Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Pc/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201766
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117201766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci oprávneného: C., zast. C. ,

proti povinnej: C.c, o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Povinná je p o v i n n á prispievať na výživu oprávneného sumou 100,00 eur mesačne, vždy do
15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 01.02.2017.

2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

3. Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2017 do 11.05.2017 vo výške 300,00 eur p o v o ľ u j e

súd povinnej splácať v splátkach po 10,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vyživovacej povinnosti na jeho osobu na tom
základe, že s povinnou bývala do 30. 6. 2016, kedy sa odsťahoval k otcovi, povinná ako matka na jeho
výživu neprispieva. Výživné žiadal určiť sumou 200 eur mesačne.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3.Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada, aby súd zaviazal povinnú na platenie výživného sumou 200
eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že od 1.7.2016 žije v domácnosti otca. Je študentom 4
ročníka SOŠ Trnava. Má náklady - 40 eur cestovné, strava 100 eur, vreckové 50 eur, školské potreby 20
eur, posilňovňa 10, mobilný telefón 20 eur. Od matky odišiel, pretože mali nezhody. Povinná - jeho matka

mu dáva asi 10 eur mesačne. S otcom býva v rodinnom dome, kde býva aj otcova priateľka. Prihlásil
sa na štúdium na VŠ. Otec poberá výsluhový dôchodok 414 eur, má ďalšiu vyživovaciu .povinnosť voči
L. 100 eur mesačne. Žije s priateľkou ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi a z ich vzťahu očakávajú
narodenie dieťaťa 16.6.2017. Podal trestné oznámenie na povinnú dňa 13.3.2017, pre neplatenie
výživného.

4. Povinná uviedla, že je ochotná platiť výživné 50 eur mesačne. Žije so synom L.m. Má príjem asi

500 až 550 eur mesačne. Na dohodu ďalej pracuje v spoločnosti Macho s.r.o. - tu pracuje 6 - 7 dní
za mesiac, priemerne zarobí asi 100 eur mesačne. Za december 2016 takto dosiahla príjem 126,27
eur. Na maloletého L.a neplatí bývalý manžel výživné, podala návrh na vykonanie exekúcie a trestné
oznámenie. Býva v podnájme, platí 300 eur mesačne. Ak by mala platené výživné na L., je ochotnánavrhovateľovi platiť výživné 100 eur. Navrhovateľ chodieva aj ku nej, vždy mu dá 2 až 5 eur. Jej matka
a teta navrhovateľa mu dávajú spolu asi 30 eur mesačne.

5. Výživné na navrhovateľa zo strany povinnej doposiaľ nebolo určené. V čase rozvodu rodičov bol
zverený do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 150 eur mesačne. Navrhovateľ od júla
2016 býva u otca, ktorá skutočnosť nebola ani sporná. Rovnako nebolo sporné, že povinná na výživu
navrhovateľa pravidelne neprispieva.
Navrhovateľ v súčasnej dobe navštevuje 4. ročník strednej školy, s čím sú spojené objektívne vyššie

náklady v súvislosti s cestovaním, nákupom školských pomôcok, prípravou na ďalšie vzdelávanie.
Navrhovateľ má záujem v štúdiu pokračovať na vysokej škole /čím v prípade jeho prijatia náklady
vzrastú/, aktuálne je však potrebné zohľadňovať jeho náklady v súvislosti so stredoškolským štúdiom.
Žije v domácnosti s otcom, ktorá poberá výsluhový dôchodok 415,38 eur mesačne, jeho partnerka, s
ktorou žije v domácnosti, poberá dávky v hmotnej núdzi a z tohto vzťahu mu pribudne v dohľadnom čase
vyživovacia povinnosť /ktorá aktuálne nie je daná/. Povinná má celkový príjem asi 650 eur mesačne, má

vyživovaciu povinnosť, rovnako ako otec navrhovateľa, aj voči mal. L. /ktorá bola otcovi určená sumou
100 eur mesačne, túto však riadne neplní/.
Z predložených trestných oznámení vyplýva, že povinná podala 15. 12. 2016 trestné oznámenie na
otca detí, teda otca navrhovateľa, vo veci zanedbania povinnej výživy, keď Rozsudkom Okresného súdu
Piešťany zo dňa 10. 1. 2013 č. k. 8P 116/2012-55 bol zaviazaný prispievať otec na výživu mal. L.a sumou

100 eur mesačne, na C.a /navrhovateľa/ sumou 150 eur mesačne/. Do decembra 2016 na výžive mal.
L.a dlhuje 550 eur. Za zameškané výživné od júla do septembra 2016 je voči otcovi vedená exekúcia
pre zaplatenie čiastky 150 eur. Z ďalšieho trestného oznámenia vyplýva, že toto podal navrhovateľ na
povinnú z dôvodu, že táto si voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť - na základe Zákona o rodine je
povinná prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima, t. j. 27,13 eur, keď od 1. 7.

2016 býva u otca a od toho času na jeho výživu povinná neprispieva, dlžné výživné do februára 2017
je 217,04 eur.

6.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať i na plnoleté dieťa, u ktorého sa v samotnom
rozhodnutí síce určuje /vo výrokovej časti nie zvyšuje/ výživné, avšak je potrebné prihliadať práve na
uvedenú zmenu pomerov.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových

pomerov.

Podľa § 156 Civilného mimosporového poriadku účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých
osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Podľa § 157 CMP rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

7.V danom prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie výživného v prospech
navrhovateľa od podania návrhu. Navrhovateľ preukázala, že študuje na strednej škole, a teda v zmysle
citovaného ustanovenia zákona vyživovacia povinnosť rodičov na jeho osobu trvá. Nepochybne sú
na strane navrhovateľa ako oprávnenej osoby dané náklady navrhovateľa v súvislosti so štúdiom /

cestovanie,školsképomôcky/, prípravounabudúcepovolanie,keďpovinnávýškunákladovvyčíslených
navrhovateľom nenamietala a nespochybnila, preto súd v tomto smere v záujme hospodárnosti ďalšie
dokazovanie nevykonával.
Je potrebné uviesť, že voči navrhovateľovi majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, teda nielen
povinná, voči ktorej návrh smeruje, ale rovnako aj otec navrhovateľa. Na jeho strane nemožno zohľadniť

vzhľadom na vek navrhovateľa osobnú starostlivosť do takej miery, ako u detí útleho, predškolského
veku a detí navštevujúcich základnú školu. Otec s navrhovateľom nežije sám, žije aj s partnerkou, ktorá
je rovnako povinná podieľať sa na nákladoch domácnosti /s otcom navrhovateľa nie je v manželskom
zväzku, a teda nemá právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni s otcom navrhovateľa/. Aktuálnenie je možné prihliadať na vyživovaciu povinnosť, ktorá len má pribudnúť. Na strane otca je potrebné
uviesť, že ako poberateľ výsluhového dôchodku má možnosť zabezpečiť si ďalší príjem, nakoľko je
v produktívnom veku a neboli uvedené žiadne závažné /zdravotné alebo iné dôvody/, pre ktoré by

sa nemohol zamestnať. Sám si neplní vyživovaciu povinnosť voči mal. L., s ktorým matka - povinná
žije sama, a teda hradí výlučne sama i náklady na domácnosť. S poukazom na uvedené nemožno
ťarchu vyživovacej povinnosti preniesť výlučne na povinnú. Na strane povinnej je potrebné prihliadnuť
na osobnú starostlivosť o mal. L.a /ktorá je vo väčšej miere ako u navrhovateľa vzhľadom na jeho vek/
a skutočnosť, že otec si voči nemu neplní riadne vyživovaciu povinnosť.

Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovaným ustanovením zákona v záujme riadnej prípravy
navrhovateľa na budúce povolenie, úhrady jeho odôvodnených potrieb považoval návrh za dôvodný,
avšak súd vyhovel návrhu len sčasti s prihliadnutím na možností povinnej, súd pri určení výživného
mohol vychádzať len z reálneho príjmu povinnej osoby, ktorý táto naviac dosahuje súbežným
zamestnaním - na rozdiel od otca navrhovateľa, ktorý takúto snahu nevyvíja. Výšku výživného potom

bolo potrebné určiť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozhodnutia.
Za danej situácie považuje súd určené výživné za primerané potrebám navrhovateľa aj možnostiam
povinnej, resp. vykonateľnosti rozhodnutia. Podľa ustálenej súdnej praxe výška výživného pre
oprávnenú osobu vo veku navrhovateľa sa má pohybovať do 25% príjmu povinnej osoby, pričom súd
vychádzal z príjmu povinnej 650 eur mesačne, z ktorej sumy by potom tento podiel predstavoval čiastku

162 eur mesačne. Súd však pri rozhodovaní prihliadol i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinnej
voči mal. L. /na ktorého otec neplatí výživné/. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec navrhovateľa
okrem neplnenia vyživovacej povinnosti voči mal. L. nepracuje, len poberá výsluhový dôchodok, pričom
je v produktívnom veku a sám má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Aj za situácie, kedy
navrhovateľ s ním žije v spoločnej domácnosti a otec tak pokrýva náklady na bývanie, stravovanie a

podobne, je potrebné na túto skutočnosť poukázať z hľadiska pokrývania potrieb navrhovateľa oboma
rodičmi.Výživnépotombolopotrebnéurčiťtak,abypovinnábolaschopnázabezpečiťtiež výživumal.L..
Na strane povinnej je potrebné zohľadniť skutočnosť, že náklady na domácnosť pokrýva výlučne sama a
navrhovateľ nepoprel, že do domácnosti povinnej chodieva, a teda povinná sčasti jeho náklady pokrýva,
až do odchodu navrhovateľa k otcovi mu poskytovala osobnú starostlivosť v tom čase intenzívnejšej

miery ako v súčasnosti vzhľadom na vek navrhovateľa. Na strane otca navrhovateľa, ktorý má takisto
vyživovaciu povinnosť, v tomto smere treba zohľadniť skutočnosť, že žije s partnerkou, ktorá je povinná
podieľať sa na nákladoch domácnosti a tiež otec je povinný počínať si tak, aby bol schopný vyživovaciu
povinnosť riadne plniť. Túto povinnosť nemožno preniesť výlučne na jedného z rodičov, v danom prípade
povinnú. Pri určení výšky výživného súd tiež prihliadol na možnosť zvýšenia nákladov navrhovateľa v

krátkejbudúcnosti/vprípadeprijatianavysokúškolu/astýmspojenéhoprípadnéhozvýšeniavýživného,
keď povinná osoba terajší príjem dosahuje nadprácou na úkor voľného času a regenerácie. Určené
výživné sa tak potom javí primeraným potrebám navrhovateľa s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť
otca na jeho osobu a možnostiam povinnej.

8.Z uvedených dôvodov súd návrhu sčasti vyhovel a vo zvyšku ho zamietol.
Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci súd povolil povinnej splácať.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.