Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716892576
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716892576.4

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Friendly
Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému J. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. S. H. XXX/X, XXX XX J. o zaplatenie
sumy 262,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 200,- Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 62,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
62,21 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 01.07.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 262,21 s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 262,21
Eur od 26.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako
veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 24.09.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len
„rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), a to
tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy z jeho strany v súlade s článkom III. bod 3.
rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške „262,21 Eur“. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného
ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla jeho ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského

účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvorením
užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich textom. V prípade jeho ako veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy žalovanému ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zmluva bola uzatvorená v súlade so Zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku. Žalovaný sa zaviazal mu vrátiť celkovo čiastku 262,21 Eur, ktorú predstavuje
poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou, a to jednorazovo v dohodnutej lehote do dňa 25.10.2013.
Výšku odplaty si žalovaný určil sám na jeho webovom sídle, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy
a lehoty splatnosti úveru. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto
skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej

súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť dlh
v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver spríslušenstvomsastalsplatnýdňa25.10.2013.Nakoľkožalovanýnevrátildlžnúsumuvlehotesplatnosti,
v zmysle čl. IV bod 4. rámcovej zmluvy si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 262,21 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia s odkazom

na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Žalovaný do dnešného dňa nezrealizoval žiadnu úhradu, preto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej
sumy 262,21 Eur s príslušenstvom.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 14Csp/1/2016-15 zo dňa

08.07.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keď v tomto prípade náhradné
doručenie je vylúčené. Podľa § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), platobný
rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

3. Nakoľko platobný rozkaz č.k. 14Csp/1/2016-15 zo dňa 08.07.2016 sa žalovanému nepodarilo doručiť
do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 14Csp/1/2016-29 zo dňa 13.02.2017 tento platobný rozkaz zrušil v

plnom rozsahu podľa § 266 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na
strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.02.2017.

4. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.04.2017. Právny

zástupca žalobcu bol na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas dňa 24.03.2017. Tento neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 29.03.2017, ktoré bolo doručené súdu
dňa 29.03.2017, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti ako i v neprítomnosti samotného žalobcu. Žalovaný bol na toto pojednávanie tiež
predvolaný riadne a včas dňa 24.03.2017 fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak

nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný je prihlásený v RO
SR na adrese S. H. XXX/X, J., žalovaný na tejto adrese súdne zásielky nepreberá, Z tejto adresy sa
vracajú súdu späť s reláciou pošty, že na tejto adrese je žalovaný ako adresát neznámy, súd vo veci
vykonal úkony za účelom zistenia, kde sa žalovaný v skutočnosti zdržuje, a to podľa § 116 ods. 1 CSP

podľa ktorého, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa
§ 106 ods. 1 písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu
žalovaného. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri

obyvateľom SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú
postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti

súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/. Takýto procesný postup súd vykonal
pri doručovaní žalovanému. Pred nariadením pojednávania mu žalobu doručil procesným postupom
podľa § 116 ods. 2 CSP, keď takto žaloba bola doručená žalovanému dňa 04.03.2017, a to zverejnením
na úradnej tabuli a na webovej stránke Okresného súdu Zvolen. Následne žalovanému súd doručoval
predvolanie na pojednávanie na adresu TP evidovanú v RO SR. Žalovaný neúčasť na pojednávaní

neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za zistenia a
vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, keď prihliadol na vykonané dokazovanie
listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca, žalovaný v konaní
nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol žiadne dôkazy na vykonanie, v konaní bol nečinný.

6.Žalobcavpredmetesvojejčinnostimáposkytovaniespotrebiteľskýchúverovbezobmedzeniarozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov, tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu

Košice I. (informatívny), oddiel Sro, vložka č. 30985/V zo dňa 16.06.2016 ohľadne žalobcu.

7. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzatvorená Rámcová zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len„rámcová zmluva“), keď táto neobsahuje dátum uzavretia. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na
základe žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v záhlaví rámcovej zmluvy je
uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka.

8. Z článku I. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje
veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené
podmienky uzatvorenia zmluvy. V tomto článku bod 1. rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára

veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára
prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať
o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa
www.pozickomat.sk , ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s
podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3. tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že

rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom
rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ
potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5. tohto
istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými

stranami. Z článku IV. bod 1. rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z
tohto istého článku bod 3. rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku

V. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi
je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v
celej výške, tak ako vyplýva z bodu 1. tohto článku rámcovej zmluvy. Z článku VII. bod 2. rámcovej
zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku z bodu 11. rámcovej
zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
pred Rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred Všeobecnými súdmi Slovenskej
republiky. Ešte z článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy vyplýva, že za spracovanie a za urgenciu pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo
výške 15,- Eur, druhej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, tretej upomienky celkové

náklady vo výške ďalších 10,- Eur, štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej
spoločnosti celkové náklady vo výške ďalších 30,- Eur.

9. Dňa 24.09.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorená
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená na základe

rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. V
zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver
vo výške 200,- Eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na

bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci
pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom
v celkovej výške 262,21 Eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 25.10.2013. Celkové náklady spotrebiteľa boli
tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 Eur. Celková čiastka, ktorú

sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť veriteľovi bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov
(príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia
záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 262,21 Eur. Priemerná hodnota RPMN ohlásená pre zmluvnú
splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 bola vo výške 418 % podľa Vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z..10. Žalobca do súdneho spisu predložil výpis zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že dňa
24.09.2013 odoslal na účet žalovaného sumu 200,- Eur.

11. Strany sporu nepredložili do súdneho konania okrem vyššie uvedených žiadne iné listinné dôkazy.

12. Predmetnú zmluvu zo dňa 24.09.2013, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu, a to medzi
žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom na strane druhej,

súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania ako dodávateľ úver žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý pri
uzatvorení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha
právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež právnemu režimu osobitného zákona,
ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Nepodlieha
právnemu režimu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako to prezentoval žalobca v žalobe.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm.

a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

21. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s plnením dlh zanikne.22. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný na základe
spotrebiteľskej zmluvy mal zo strany žalobcu poskytnutý úver v sume 200,- Eur v zmysle zmluvných
dojednaní. Žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi vyplatil úver dňa 24.09.2013, kedy bola
uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru na „diaľku“. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z
podnikateľského účtu žalobcu, z ktorého žalobca vyplatil žalovanému úverové prostriedky v sume 200,-

Eur. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom
dňa 25.10.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v lehote nepresahujúcej 3
mesiace, preto úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 24.09.2013
nie je spotrebiteľským úverom, hoci zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Na túto zmluvu o úvere sa
však vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 1 tohto zákona. Táto spotrebiteľská zmluva
ako súd už dôvodí sa spravuje právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a keďže bola
uzatvorená na diaľku, tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005 Z.z.,
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

znení neskorších predpisov, keď v tomto prípade sa jej písomná forma nevyžadovala.

26. Nakoľko v posudzovanom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd ju podrobil súdnej kontrole, či
táto bola uzatvorená v súlade so zákonom.

27. Ako vyplýva zo zmluvných dojednaní, žalobca poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy
úver bezúčelový, bezúročný vo výške 200,- Eur, pri dojednaní odplaty za tento úver v sume
62,21 Eur, keď žalovaný sa zaviazal úver včítane odplaty, všetko vyčíslené na sumu spolu
262,21 Eur žalobcovi vrátiť jednorazovo dňa 25.10.2013. Zmluva bola uzatvorená dňa 24.09.2013.
Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 200,- Eur na

obdobie 30 dní za odplatu 62,21 Eur. Táto odplata po prepočítaní na ročný úrok v % predstavuje
756,88 % ročný úrok z požičaných úverových prostriedkov. Priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v Eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v septembri 2013 činili pre
domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých na obdobie do 1 roka od 8,03
% do 8,58 % ročne (zdroj: www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/

priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank ). Z uvedeného
je zrejmé, že dojednaná odplata za poskytnutie úveru predstavuje viac ako 88 násobne vyššiu odplatu
za akú banky v rozhodnom období poskytovali obdobné úvery. Je pravdou, že žalobca je nebankovým
subjektom, avšak pokiaľ odplata za úver bola dojednaná vo výške presahujúcej 88 násobok odplaty

za ktorú v rozhodnom období banky poskytovali obdobné úvery, bol povinný v konaní preukázať
racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto výšky odplaty v porovnaní s bankovými subjektmi. V tomto
ohľade žalobca nepredložil dôkazy. Preto dojednanie takejto odplaty nepožíva právnu ochranu, takéto
dojednanie je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom. Tiež podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Dojednanie takejto odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp.zn. 3Cdo/137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad
právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu

na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

29. Dohoda o odplate musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie
priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška

odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty, výšku
úrokovaproblematikudobrýchmravov,tátoúzkosúvisísdoktrínouoneprípustnom,resp.neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína
nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ako i v § 39a Občianskeho zákonníka o tzv. „úžere“.

30. V posudzovanom prípade dojednaná odplata v zmluve odporuje dobrým mravom, takéto dojednanie
je absolútne neplatné. Právny úkon, teda zmluva je tak v tejto časti absolútne neplatným právnym
úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu. Preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 62,21 Eur
s príslušenstvom zamietol, uložil povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi z titulu požičaných úverových

prostriedkov len sumu 200,- Eur, ktorá suma zodpovedá sume poskytnutého úveru, bez nároku na
odplatu 62,21 Eur pre jej neplatné dojednanie. Neplatný je právny úkon, teda zmluva len v časti
dojednanej odplaty, ktorú možno obsahovo oddeliť od ostatnej časti právneho úkonu v zmysle § 41
Občianskeho zákonníka.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný úver prijal vo výške 200,- Eur, žalobcovi nevrátil
na úver žiadnu čiastku, preto žalobca má nárok len na uhradenie čiastky 200,- Eur od žalovaného.

32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. Žalobca voči žalovanému má nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 200,- Eur od 26.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s vrátením
úverových prostriedkov v sume 200,- Eur od 26.10.2013, keď podľa zmluvy sa zaviazal ich vrátiť
do 25.10.2013. Jeho omeškanie trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanému z tejto sumy i na

zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, t.j. od 26.10.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov
z omeškania, táto je daná § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia výška
úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto ku dňu 26.10.2013 bola 0,5 %,

zvýšená o 5 %-nych bodov bola 5,5 %, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200,- Eur. Nakoľko súd sumu 62,21 Eur neprisúdil, z tejto
sumy žalobca nemá nárok ani na zaplatenie príslušenstva v podobe uplatnených úrokov z omeškania
vo výške 5,5 % ročne od 26.10.2013 do zaplatenia.

36. O trovách konania, resp. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní väčší úspech než žalovaná. Preto dôvodné rozhodovať v konaní o
nároku žalobcu na trovy konania voči žalovanej pomerom jeho úspechu vo veci, ktorý tento predstavuje
92 % (200 : 262,21 = 0,76 = 76 %, 62,21 : 262,21 = 0,24 = 24 %, rozdiel 76 % - 24 % = 52 %). Žalobca mápreto nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 52 %. O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania preto pomerne rozdelil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).