieťaťom až do konečného rozhodnutia súdu, by
mohlo viesť k nenapraviteľným dôsledkom na ich vzájomnom vzťahu, čo predstavuje vážny zásah do
práv dieťaťa, ktoré má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Preto odvolací súd, berúc do úvahy

záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium, dospel k záveru o potrebe upraviť stretávanie otca so synom v
nevyhnutnomrozsahu,bezprespávaniakaždýpárnyvíkendvsobotuavnedeľuvpoobednýchhodinách
vždy na 3 hodiny a to od 15.00 hod. do 18.00 hod. a okrem toho každú stredu v čase od 15.00 hod.
do 17.00 hod. tak, že si otec maloletého bude preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky. Takto
maloletý bude mať možnosť postupne si na otcovu prítomnosť opäť zvykať, a súčasne tento rozsah

postačuje na zachovanie pravidelného kontaktu otca a dieťaťa, až do rozhodnutia vo veci samej, v
ktorom konaní súd otázku úpravy styku bude riešiť v spojení s otázkou osobnej starostlivosti na základe
znaleckého dokazovania, ktoré, ako vyplýva zo spisu, už tohto času prebieha (v rámci rozvodového
konania). Negatívny postoj dieťaťa k otcovi a jeho správanie v čase styku s otcom je, ako sa zdá v
tomto prípade, treba pripísať na vrub matke, keďže je to ona, ktorá má v súčasnosti kardinálny vplyv

na spôsob, akým bude dieťa prijímať účasť otca na jeho osobnej starostlivosti, keďže dieťa v N. veku
obvykle nekriticky preberá vlastné postoje rodiča, s ktorým žije. Preto by si matka mala tieto skutočnosti
uvedomiť, mala by akceptovať, že otec je nedielnou súčasťou života maloletého a pokiaľ jej leží na srdci
záujemmaloletéhoajehozdravie,svojesprávaniepreddieťaťompatričnekorigovaťstým,žedieťabude
viesť k láske a úcte k druhému rodičovi, ktorá môže byť realizovaná len prostredníctvom ich stretávania.

17. Zároveň odvolací súd považoval za dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť na dieťa výživné v
nevyhnutnej miere, vychádzajúc pritom z okolností konkrétneho prípadu, kedy matka je na materskej
dovolenke a jej príjem je tak z objektívnych dôvodov obmedzený, takže živiteľom rodiny je otec, ktorý
pracuje a má pravidelný príjem. Keďže jeho presná výška v tomto štádiu konania nie je známa, rovnako

ako nie sú známe celkové majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, súd preto vychádzal z
predpokladaných potrieb maloletého, ktorý je v predškolskom veku, materskú školu nenavštevuje a má
mierne zvýšené výdavky iba v súvislosti so zdravotným stavom. Odvolací súd preto považoval v tomto
prípade sumu 100,- eur za výživné postačujúce, aby v nevyhnutnej miere pokrylo spolu s prídavkom
na dieťa prevažnú časť potrieb dieťaťa s tým, že výška výživného bude následne určená po vykonaní

riadneho dokazovania rozsudkom vo veci samej.

18. Na základe uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. §
388 CSP zmenil a nariadil neodkladné opatrenie ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky matky, podľa ktorej sa súd prvej inštancie mal dopustiť

závažných procesných pochybení boli odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).