Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/939/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414203180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobkyne: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so
sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná
765/3, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie Bratislava, Pribinova 25, POHOTOVOSŤ s.r.o., o
návrhu na zaplatenie sumy 1 998,22 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/31/2014-212 zo dňa 12.08.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd čo do zvyšku návrh
žalobkyne zamieta a v časti rozhodnutia ktorou rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému
sumu 1100,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne, počítaný od 13.04.2014 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

II. Výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. V ostatných nenapadnutých výrokoch zostáva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1716,- €
s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne, počítaný od 16.10.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok prvý).
Čo do zvyšku návrh žalobkyne zamietol (výrok druhý).
Súd vzájomný návrh žalovaného na uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 220,- €,
a to do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 1100,- € vo výške 5,25% za obdobie od 05.04.2014

do 12.04.2014 zamietol (výrok tretí).
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1100,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne, počítaný od 13.04.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok štvrtý).
Určil neprijateľnosť zmluvných podmienok (výrok piaty až desiaty).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok
jedenásť).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala zaplatenia
od žalovaného sumy 1.998,22 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, počnúc dňom 16.10.2013
do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadala určiť, že poplatok v
časti 2/3-ín, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkouadministratívou s tým spojenou, uvedený v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
k Zmluve č. 606101954 zo dňa 31.5.2012 je neprijateľný. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 9
úverových zmlúv, zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti v zmysle aktuálnej právnej úpravy, a preto

je nutné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobkyni
peňažné prostriedky v celkovej výške 3.595,98 €, pričom žalobkyňa z titulu uzavretých zmlúv uhradila
na účet žalovaného spolu sumu 6.914,20 €, a preto jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.318,22 €. Konštatovala, že všetky poskytnuté úvery je nutné považovať za
spotrebiteľské úvery, pretože pokiaľ bol v niektorých úveroch konštatovaný účel výkonu povolania, toto

sa nezakladalo na pravde s tým, že žiadny úver žalobkyni na takýto účel poskytnutý reálne nebol.
Žalobkyňa uzatvorila následne ďalšie dve úverové zmluvy, a to dňa 19.12.2012 a 2.4.2013, na základe
ktorých jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350 €, z ktorých zaplatila žalovanému sumu
130 € a z druhej sumy jej bol poskytnutý úver vo výške 1.100 €. Dlh žalobkyne voči žalovanému tak
predstavoval sumu 1.320 €. Došlo k účinnému započítaniu uvedených pohľadávok, a to jednostranným
započítaním pohľadávok zo dňa 22.11.2013, a preto po započítaní pohľadávok vznikol žalobkyni

nárok na vrátenie sumy 1.998,22 € od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie je potrebné považovať za úmyselné, pri ktorom platí 10 ročná objektívna
premlčacia lehota.

3. Žalovaný navrhol návrh zamietnuť, zároveň vzniesol námietku čiastočného premlčania nároku.

Zdôraznil, že v prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu vstupoval, pričom poukázal na to, že v prípade, ak žalobkyňa v zmluve o úvere uviedla aj
podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej povolania, treba chápať dobrú
vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko žalobkyňa nemienila
použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, a preto vzájomný vzťah

účastníkov konania je obchodnoprávny. Žalovaný v priebehu konania vzniesol vzájomný návrh, kde
žiadal priznať sumu 220 €, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 606102274, pričom posledná splátka
zo strany žalobkyne bola uhradená dňa 13.8.2013, v zmysle Všeobecných obchodných podmienok
poskytnutia úveru sa celý dlh stal splatným. Z uvedenej sumy si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 20.9.2013, teda odo dňa, nasledujúceho po dni, kedy žalobkyňa neuhradila štvrtú po

sebe idúcu splátku. V ďalšom z písomných podaní žalovaný rozšíril vzájomný návrh, žiadal priznať sumu
1.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne, počítaný od 5.4.2014 vyplývajúcu zo Zmluvy o
úvere č. 606103007. Dlh sa stal splatný dňa 13.4.2014.

4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že účastníci uzatvorili spotrebiteľské zmluvy.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34, ďalej len „smernica“). Túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony,

iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v
zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica
definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka,
účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka, definovaná Zákonom č. 102/2004 Z. z.

definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva (rozsudok Krajského
súdu v Žiline, sp. z n. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

5. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že účastníci konania dňa 10.11.2014
uzatvorili Zmluvu o úvere č. 6340052 (ďalej ako Zmluva č. 1). Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
6.000,-Sk (199,16 €). Žalobkyňa sa zaviazala uvedenú sumu žalovanému zaplatiť, zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 4.800,-Sk (159,33 €). Žalobkyňa zaplatila žalovanému 10 mesačných splátok po
35,85 € s tým, že poslednú splátku zaplatila dňa 28.4.2005.

6. Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340106 dňa 27.4.2005 (ďalej ako Zmluva č. 2), v
zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 €), žalobkyňa sa zaviazalazaplatiť uvedenú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk (321,32 €), žalobkyňa splácala
uvedenú sumu v mesačných splátkach do 22.2.2006.

7. Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340171 dňa 21.2.2006 (ďalej ako Zmluva č. 3),
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 7.000,-Sk (232,36 €) s tým, že žalobkyňa sa zaviazala
uvedenú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.680,-Sk (221,74 €). Žalobkyňa zaplatila
žalovanému poslednú splátku dňa 22.12.2006.

8. Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340283 dňa 20.12.2006 (ďalej ako Zmluva č.
4). Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 €), ktorý sa zaviazala žalobkyňa
zaplatiť žalovanému zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk (321,32 €). Žalobkyňa zaplatila
žalovanému poslednú splátku dňa 28.12.2007.

9. Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 606100120 dňa 19.2.2010 (ďalej ako Zmluva č. 5).

Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 €, ktorý sa zaviazala zaplatiť, zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 322 €. Finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na iný účel. Žalobkyňa zaplatila
žalovanému9mesačnýchsplátok,atotak,žeprvúsplátkudňa18.3.2010vovýške56€,rovnakúsplátku
zaplatila ešte päťkrát, jednu splátku zaplatila vo výške 112 € a jednu vo výške 30 € s tým, že poslednú
splátku zaplatila dňa 5.1.2011 vo výške 194 €.

10. Zmluvy, ktoré uzavreli účastníci konania č.1, 2, 3, 4, 5 okresný súd považoval za zmluvy
spotrebiteľské,nakoľkožalovanýkonalvrámcipredmetusvojejobchodnej,resp.podnikateľskejčinnosti,
pričom žalobkyňa bola spotrebiteľkou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Zmluvy č. 2, 3, 4, 5 je nutné považovať zároveň aj za zmluvy o spotrebiteľskom

úvere s poukazom na ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. Žalobkyni pri uzatváraní uvedených zmlúv
boli finančné prostriedky poskytnuté na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal tým, či nárok v tejto
časti žalobkyni je alebo nie je premlčaný. Žalobkyňa sa zaplatenia finančného plnenia domáha z

bezdôvodného obohatenia. Právo sa premlčí za dva roky odo daň, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia lehota), pričom
najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčízatriroky(objektívnalehota)
a ak ide o úmyselné obohatenie, tak za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z výpovedí žalobkyni
súd zistil, že sa dozvedela o možnosti žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia v máji - júni 2013.

Od mája 2013 začala plynúť subjektívna lehota. Žalobkyňa podala návrh na súd dňa14.3.2014. Zo
Zmluvy č. 1 došlo k zaplateniu poslednej splátky žalobkyňou dňa 28.4.2005, to znamená že objektívna
trojročná premlčacia lehota na podanie žaloby na súd uplynula dňom 28.4.2008. U Zmluvy č. 2
žalobkyňaposlednúsplátkuzaplatiladňa22.2.2006,objektívnatrojročnápremlčacialehotauplynuladňa
22.2.2009. U Zmluvy č. 3 žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 22.12.2006 a trojročná objektívna

premlčacia lehota uplynula dňa 22.12.2009. U Zmluvy č. 4 žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa
28.12.2007 a trojročná objektívna lehota uplynula dňa 28.12.2010. U Zmluvy č. 5 žalobkyňa zaplatila
poslednú splátku dňa 5.1.2011 a trojročná objektívna lehota uplynula dňa 5.1.2014.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd nepriznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pokiaľ

sa týka zmlúv 1 - 5, a to s poukazom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd
prihliadol, a preto premlčané právo nebolo možné žalobkyni priznať. Okresný súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobkyne, že v danej veci je nutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, s poukazom na to,
že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel zo strany žalovaného by musel byť preukázaný.
Žalobkyňa by musela preukázať, že žalovaný voči nej postupoval takým spôsobom, že pri uzatváraní

tej ktorej zmluvy mal záujem bezdôvodne sa obohatiť. Zmluvy ktoré žalovaný uzatvoril so žalobkyňou
majú charakter formulárových zmlúv, pričom súdu je zrejmé z rozhodovacej činnosti, že obdobné zmluvy
uzatváral s veľkým množstvom spotrebiteľov, pričom sa dopĺňali len čiastkové údaje, pričom napr.
pomer poskytnutých finančných prostriedkov a určeného príslušného poplatku bol v ostatných zmluvách
obdobný. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný konkrétne voči jej osobe mal úmysel pri uzatváraní

zmluvy získať bezdôvodné obohatenie.

13. Účastníci konania uzatvorili aj ďalšiu Zmluvu o úvere č. 606100312 dňa 3.9.2010 (ďalej ako Zmluva
č. 6). Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200 €, ktorý sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť, zvýšenýo príslušný poplatok vo výške 184 €, v 12 mesačných splátkach po 32 €, počnúc dňom 13.10.2010.
Finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. Žalovaná zaplatila sumu 414 €. Keďže žalovaný
vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal aj pri tejto zmluve posúdením námietky premlčania.

Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 20.10.2011, a trojročná objektívna premlčacia doba uplynula
dňa 20.10.2014. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 14.2.2014, plnenie vo výške 214 € premlčané
nie je.

14. Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 606101003 dňa 4.1.2014 (ďalej ako Zmluva č.

7). Žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 350 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť zvýšený
o príslušný poplatok vo výške 322 €, v 12 mesačných splátkach po 56 €, počnúc dňom 3.3.2011. V
uvedenej zmluve je konštatované, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel povolania. Z výpovede
žalobkyni na pojednávaní vyplynulo, že uvedené finančné prostriedky jej neboli poskytnuté na povolanie,
pretože v tom čase bola na materskej dovolenke a žiadnu prácu nevykonávala. Súd ustálil, že žalobkyni
finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. Žalobkyňa zaplatila spolu 672 €. Žalovaný vzniesol aj

v súvislosti s touto zmluvou námietku premlčania. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa 5.12.2011
a trojročná objektívna lehota uplynula dňa 5.12.2014. Návrh na súd bol podaný 14.3.2014, to znamená,
že to, čo bolo zaplatené zo strany žalobkyne od 14.3.2011, premlčané nie je, premlčané sú len splátky,
ktoré zaplatila žalobkyňa pred 14.3.2011. Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila 5.12.2011 vo výške 392
€, pričom v súvislosti s touto zmluvou sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 322

€, a preto súd konštatuje, že v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia s touto zmluvou návrh
premlčaný nie je.

15. Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 606101786 dňa 6.12.2011 (ďalej ako Zmluva č.
8). V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 600 € a žalobkyňa sa ho

zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 528 €, v 12 mesačných splátkach po 94 €,
počnúc dňom 15.1.2012. V zmluve je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov na povolanie.
Žalobkyňa opätovne vzniesla výhradu, že uvedené finančné prostriedky jej na povolanie poskytnuté
neboli. Súd opätovne považoval zaškrtnutie políčka na účel povolanie za účelové. Preto súd vyhodnotil
uvedenú zmluvu tak, že finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. Žalobkyňa zaplatila dňa

26.3.2012 sumu 94 € a dňa 8.6.2012 sumu 1.034 €, čiže spolu zaplatila 1.128 €. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd skúmal, či v tejto časti je nárok žalobkyne
na bezdôvodné obohatenie premlčaný alebo nie. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa 8.6.2012,
trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 8.6.2015, návrh na súd bol podaný dňa 14.3.2014, z čoho je
zrejmé, že návrh žalobkyne v tejto časti premlčaný nie je.

16. Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 606101954 dňa 31.5.2012 (ďalej ako Zmluva č. 9).
Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť, zvýšený o
príslušný poplatok vo výške 874 €. Z predpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila spolu
sumu 1.872 €, a to tak, že dňa 1.8.2012 sumu 100 €, dňa 5.10.2012 sumu 156 €, dňa 9.10.2012 sumu

56 €, 13.12.2012 sumu 156 €, 12.3.2013 sumu 300 € a dňa 5.4.2013 sumu 1.104 €.

17. Zmluvy č. 6 - 9, okresný súd posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, nakoľko žalovaný pri uzatváraní
zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa mala
postavenie spotrebiteľa, pretože pri plnení a uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Uvedenézmluvysúzároveňajzmluvamiospotrebiteľskom
úvere, pretože žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru, pričom žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný je právnickou osobou, ktorý poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Súd vzhľadom na to podrobil uvedené zmluvy o úvere

súdnej kontrole a zisťoval, či zmluvy spĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvy spĺňajú
podmienku uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to písomnú formu. Súd zistil, že uzavreté zmluvy
o úvere neobsahujú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru (§
9 ods. 2 písm. f/), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), ročnú percentuálnu mieru
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.

2 písm. k/) a neobsahujú ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods.
2 písm. y/). Vzhľadom na to, že zmluvy č. 6 - 9 neobsahujú obligatórne náležitosti zmluvy, poskytnuté
spotrebiteľské úvery súd ich považoval za bezúročné a bez poplatkov.18. Vzhľadom na to, že zmluvy č. 6 - 9 je nutné považovať za bezúročné a bez poplatkov, vzniklo z
uvedených zmlúv žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. U zmluvy č. 6 žalobkyni bol
poskytnutý úver vo výške 200 €, zaplatila 414 €, a preto jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 214 €. U zmluvy č. 7 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350 €,
zaplatila 672 €, a vzniklo jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 322 €. U zmluvy č. 8
jej bol vyplatený úver vo výške 600 €, zaplatila spolu 1.128 €, vzniklo jej právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 528 €. U zmluvy č. 9 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000 €,
zaplatila 1.872 €, vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 872 €. Spolu vzniklo

právo žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.936 €.

19. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia od žalobkyni sumy 220 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne, počítaný od 20.9.2013 do zaplatenia, s poukazom na uzavretú Zmluvu
o úvere zo dňa 19.12.2012 s tým, že žalobkyňa zaplatila len časť istiny vo výške 130 €.

20. Žalobca predložil súdu listinu Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 22.11.2013, spolu aj
s podacím lístkom, v zmysle ktorého okrem iného započítal pohľadávku zo Zmluvy, uzavretej dňa
19.12.2012, číslo 606102274 vo výške 220 € (úver, poskytnutý vo výške 350 €, žalobkyňa uhradila 130
€).

21. Účastníci uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 606102274, a to dňa 19.12.2012, žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 350 €. Žalobkyňa zaplatila sumu 130 €, a to tak, že dňa 19.6.2013 sumu 30 € a
dňa 13.8.2013 sumu 100 €. Uvedený úver je nutné považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona
č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia len neuhradenej časti istiny,
a nie poplatku. V zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 169 spisu) v prípade,

že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Štvrtá splátka
bola splatná dňa 27.6.2013, vzhľadom na neplatenie zo strany žalobkyne celý dlh sa stal splatným dňa
28.7.2013, a preto žalobkyňa si uvedenú platbu vo výške 220 € mohla započítať. Preto v tejto časti súd
vzájomný návrh žalovaného považoval za nedôvodný a zamietol ho.

22. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia od žalovanej aj sumy 1.100 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne, počítaný od 5.4.2014 do zaplatenia, s poukazom na uzavretú Zmluvu
zo dňa 2.4.2013. Uvedená suma predstavovala neuhradenú istinu. Pokiaľ sa týka tejto sumy 1.100 €,
medzi účastníkmi konania nebol spor v tom, že z uvedenej sumy žalobkyňa nezaplatila nič. Žalobkyňa

však uvedenú sumu započítala v zmysle jednostranného započítania zo dňa 22.11.2013.

23.Zozmluvyospotrebiteľskomúvere,uzavretoumedziúčastníkmikonania č.606103007dňa2.4.2013
je zrejmé, že žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1.100 €, pričom sa zaviazala zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 2.064 € do 12.4.2014, s tým, že termín konečnej splatnosti u spotrebiteľského úveru

nastane dňa 12.4.2014. Žalobkyňa z uvedenej zmluvy žalovanému nezaplatila nič. Žalobkyňa započítala
jednostranným započítaním pohľadávky dňa 22.11.2013, pričom v uvedenom čase pohľadávka zo
zmluvy, uzavretej dňa 2.4.2013 splatná nebola. Preto okresný súd je toho názoru, že nebolo možné
uvedenú pohľadávku započítať, a to z dôvodu toho, že v čase zápočtu splatná nebola. Vzhľadom na to
súd vzájomnému návrhu žalovaného v časti, kde sa domáhal zaplatenia sumy 1.100 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,25 % ročne vyhovel, avšak úrok priznal len od 13.4.2014,do zvyšku jeho návrh
zamietol.

24. Žalobkyňa podaným návrhom žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.998,22 €,
vychádzala zo sumy rozdielu medzi zaplatenou celkovou sumou z jej strany a poskytnutými peňažnými

prostriedkami a konštatovala, že jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3.318,22 € (6.914,20 € - 3.595,98 €). Okresný súd uzavrel, že zo zmlúv 1 - 9 vzniklo žalobkyni
právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.936 €. Žalobkyňa ďalej zohľadnila
započítanie sumy 220 € a sumy 1.100 €. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zohľadnil
zápočet vzájomných pohľadávok vo výške 220 € a zápočet vo výške 1.100 € nezohľadnil s poukazom

na vyššie uvedenú argumentáciu. Vzhľadom na to vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.716 €
(1.936 € - 220 €). Súd priznal žalobkyni sumu 1.716 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne,
počnúc dňom 16.10.2013 až do zaplatenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd čo do zvyšku jej
návrh zamietol.25. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

26. Okresný súd tiež určil, že zmluvné podmienky, ktoré uviedol vo výroku rozhodnutia sú
neprijateľnézmluvnépodmienky,spoukazomnato,ženeboliindividuálnedojednané,spôsobujúznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a Všeobecné
zmluvné podmienky poskytnutia úveru žalovaným neboli ani podpísané a nemal žiadnu možnosť ich

ovplyvniť.

27. Vzhľadom na to, že účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný, okresný súd vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

28. V súlade s § 204 zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku

podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že čo do zvyšku
návrh žalobkyne zamieta, v časti rozhodnutia o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorou súd rozhodol,
že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 1100,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne, počítaný od 13.04.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ako aj proti
výroku o náhrade trov konania.

Navrhla rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť, tak že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy
282,22 € s prísl., vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 1100,- € s príslušenstvom zamietne a
zaviažežalovanéhonanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavovýške2007,53€. Zároveňsižalobkyňa
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

29. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav.

30. Odvolateľka uviedol, že v danom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je potrebné

aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu, pokiaľ išlo o posudzovanie vydania bezdôvodného
obohatenia zo zmlúv č. 1 - 5. Vo veci je jednoznačne preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne
sa obohatiť. V zmluvách č. 1 - 7 nebol uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov, resp.
bol uvedený iný účel poskytnutia a vo Všeobecných podmienkach úveru sa nachádza doložka o
dojednaní úpravy podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný do Všeobecných podmienok od zmluvy

č. 6 naviac zakomponoval konštatovanie, že zmluvy sa majú uzatvárať podľa § 269 ods. 2 ObZ,
teda má ísť o nepomenované zmluvy. Tieto podmienky aj súd považoval za neprijateľné, čo vyslovil
vo výrokovej časti rozsudku. Je zrejmé, že je daný úmysel žalovaného obísť predpisy občianskeho
práva a spotrebiteľských zákonov, jedná sa o bezdôvodné obohatenie minimálne v nepriamom
úmysle. Sám žalovaný uvádzal vo vyjadreniach, že zmluvy je potrebné posudzovať podľa § 269 ods.

2 ObZ ako inominátne. Žalovaný ako dodávateľ spotrebiteľských úverov opakovane porušuje zákon
tým, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dojednáva doložky o úprave podľa ObZ, aj
napriek tomu, že mu to platná kogentná právna úprava nedovoľuje. Teda je potrebné jednoznačne
konštatovať úmyselné bezdôvodné obohatenie minimálne v nepriamom úmysle, nakoľko žalovaný
vedel, že vylúčením kogentnej spotrebiteľskej úpravy získava bezdôvodné obohatenie v podobe odplaty

za úver, na ktorú nemal nárok. Poskytovateľ úveru musí niesť zodpovednosť za to, že zámerne vylúčil
úpravu spotrebiteľských predpisov.

31. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že je rozporné tvrdenie súdu prvej inštancie, keď konštatuje
neprijateľnosť zmluvných podmienok a na druhej strane uvádza, že nebol preukázaný úmysel

žalovaného sa bezdôvodne obohatiť. V tomto smere je aj odôvodnenie súdu prvej inštancie
nedostatočne odôvodnené nakoľko neposkytuje odpoveď na právne relevantné otázky, čím sa
účastníkovi konania odníma možnosť konať pred súdom.

32. Žalobkyňa sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela približne v

mesiaci máj 2013 od svojej známej.

33. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s aplikáciou objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s úkonomjednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 22.11.2013, keď uviedol, že nebolo možné započítať
pohľadávku žalovaného v časti vzájomného návrhu o zaplatenie 1100,- € s príslušenstvom, nakoľko v
čase zápočtu nemala byť splatnou.

34. Odvolateľka uviedla, že ak by aj súd mal za to, že nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie je jeho
rozhodnutie nesprávne. V zmysle predloženého splátkového kalendára k zmluve č. 606100210 zo dňa
19.02.2010 došlo prvýkrát k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného časťou splátky vo výške
30,- € dňa 25.10.2010, splátky bezdôvodného obohatenia uhradené dňa 25.10.2010, dňa 18.11.2010,

dňa 19.11.2010 a dňa 05.01.2011 v čase vzájomného stretu s pohľadávkou žalovaného vo výške 220,-
€ premlčané neboli a v tomto rozsahu sa pohľadávka žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzájomne kryla s pohľadávkou žalovaného. Zo splátky zo dňa 05.01.2011 na zmluvu č. 606100120 ešte
zostalo 102,- € (322,- € - 220,- €).

35. Žalobkyňa, vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia má voči žalovanému vo výške 1936,- € (výška bezdôvodného obohatenia zo zmlúv č. 6 - 9 v
rámci 3-ročnej premlčacej doby) + 102,- € (zostatok bezdôvodného obohatenia zo splátky uhradenej dňa
05.01.2011) - 1100,- € (zostávajúci vzájomný návrh žalovaného), a teda jej patrí nárok vo výške 938,- €.

36. Žalobkyňa podala odvolanie aj do výroku o trovách konania. Uviedla, že pri aplikácii 3 ročnej

premlčacej doby by bol pomer úspechu žalobkyne a žalovaného v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia približne rovnaký. Žalobkyňa by však bola plne úspešná v zostávajúcej časti o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti vzájomného návrhu.

37. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP),

ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

38. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd čo do zvyšku návrh žalobkyne zamieta a v časti
rozhodnutia ktorou rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 1100,- € s úrokom z
omeškaniavovýške5,25%ročne,počítanýod13.04.2014dozaplatenia,vlehote3dníodprávoplatnosti
rozhodnutia potvrdil v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne, vo výroku, ktorým súd

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s § 389 ods. 1 pís.
b/ CSP rozhodnutie zrušil a v súlade s § 391ods.1 CSP vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

40. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

41. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu

rozhodnutia.

42. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo
a právne posúdil, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu
vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych

argumentovstránsporu,súdstarostlivoprihliadolnavšetkočovyšlopočaskonanianajavo. Rozhodnutie
je odôvodnené v súlade s ust. 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

43. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súdom prvej inštancie nebolo žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobkyňa považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Judikatúra súdov vrátane Európskeho
súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. 05. 1997, sťažnosť č.21522/93 Zb. rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Hygginsová a ďalší proti Francúzku z 19. 02.
1998, sťažnosť č. 20124/92 Zb. rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, uznesenie ústavného súdu SR z 03.
07. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03), vyžaduje sa špecifická odpoveď na relevantný argument (Luis Toria

c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A č. 303-A S.12 § 29, Hiro Balany c. Španielsko z 09. 12. 1994,
séria A č. 303-b, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997), čo súd prvej inštancie rešpektoval. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov má za to, že nebol preukázaný úmysel
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla na základe akej úvahy má za
to, že nepriateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve automaticky bez ďalšieho preukazuje

úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

44. Odvolací súd uvádza, že procesné právo podmieňuje úspech účastníka v konaní unesením dvoch
procesných bremien - bremena tvrdenia a dôkazným bremenom. Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a dôkazného bremena bolo ust. § 120 ods. 1 OSP (132 CSP), podľa ktorého
účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určený výsledkom vykonaného
dokazovania, pričom dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané je nepriaznivé
rozhodnutie pre toho účastníka konania, ktorý neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd správne uzavrel, že žalobkyňa právne relevantným spôsobom nepreukázala, že zo strany

žalovaného išlo v danom prípade o úmyselné obohatenie sa.

45. Všeobecne zavinenie je definované, ako vnútorný psychický vzťah človeka, jednak k vlastnému
protiprávnemu konaniu (porušeniu právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania,
ktorý má za následok trestnú alebo civilnoprávnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť: úmyselné (vôľa

porušiť právnu normu), kde úmysel môže byť priamy, alebo nepriamy. Úmysel priamy, pri bezdôvodnom
obohatení je daný vtedy, pokiaľ ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním
získa bezdôvodné obohatenie a bezdôvodné obohatenie získať chcel, o úmysel nepriamy sa jedná,
pokiaľ ten, kto sa na úkor iného obohatí vedel, že svojim konaním môže obohatenie, ktoré mu nepatrí
získať, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

46. Súd prvej inštancie sa správne nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade by mala byť
aplikovaná 10 ročná premlčacia doba na plnenie práva z bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní
nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že žalovaný mal konkrétne na úkor žalobkyne sa úmyselne
bezdôvodne obohatiť vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmlúv uzavretých účastníkmi konania,

a že by tento úmysel existoval v čase uzatvorenia zmlúv, Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný voči
nej postupoval takým spôsobom, že pri uzatváraní zmlúv mal záujem sa obohatiť, išlo o uzatváranie
formulárových zmlúv, ktoré žalovaný obdobne uzatváral aj z inými subjektami. K preukázaniu úmyslu na
strane žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nepostačuje tvrdenie, že žalovaný vzhľadom na predmet
svojej činnosti - poskytovanie úverov, mal povinnosť postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou

pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým sa vsunul text poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a úmysel
zákonodarcu priamo vyplývajúci z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu: „bude sa vždy preferovať OZ,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim
mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Zaradenie tohto textu do Občianskeho zákonníka
s dosahom na všetky absolútne obchodnoprávne vzťahy (tj. vrátane úverovej zmluvy) chápe odvolací
súd ako snahu o odstránenie rozdielností pri aplikácii zákonov v posudzovaní spotrebiteľských zmlúv
podriadených Obchodnému zákonníku normatívnou úpravou - § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.

apríla 2015. Zákonodarca až uvedenou úpravou odstránil nejasnosti pri aplikácii zákonov. Žalobkyňa
mohla v zmluvách uviesť pravdivé údaje, tiež mala možnosť oboznámiť sa s právnymi predpismi, mala
možnosť nepovolené poplatky nezaplatiť. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva činnosť za
účelom dosiahnutia zisku, a to poskytovaním finančných prostriedkov za odplatu, čo nie je v rozpore
so zákonom. V danom prípade na základe zmlúv, ktoré uzatvorili účastníci by žalovaný nezískal žiadnu

odplatu (odplata je aj dohodnutý úrok), čo je v rozpore s legitímnym očakávaním žalovaného, a teda v
prípade, že by vedel, že ním uzatvorené zmluvy sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona,
nemal by zmluvne platne dojednanú odmenu, čo by bolo v rozpore s cieľom jeho podnikania. Keďže
žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie od žalobkyne, správne súdprvej inštancie potom aplikoval ust. § 107 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k
nemu došlo.

47. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie mal za
to, že nedošlo k zániku pohľadávky žalovaného uplatnenej protinávrhom, z dôvodu, že nie je možné
splatné pohľadávky žalobkyne započítať proti pohľadávke žalovaného, ktorá ešte nie je splatná.

48. Súd prvej inštancie správne posúdil vec, že započítať s následkom zániku nesplatnej pohľadávky,
nie je možné pohľadávky, ktoré sa ešte nestretli.

49. V súlade s ustanovením § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie. A to k momentu, keď sa stane zročnou/splatnou neskôr splatná pohľadávka.

50. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože
ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom,
keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná.

Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak
je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

51. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy,
keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli.

52. V súlade s § 580 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Toto ustanovenie vyslovene
zakazuje len započítanie vlastnej nesplatnej pohľadávky proti pohľadávke splatnej, avšak otázku, či

je možné jednostranne započítať vlastnú splatnú pohľadávku proti pohľadávke doposiaľ nesplatnej
nerieši. Odvolací súd má za to, že dokiaľ nedošlo ku stretu pohľadávok, nemôže jednostranný prejav
k započítaniu privodiť ich zánik, a to bez ohľadu, na to ktorá zo vzájomných pohľadávok je nesplatná.
Pretože započítanie s dôsledkom zániku oboch vzájomných pohľadávok nemôže nastať pred ich
splatnosťou, nemôže byť právne účinným ani jednostranný prejav urobený pred stretom pohľadávok.

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalobca urobil jednostranný
zápočet listom zo dňa 22.11.2013 (ktoré doručil žalovanému pred splatnosťou svojho záväzku) a že
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni sa stala splatnou dňa 12.04.2014 neboli namietané, neboli
sporné.

54. Je možné sa stretnúť aj s názorom, ktorý pripúšťa zánik nesplatenej pohľadávky jednostranným
započítaním, a to k okamihu, kedy kompenzačný prejav došiel druhej strane, čo by znamenalo, že týmto
okamžikom sa nesplatná pohľadávka stala splatnou. Toto riešenie však nerešpektuje kogentné ust. §
580vetydruhej(zánikpohľadávokkokamžikuichstretu).Pretosaaniodvolacísúd,vzhľadomnazistený

skutkový stav nestotožnil s názorom žalobkyne, ktorá poukazovala na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
32Odo 114/2004 zo dňa 31.01.2006.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolací súd má za to, že zánik nastane okamihom, keď sa
stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to k momentu, keď sa stane zročnou/splatnou neskôr

splatná pohľadávka a keďže započítať nemožno premlčané pohľadávky, nie je dôvodná ani námietka
žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne považoval za premlčané plnenie žalobkyne na zmluvu
č. 606100120 zo dňa 19.12.2010 (plnenia 25.102010, 18.10.2010, 19.11.2010, 05.01.2011) v celkovej
výške 220 Eur. Súd prvej inštancie mal správne za to, že nedošlo k zániku pohľadávok na základe
započítania žalobcu (naviac v čase, keď sa pohľadávka žalovaného na 1100 Eur stala splatnou, t.j.

12.04.2014, bola by už aj pohľadávka žalobkyne z 05.01.2011 premlčaná vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania).56. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie
okresného súdu v napadnutých výrokoch, ktorými súd prvej inštancie rozhodol tak, že čo do zvyšku
návrh žalobkyne zamieta a v časti rozhodnutia o vzájomnom návrhu žalovaného, ktorou súd rozhodol,

že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 1100,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne, počítaný od 13.04.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia potvrdil.

57. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s § 389 ods. 1 pís. b/ CSP zrušil a vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
uviedol len, že vzhľadom na to, že účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

58. Žalobca v odvolaní proti výroku o trovách konania namietal, že pri aplikácii 3 ročnej premlčacej doby
by bol pomer úspechu žalobkyne a žalovaného v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia približne

rovnaký. Žalobkyňa by však bola plne úspešná v zostávajúcej časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé na
základe akých skutkových zistení a úvah vec právne posúdil a rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keď v súlade s § 142 ods. 2 OSP mal posúdiť čiastočný úspech/
neúspech účastníkov vo vzťahu k celému predmetu konania, a rozhodnúť na základe pomeru úspechu/

neúspechu, a len v prípade, že by pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký, resp. približne rovnaký
mohol rozhodnúť, tak že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

59. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uvedie na základe akých skutkových zistení a úvah vec právne posúdil a

aplikoval príslušné ustanovenie zákona.

60. Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).