Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221044
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX. XX. XXXX, D. I.
XXXX/X, E., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Rastislavova 68,
Košice,vkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov, č. k. 7C/94/2013-211 zo dňa 27. 02. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16. 07. 2013 navrhovala žalobkyňa, aby súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012 a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

2. O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7C/94/2013-211 zo dňa 27. 02. 2014 tak,

že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn.
3C/2211/2012 zo dňa 19. 01. 2012 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2211/2012 zo dňa 19.
01. 2012. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. V rozsudku zároveň rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS
382/2013, Rvp 5052/2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. týchto
podmienok. Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi tohto konania individuálne
dojednaná nebola a spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľky. Z uvedených dôvodov súd v súlade s ust.§ 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002
Z. z. vyhovel žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. V súlade s ust. § 40 ods. 2 zákona č.

244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O. s. p.. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým,
že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.
s. p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, na ktorý žalovaný poukázal satýka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti,
ktoré porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže
nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich právne názory, okrem prípadov arbitrárnosti rozhodnutí,

a preto sa vecne sporným - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal proti
všetkým výrokom napadnutého rozsudku a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Uviedol, že aktuálna
platná a účinná právna úprava Slovenskej republiky stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti. Ak súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený
súdny poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov konania. Uviedol, že súd vec nesprávne
skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v danom prípade dojednaná individuálne.
Rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, nie sú pre daný spor relevantné. Uviedol, že
dojednanie rozhodcovskej doložky žalobca ovplyvniť mohol a to tak, že by jednoducho osobitné zmluvné
dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku by nepodpísal, je teda nesprávny záver súdu o tom, že

ak je nejaká podmienka na formulári, tak nie je možné ju ovplyvniť. Aj následne, keď túto podmienku
žalobcu už prijal, mohol ju dodatočne a opätovne odmietnuť v súlade s dodatkom č. 2 k Všeobecným
poistným podmienkam. Tvrdil, že žalobca slobodne, vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, a to svojim podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami, ktoré boli jasne, zreteľne,
graficky, obsahovo oddelené od Všeobecných poistných podmienok. Sprostredkovateľ poistenia bol

povinný pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi ozrejmiť osobitné predpisy upravujúce mimosúdne
vyrovnanie sporov. Z pohľadu zákonného príkazu obsiahnutého v § 10 ods. 19 zákona č. 340/2005 Z.
z. žalovaný konajúci v dobrej viere nepochyboval o tom, že ak žalobca podpísal záznam o potrebách
klienta spolu so sprostredkovateľom, konal tak žalobca v postavení spotrebiteľa zákonným spôsobom
poučeného a informovaného úplne presne, pravdivo a zrozumiteľne o mimosúdnom riešení sporov.

Poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z., že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené
platí domnienka, že sa dňom uverejnenia stalo známym každému, a teda aj skutočnosti upravené
v zákone č. 244/2002 Z. z. V odvolaní ďalej uviedol, že súd nevykonal test primeranosti podmienky
ako je vyžadovaný Smernicou Rady 93/13/EHS. Uviedol, že v napadnutom rozsudku súd uviedol,
že záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta je opäť len predtlačený

formulár, keď samotná žalobkyňa nemala na výber individuálne ovplyvniť obsah. Toto zistenie je v
rozpore so skutkovým stavom. Do formulára boli zjavne dopisované skutočnosti. Bol vyplnený na
viacerých miestach práve v závislosti od požiadaviek žalobkyne a táto svojim podpisom potvrdila, že
tieto sú naozaj jej požiadavky. Poukázal na nepravdivosť výpovede svedkyne D. ktorá je účastníčkou
iného konania s podobným predmetom, a teda je naivné očakávať, že svedkyňa prizná, že vedela o

rozhodcovskej doložke. Poukázal na nepravdivosť jej výpovede, keď výslovne uviedla, že pracovala
pre žalovaného štyri roky, pričom v skutočnosti išlo o desať rokov. Ak uviedla, že ani po takejto dobe
vykonávania činnosti pre žalovaného a podpísanie takého množstva dokumentov, nemala vedomosť o
rozhodcovskej doložke, tak ide o zrejme cielený výpadok pamäte svedkyne, ak nie aj priamo o krivú
výpoveď. Žalovaný ďalej poukázal na porušenie ust. § 118 ods. 2 O. s. p.. Porušenie tohto ustanovenia

zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14. 04. 2011 a na skutočnosť, že podľa tohto rozhodnutia, porušenie ust.
§ 118 ods. 2 O. s. p. je vadou, ktorá spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Ďalej uviedol, že aj samotný
žalobný návrh má ďalšiu vadu, a to konkrétne vadu v petite. Výrok súdneho rozhodnutia v takejto veci
musí dať odpoveď nielen na otázku, či je alebo nie je rozhodcovský rozsudok zrušený, ale najmä, z

akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo. O dôvode jeho zrušenia závisí podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z.
z. za ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým
stavom zistený súdom prvého stupňa a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka bola
obsiahnutá v predtlačenom formulári vo Všeobecných poistných podmienkach uzatvorených v zmluve.
Teda už podpisom zmluvy žalobkyňa uzavrela aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej

zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže, že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú
riešiť v rozhodcovskom konaní a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jej neprijateľnosť by mohla
byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky. Takéto dôkazy v konaní neboli
vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobkyňa mohla od dojednanejrozhodcovskejdoložkynásledneodstúpiť,nemožnopovažovaťzadôkazoindividuálnostijejdojednania.
Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej zmluvnej
podmienky odstúpiť. Správne je teda rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zrušil rozhodcovský

rozsudok a odložil jeho vykonateľnosť. Odvolací súd považuje za zákonný postup, ak žalobkyňa nebola
vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, pretože je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa §
4ods.2písm.za)Zákonaosúdnychpoplatkoch(akospotrebiteľkadomáhajúcasaochranysvojhopráva
na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami). Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou
námietkou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou v petite. Predmetom súdneho konania je

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku vyplýva zo
zákona, kde konajúci orgán (či už všeobecný súd alebo rozhodcovský súd) rozhodne o tom, či je splnená
dispozícia právnej normy preto, aby ten - ktorý orgán pokračoval v konaní. Nie je nevyhnutné, aby bol
obsahom výroku súdu aj dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
nie je založené len na výpovedi svedkyne D. pričom táto svedkyňa bola vypočutá v procesnom postavení
svedkaanaspochybneniejejvýpovedenepostačujepoukázaťnato,žesamajeúčastníčkouobdobného

konania alebo na dĺžku jej práce pre žalovaného. Žalovaného nezbavuje zodpovednosti za uzavretú
zmluvu ani to, že sprostredkovateľ poistenia mal určité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným trpí vadami a nedostatkami, ktoré by mohli viesť k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku, nemôže žalovaný tento stav zvrátiť tým, že poukáže na to, že
on sám tieto nesprávnosti nespôsobil. Rovnako správny je výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania. Konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II ÚS 382/2013 nie je konaním, ktoré
by malo vplyv na rozhodnutie k tejto veci. Predmetom tohto konania je otázka či boli alebo neboli
porušené ústavné práva žalovaného, nie spor o správny výklad hmotnoprávnych predpisov, ktoré mali
byť aplikované v tomto konaní. Preto odvolací súd rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, má teda právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.