Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202606
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514202606.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporcovi H. B. Q., T..Q.., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom Š. X, XXX XX B., o zaplatenie 3.599,50 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 59/2014-19 zo dňa 05.05.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa
Boledoviča, náhradu trov konania, vo výške 334,66 eur na účet č. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

vedený v Q. Q., T..Q.. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 04.02.2014, navrhovateľ žiadal, aby bol odporca zmenkovým
platobným rozkazom zaviazaný zaplatiť mu zmenkovú sumu 3.599,50 eur s úrokom 6% ročne z nej od
06.08.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 12,- eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o úvere poskytol odporca M. B. úver, ktorý dlžník riadne a včas nesplácal. Odporca
následne svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR
factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu.
Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech

odporcu na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k
zmenke, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej
sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa
zabezpečenej pohľadávke ku dňu 05.08.2013, v ktorý deň právo vykonal. Navrhovateľ vyzval dlžníka,
aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil, a keďže dlžník povinnosť
nesplnil, zaslal dňa 06.08.2013 svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi
ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporca nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky a

ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, preto proti nemu navrhovateľ
uplatňuje postih.
K návrhu pripojil prvopis zmenky, kópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na
zaplatenie zmenky s dokladom o doručení, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s
dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.
Odporca podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietol neexistenciu kauzálneho
vzťahu medzi ním a navrhovateľom. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči

nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou.
Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.9.2006 spoločnosti BBF Capital, a.s., ktorej súčasne
indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom
neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcom.V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť
postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov a v čl. VII. ods. 4
zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce

z tohto právneho vzťahu. Mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho
škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR
factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných
pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením

(ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou
zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť
pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za
osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho
predchodcu navrhovateľa zmenky indosoval, je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že on za
vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti

postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú
sa navrhovateľovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie navrhovateľa
hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu
pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, aký bol
primárny úmysel navrhovateľa, zmenky nadobudol bez toho, aby si uvedomil, že mu tým spôsobí

škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky a nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych
námietok podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový
zákon) postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový
dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku. Hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie
úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže navrhovateľ od neho

získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž teda
navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od
úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nemu len zneužíva abstraktný charakter
zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na
ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci

zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok
indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú
osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi
účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu
ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi
zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosoval bezodplatne a len v
súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považoval preto za odporujúce elementárnej

spravodlivostiazákladnýmprincípomcivilnéhopráva,akbymalručiťzavymožiteľnosťtaktoindosovanej
zmenky. Navrhovateľ podľa neho zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať
právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez
prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný
súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych

noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv.
Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporca namietol neexistenciu vyplňovacieho
práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť
je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny
textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietol, že zmenka ho nezaväzuje, keďže on

navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol navrhovateľ využiť
len voči vystaviteľovi. Odporca by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy
sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať
práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami
zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a zo žiadneho ustanovenia

zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky,
ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na indosanta, ak on sám
neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považoval právo navrhovateľa vyplniť
blankozmenku za premlčané.Odporca v predmetnom prípade poukázal na to, že právo mohlo byť prvýkrát využité nasledujúci deň po
splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník sa do omeškania dostal 20.01.2006 a trojročná
premlčacia doba uplynula 20.01.2009, Navrhovateľ blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej

lehoty dňa 05.08.2013. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo
nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako
nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto
neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor
neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi

podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh
mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od
dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť
prvý krát. Odporca mal za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila
by sa skupina absolútnych v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek
by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky

plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná.
Ďalej namietol výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ nijak nepreukázal ani nedoložil, že
výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou
o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa nie len vzhľadom na to, že on
už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je ani v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku

úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil navrhovateľ a
v konaní sa jej zaplatenia domáha.
Nakoniec namietol zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie, lebo navrhovateľ nepreukázal,
že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty navrhovateľ podľa
čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.

Odporca k námietkam (ku konaniu 3 Cbzm 229/2014), okrem iného pripojil zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorú uzavrel 26.9.2006 s postupníkom BBF Capital, a.s. a zmluvu o postúpení pohľadávok,
uzavretú medzi LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom dňa 18.12.2008. Predložil aj potvrdenie, ktoré
vystavil 28.05.2014, podľa ktorého bol úverový dlžník ku dňu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok
v omeškaní so splácaním úveru 248 dní a najstaršia neuhradená splátka bola k 20.01.2006.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon
nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva
a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu
len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce
údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na

nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporcovi, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie
udelil. Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy
majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie odporcu
o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky
považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného

príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový
záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka tak, ako sa toho
odporcadovoláva.Zodpovednosťodporcuvyplynulapriamozozákonaaskutočnosť,čisújehokauzálne
námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Odporca sa
indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke

nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník
zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za takýchto
okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti
dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil a keď nebol uspokojený, využil všetky zákonné prostriedky na

jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu
nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok odporcu nie je podstatný
obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Poukázal na to, že neobstojí ani námietka premlčania
vyplňovacieho práva, nakoľko nejde o majetkové právo, toto súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je
závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne

premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za
neúplnú bez uvedenia, v čom odporca vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že
zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku
predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval.O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil
svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané, preto je námietka zmeškania lehôt len
účelová. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom,

preto v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporcu dôkazné bremeno preukázať, že
lehoty neboli dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje.
K vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil kópiu notárskej zápisnice, osvedčujúcej, že zmenka
nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Predložil fotokópiu prevzatej obálky, v ktorej
vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1704 z 19.10.2009, ktorým bol
úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku.
Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.
V čase rozhodovania súdu o námietkach už bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z.
z. ustanovenie § 175 z OSP vypustené. Zmenkový platobný rozkaz však bol odporcovi doručený do dňa

účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa
doterajších predpisov.
Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, zhodne navrhli vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti
s tým, že poukázali na všetky svoje písomné a ústne vyjadrenie prednesené v konaní 3CbZm 229/2014,
ktorých sa v celom rozsahu pridržiavajú. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v

ich neprítomnosti.
Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi,
nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti,
než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
Vprípadezmenkovéhokonaniaideotzv.skrátenékonanie,kedyzapredpokladu,ženavrhovateľ(majiteľ

zmenky) predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz.
Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Navrhovateľ originálom zmenky vystavenej v Šali, dňa 21. októbra 2005 preukázal, že M. B. sa zaviazala
zaplatiťbezprotestunaradodporcuvŠali,uOTPBankaSlovensko,a.s.,pobočkaŠaľa,dňa05.augusta

2013, zmenkovú sumu 3.599,50 eur.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Na
jej rube sú zapísané tri indosamenty, prvý z 26.09.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý tiež z 26.09.2006
na rad LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z 18.12.2008 na rad navrhovateľa.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je

riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný
z nich je blankoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí
aj pre vlastné zmenky.
Navrhovateľ predložením prvopisu zmenky, ktorá bola rubopisom prevedená na jeho rad, preukázal, že
jeriadnymmajiteľomzmenky.Mápretopodľačl.I.§48ods.1vspojenís§77ods.1zmenkovéhozákona

právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Odporcazmenkuindosoval,akeďžezodpovednosťzazaplateniezmenkynevylúčilpríslušnoudoložkou,
ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal (čl. I. § 15 zmenkového zákona), je podľa čl. I. § 47 ods.
1 zmenkového zákona spolu s vystaviteľom a s ostatnými indosantmi zaviazaný majiteľovi rukou

spoločnou a nerozdielnou. Výber dlžníka, od ktorého bude plnenie žiadať, ponecháva zmenkový zákon
v čl. I. § 47 ods. 2 len na vôľu majiteľa zmenky.
Pre zachovanie postihových práv zo zmenky s doložkou „bez protestu“ proti nepriamym dlžníkom,
ktorými sú aj indosanti, je v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ povinný dať správu o
odopretomzaplatenísvojmuindosantoviavystaviteľovidoštyrochpracovnýchdnípopredloženízmenky

na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu listom z 06.08.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o
odopretom zaplatení zmenky, upovedomenie mu bolo doručené 08.08.2013.
Správu o nezaplatení poslal navrhovateľ aj vystaviteľovi zmenky. Podľa názoru súdu tak urobil
nadbytočne. V zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí ustanovenie § 45 pre vlastné zmenky

len ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky. Vystaviteľa vlastnej zmenky nemožno považovať za
vystaviteľa v zmysle § 45, nakoľko je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky (čl. I. § 78 ods.
1 zmenkového zákona).Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, ktorá má všetky náležitosti predpísané
v ustanovení čl. I. § 1, 3 zmenkového zákona a o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie
listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 59/2014-19 zo dňa
05.05.2014 odporcu na zaplatenie zaviazal. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil,
v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná
a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť
navrhovateľovi plnenie zo zmeniek. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu

a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo
sčasti zrušený.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zápisnicou v konaní sp. zn. 3CbZm 229/2014 a 1CbZm
39/2014 o výsluchu navrhovateľa - konateľa D.. F. J. a o výsluchu svedka P.. X. K., ktorý je štatutárnym
zástupcom BBF Capital, a.s. a LICITOR factoring s.r.o., a listinnými dôkazmi, založenými v súdnom
spise.

Odporca tiež navrhol ako svedka vypočuť aj vystaviteľa zmenky na preukázanie, či mu bola výzva
na zaplatenie zmenky doručená a na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do
platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a nakoniec k
tomu, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou
zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Keďže skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené,

už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Vykonanie iných
dôkazov účastníci konania nenavrhli.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa,
neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na
základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporcom.

Odporca namietol, že navrhovateľ nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, takéto oprávnenie
neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť
zaviazanýlenpodľapôvodnéhotextu,akeďželistinavtomčaseešteneobsahovalapodstatnénáležitosti
zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal.
Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Odporca bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve,

preto, aj keď sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že
neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky
dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dôvodiť ani len neformálnu
dohodu o vyplňovacom práve, t.j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec
predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny.

Odporca pri indosovaní vedel, že zmenka je neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, už v
tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel
preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S
týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť
za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s

vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporca označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť v
identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol navrhovateľ oprávnený
doplniť chýbajúce údaje. Preto navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len
s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.

Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, zákon nepredpisuje.
Okrem označenia účastníkov je, vzhľadom na účel dohody, nevyhnutné, aby v nej bol vymedzený
kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia,
t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol
dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené.

Rovnako žiadny právny predpis neurčuje, s akou presnosťou má byť blankozmenka v dohode o jej
vyplnení identifikovaná. Nie je preto nevyhnutné vždy popísať všetky údaje, ktoré listina obsahuje, ak
iný spôsob jej označenia nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej listine majú byť chýbajúce
údaje vyplnené.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke uzavrel odporca ako zmenkový veriteľ s vystaviteľom zmenky

ako zmenkovým dlžníkom dňa 21.10.2005. Podľa článku I. ods. 1 vystavil zmenkový dlžník v prospech
zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti.
Napriek tomu, že účastníci dohody v čl. I. ods. 1 dohody neidentifikovali blankozmenku údajmi o dátume
a mieste vystavenia, platobným miestom a domicilom, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu, nie jemožnépovažovaťpopisblankozmenkyzaneurčitý.Prihliadnuťjepotrebnékobsahudohodyakocelku,z
ktoréhojednoznačnevyplýva,ktozmenkuvystavil,vprospechkohobolavystavenáaakýkauzálnyvzťah
je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke

bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak odporca netvrdil a
ani nepreukázal, že by ten istý dlžník v jeho prospech vystavil aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala
iný kauzálny vzťah.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že odporca dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým
obsahompoužívalopakovaneprizabezpečovanísvojichúverovýchpohľadávok.Dôvodnýjepretozáver,

že dohodu on koncipoval a v tom čase považoval identifikáciu blankozmenky v dohode za dostatočne
určitú.
Súd námietku premlčania tak zmenkového nároku ako aj námietku premlčania vyplňovacieho
oprávnenia posúdil ako nedôvodnú. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam,
je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom
blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od nej je závislé a iba k nej je akcesorické. Toto právo

nie je možné previesť samostatne, bez listiny, ku ktorej sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník
blankozmenky.
V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho
vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne

jeho výkonom, keďže využitím bolo právo konzumované. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia
stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10
zmenkového zákona.
Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania
dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len

v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než
sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré
zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet
práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať.
Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by

nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny,
môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods.
2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v
jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné

túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak
pôvodne bola listina blankozmenkou.
Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v
blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako
dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Ako dátum splatnosti uviedol deň 05.08.2013

a navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd podal dňa 04.02.2014, teda
v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo obmedzené,
nič navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili.
Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky uplynula doba, v ktorej
sa právo premlčiava, nemá na vyplňovacie právo vplyv, premlčaním právo nezaniká a vzhľadom na

abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok
vplyv.
Ďalej odporca namietol výšku sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku
skutkovo vymedzil len tým, že navrhovateľ nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, a vzhľadom na to, že on už nie je veriteľom zabezpečovanej

pohľadávky, označil argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku
zabezpečovanej pohľadávky. Mal za to, že ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ, je prirodzené, že on
musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.
Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak

majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkovéhozákona, keďže podstata námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o vyplnení
blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal.
V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu

vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie
postihovýchprávzozmenkymázmenkovýveriteľpovinnosťpreukázať,žejeriadnymmajiteľomzmenky,
o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1
OSP). Keďže zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, jej majiteľ nie je v zmysle § 495 OZ
povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ani to, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška.

Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich
údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať,
či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu,
že zmenka nie je verejná listina, takže pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z
prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10
zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dáva dlžníkom z takejto zmenky právo

namietať proti jej vyplneniu, zároveň dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje
neboli vyplnené podľa dojednania.
Zmenkouzabezpečovanápohľadávkajevčl.Iods.2dohodyovyplňovacomprávekzmenkedefinovaná
akopohľadávkaajejpríslušenstvo,vyplývajúcazozmluvyospotrebnomúverepreobyvateľstvoč.XXXX
XXXX XX J. zo dňa 21.10.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto oprávnený doplniť do

blankozmenky nielen dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ
úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-1704 zo dňa 19.10.2009, ktorým bola Eva Bertóková zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila
istinu 1.166,19 eur s úrokom 152,58 eur, úrok vo výške 17,64 % ročne zo sumy 1.111,92 eur od

27.09.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 110,9 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy1.111,92
eur od 21.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 292,68 eur.
Týmto rozsudkom odporca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže odporca v námietkach
správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou
zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané

rozhodcovským rozsudkom prekračuje.
Odporca tiež namietal, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu
zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť
na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade

bola zmenka splatná v pobočke OTP Banky Slovensko, a.s., Šaľa (čl. I. § 4 v spojení s § 77
ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste
zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil.
Odporca nepovažoval tento dôkaz za dostačujúci, lebo si vystaviteľ výzvu na zaplatenie zmenky na

pošte v odbernej lehote neprevzal, t.j. nedozvedel sa, kedy mu bude zmenka na platenie predložená.
Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku
v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods.1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie.
Navrhovateľpreukázal,želehotydodržal,pretobezohľadunato,žesavystaviteľoprezentovanízmenky
z vlastnej viny nedozvedel, navrhovateľ zmenkové práva proti odporcovi nestratil. Od navrhovateľa,

ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo
žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie,
znovu doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je
relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia
predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil.

Za rozhodujúce považoval odporca kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému
indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.9.2006 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietol,
že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok
nezodpovedá,takžespoločnosťBBFCapital,a.s.bydnesnemohlaspravodlivožiadaťplneniezrovnakej
zmenky, a ak u BBF Capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky

platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom.
Podľa č. I. § 17 ods. 1. zmenkového zákona ( účinný od 23.12.2015 ), kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak ježalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

Odporca tvrdil, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu
pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že
sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku
nadobudol, konal vedome na jeho škodu.
Tentozáverpovažovalodporcazapreukázanýajvykonanýmidôkazmi,najmävýpoveďaminavrhovateľa

a svedka P.. X. K.. Vychádzal z presvedčenia, že vzhľadom na personálne prepojenie BBF capital
a.s. a LICITOR factoring, s.r.o. v osobe JUDr. Petra Tonhausera, by boli účel a zlomyseľnosť prevodu
zmenkyprílišpriehľadné,pretobolopotrebnéformálnezmeniťmajiteľazmenky.Navrhovateľapovažoval
len za zdanlivo nezávislého od predchádzajúcich kauzálnych vzťahov, za nastrčeného prostredníka, a
tento špekulatívny obchod podľa neho sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jeho
úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť,

že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nemu záujem, hoci
majiteľom zmeniek je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa JUDr. K. stretol s jej zástupcami ohľadne
prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považoval aj výšku odplaty za postúpenie, keďže
LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval navrhovateľovi so stratou, napriek tomu P..
K. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa odporcu podporuje domnienku, že

medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring
obchod skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok
nezodpovedá,vyplývapodľaodporcuužznávrhunavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu,vktorom
navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený s obsahom zmluvy

o postúpení, ktorú uzavrel s BBF capital, a.s., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom navrhovateľ
prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením
(ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí
navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou pohľadávok

a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným
predmetom podnikania navrhovateľa aj spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. je vymáhanie pohľadávok,
nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overili celé ich
právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú on uzavrel s BBF capital, a.s.
Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na

súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie
celej zaplatenej odplaty, odporca vyvodil, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa len
zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnieval sa, že navrhovateľ nemal
dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil
zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť

iba voči nemu. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých
sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považoval odporca za
preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale
kauzu spočívajúcu v jeho zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej
od počiatku vedel, že voči nemu neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil zmenky

uplatniť iba voči nemu, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým
sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume
splatnosti nedozvedel (v skutočnosti dlžník si predmetnú výzvu prevzal dňa 29.07.2013).
Odporca týmito skutočnosťami považoval za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek
vedel, že on za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o

vedomomkonanínajehoškodu.Týmiistýmiskutočnosťamizároveňpovažovalzapreukázanýajúmysel
navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu.
Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu
nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky a akú konkrétnu obranu dlžník pri

splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti
predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na
škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka, t.j. že v
dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozujea zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči dlžníkovi mu spôsobí škodu. Súhlasiť
treba s odporcom, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť, ale postačí, že
vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.

V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou
pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku
vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).
Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporca pohľadávky predával, nepoznal alebo

si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia
odporcu diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva,
sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že navrhovateľ
pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporca za vymožiteľnosť
kauzálnych pohľadávok nezodpovedá.
Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu

odporcu nebolo v konaní preukázané.
Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ
v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporcu a že práve s týmto
úmyslom ich nadobudol.

Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol
odporca, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa
právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobil. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované
a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2.
Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval,

že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporca, predpokladal, že ani postupník v tom čase
o zodpovednosti odporcu nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom
súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia
doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať
na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky

boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporca na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za
zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok,
možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok odporcu, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení,
že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní,
zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník

pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii, v súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči odporcovi, ktorý je zo
všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom
súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný.
Z výpovede JUDr. Tonhausera v konaní vedenom na tunajšom súde 1CbZm 39/2014, ani z výpovede
navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporca

príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytol
zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval odporcu za osobu, ktorý poskytol zabezpečenie,
je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil (resp. odporca netvrdil a ani nepreukázal,
že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal
povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie.

Účasť JUDr. Petra Tonhausera na rokovaní so zástupcami odporcu o zaplatení zmeniek súd nepovažuje
za dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s navrhovateľom.
Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF Capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o. skúpili
viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodným veriteľom bol odporca, zabezpečených zmenkami,
navrhovateľ od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa

nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré vlastnili zmenky indosované
odporcom, na rokovaniach s odporcom o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek
tomu, že ani jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky proti odporcovi neuplatnila. P.. K. výslovne
uviedol, že nikdy s odporcom za navrhovateľa nerokoval.
Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne

znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok
potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce
štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím
na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľskýchúveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená,
nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporca
postupoval pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich

postúpenia.
Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky,
ktoré od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporcovi.
Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške

odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia
postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a
povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.
Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy
zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a

zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.
V zmluve o postúpení, ktorú odporca 26.9.2006 uzavrel s BBF Capital, a.s., sa obdobné ustanovenie,
podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl.
VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Q. P.. K. však
uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporca postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly.

Odporca toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z
18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov s odporcom.
Je pravdou, že navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok
od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa
od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporcovi. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto

postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by navrhovateľ hneď po nadobudnutí uplatnil
zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od
odporcu (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).
Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. §
17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.

Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.
Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie
odporcu pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa

s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,
nemožno vyvodzovať žiadne závery.
Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky
odporca svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných
dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na

škodu odporcu. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom,
že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporca je nepriamym
zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.

Z rovnakých dôvodov, ktorými odporca odôvodnil vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní

zmenky na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa
šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky uplatňuje v skutočnosti
kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí tiež riziko, že navrhovateľ paralelne získa
rovnaké plnenie od úverového dlžníka a od nej, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto
stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Navrhovateľ podľa neho

len zneužíva abstraktný charakter zmenky, jeho chybu, že pri indosovaní nevylúčil garančný účinok
indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa navrhovateľ špekulatívne
na jeho úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy
nemal niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Mal za to, že navrhovateľ sa
nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nemu zneužiť, spôsobiť mu škodu a sebe

privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označil za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa
a predchádzajúcich majiteľov zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od
úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od neho, bez toho, aby museli
vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mal za to, že ani v tomto prípade by súd
nemal právne normy vykladať len prísne formálne.

K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym,
má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné
posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši.
Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník
ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,

najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní
len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.
Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine
v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.
Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou
zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv.

zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou
nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje mu zmenkový zákon ochranu tým,
že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových
vzťahov.
Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna

norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok,
súd neprizná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré
nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.
Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporca odôvodnil
námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona právne

významnélenvprípade,aktýmtospôsobommajiteľzmenkykonalprijejnadobúdaní.Prípadnézneužitie
práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť žiaden vplyv.
Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné
jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového
dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo

zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup
nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu
odporcu, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z čl. I. § 17 zmenkového
zákona.
Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 vyslovil názor, že

aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, ale v
tam riešenom prípade bol zmenkový dlžník spotrebiteľ ako „slabšia“ strana, od ktorej sa nedá očakávať
hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli
v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú
dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.

V záverečnom vyjadrení odporca ešte poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. 2Obdo/19/2014 zo dňa
29.10.2015, ktorý rozhodoval v obdobnej veci a ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu z dôvodu, že
odôvodnenie jeho rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že predmetná zmenka sa javí ako „spotrebiteľská“ a súdy sa
nezaoberali a nezdôvodnili či je platná. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní

nie je ani jeden z účastníkov spotrebiteľom v zmysle zak. č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa,
a odporcu nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za
nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010
Z.z., účinným od 01.01.2011 bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie
záväzkuzospotrebiteľskejzmluvyzmenkou.Niejepretonamiesteposúdiťneplatnosťzmenkyzpohľadu

čl. III., § 3a zmenkového zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenka z formálno-právneho hľadiska je
platná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd tiež poukazuje na to,
že v predmetnom prípade zaviazanosť odporcu zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou ( ust. § 17 zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom
indosamentu.

Čo sa týka tejto námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečnom
zhrnutí odporcu, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 OSP - koncentračnú zásadu námietkového konania,
v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu. Navyše odporca sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá bola dôvodomvystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako
spotrebiteľskou mohol zaoberať.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu odporca nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie
zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si trovy uplatnil, preto mu súd ich náhradu priznal. Súd preto
rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal odporcu na úhradu trov konania
v celkovej výške 334,43 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“. Tarifná odmena vo výške 131,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky,
a to za nasledovné úkony: - písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam odporcu dňa 26.08.2014
vo výške 131,13 eur, porada s klientom dňa 17.06.2016 vo výške 131,13 eur, spolu 262,26 eur.
Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky prislúcha advokátovi za jeden úkon právnej
služby poskytnutý v roku 2014 vo výške 8,04 eur a za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015

vo výške 8,39 eur, spolu vo výške 16,43 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto
vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu, t. j. o sumu 55,74
eur (20 % DPH zo sumy 278,69 eur).
Náhradu trov 334,43 eur zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám právneho

zástupcu, ktorý na tento účel označil účet
č. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..