Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895054
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416895054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Vratislav Šteffek, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava,
proti žalovanej T. Š., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Č. J. XXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR, o zaplatenie
sumy 396,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 61,20 Eur od 11.08.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 68,95 Eur od 06.09.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 04.07.2016, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 396,15 Eur spolu s 5,15 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 396,15 Eur od 11.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 31.08.2013 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č.420132560 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 700,- Eur za dohodnutú odplatu vo výške 266,-Eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku
vovýške966,-Euruhradiťv13mesačnýchsplátkach,atovprvých3mesačnýchsplátkachvovýške3,85
Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10.
deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné

strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom na zmluve o úvere. Žalovaná
celkovo do podania žaloby uhradila sumu 569,85 Eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 50,-Eur
bola uhradená dňa 22.12.2014. V súlade s článkom II zmluvy o úvere bola žalovaná povinná splatiť úver
v 13 mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, žalobca oznámil žalovanej v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka stratu výhody
splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 28.08.2014 upozornil žalobca žalovanú na uplatnenie práva
žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014

oznámil žalobca žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 10.08.2014. Dlžnú čiastku ku dňu
vypracovania žaloby žalobca vyčíslil sumou 396,15 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým
úverom spolu s odplatou v celkovej sume 996,-Eur a čiastkou vo výške 569,85 Eur, ktorú žalovaná
uhradila. Žalobca zároveň požaduje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 396,15Eur od 11.08.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá spočíva v náhrade súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia vo výške 88,32 Eur. K návrhu žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
predžalobnú upomienku s poštovým podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení záväzku s poštovým

podacím hárkom.

2. Súd dňa 29.12.2016 doručil žalovanej žalobu s prílohami a uznesením podľa § 167 ods. 2 zákona
č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým jej uložil, aby
sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila. Súd žalovanú zároveň poučil o jej procesných právach a

povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 19.01.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 19.01.2017, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami na rube

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou s poštovým podacím hárkom, oznámením
o zosplatnení záväzku s poštovým podacím hárkom a v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP rozhodol na
základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.

6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 31.08.2013 uzavrel žalobca so žalovanou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132560. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol
žalovanej bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 700,-Eur. Úver bol poskytnutý
za odplatu vo výške 266,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny z

istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“).
RPMN činila pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70%. Hodnota priemernej RPMN bol v zmluve
uvedená vo výške 46,06 %. Žalovaná prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdila
svojim podpisom a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 966,-Eur v 13 mesačných splátkach,
a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 Eur (nie 3,85 Eur ako sa uvádza v žalobe) a ďalej

v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 95,55 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po
uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 10.09.2013. Každá ďalšia splátka až
do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil,
že nasledovné splátky č. 2 až 13 boli splatné dňa 10.10.2013, 09.11.2013, 09.12.2013, 08.01.2014,
07.02.2014, 09.03.2014, 08.04.2014, 08.05.2014, 07.06.2014, 07.07.2014, 06.08.2014 a 05.09.2014. Z

bodu 1 obchodných podmienok podpísaných žalovanou na rube zmluvy o úvere súd zistil, že žalobca
a žalovaná sa v zmluve o úvere dohodli, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovanej ako
dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek
splátky v jej plnej výške. V zmysle bodu 2 obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v
zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi pričom doba trvania úveru je od

uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Zmluvné strany, teda žalobca a žalovaná, sa
dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky, ktoré sú prílohou zmluvy
o úvere a sú žalovanou na znak súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísané.

7. Žalobca predložil súdu predžalobnú upomienku zo dňa 28.08.2014, ktorou bola žalovaná vyzvaná

na zaplatenie dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 396,15 Eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy
a bola upozornená, že ak svoj záväzok po splatnosti neuhradí, uplatní žalobca po uplynutí 15 dňovej
lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Dôkazpreukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej žalobca súdu nepredložil. Z predloženého poštového
podacieho hárka súd zistil, že predmetná výzva bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 28.08.2014.

8. Žalobca predložil súdu oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014, ktorým podľa tvrdenia
žalobcu malo dôjsť k zosplatneniu celého záväzku. Ako termín zosplatnenia záväzku žalobca uviedol
v oznámení o zosplatnení záväzku dátum 10.08.2014. Súd zistil, že žalobca v oznámení o zosplatnení
záväzku vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlhu, a to v celkovej výške 605,45 Eur, z čoho suma
vo výške 69,30 Eur predstavuje zmluvnú pokutu 3,3% z istiny za každý začatý mesiac omeškania

podľa bodu 3 obchodných podmienok, suma 140,-Eur predstavuje náklady spojené s vymáhaním a
suma vo výške 396,15 Eur zostatok nesplateného úveru. Ani v tomto prípade žalobca nepredložil dôkaz
preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej. Z predloženého poštového podacieho hárku súd zistil, že
predmetné oznámenie o zosplatnení záväzku bolo odoslané na adresu žalovanej dňa 23.10.2014.

9. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497

a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom,

preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o
úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú

osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či
ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho
účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli

sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to
vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je
dôvodnálenčiastočne,pretosúdpodanejžalobevyhovelvrozsahuakojeuvedenévovýrokurozsudkua

zaviazal žalovanú na zaplatenie súdom priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

12. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 31.08.2013 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy

žalobca poskytol žalovanej bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 700,-Eur. Súd
má s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP za to, že žalovaná doteraz uhradila sumu 569,85 Eur, keďže
toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaná nepoprela.

13. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv,

a to bez ohľadu na to, že žalovaná bola v súdnom konaní nečinná a na výzvu súdu, ktorá jej bola
doručená dňa 29.12.2016 nereagovala. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch
má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre
spotrebiteľa vyplývajú.

14. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. Uzavretá zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré
patrí aj údaj o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvereuzatvorená a to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a
identifikačné číslo. Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len
meno a priezvisko finančného agenta a neobsahuje jeho ostané zákonom vyžadované identifikačné

údaje, možno vyvodiť záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného
právneho úkonu. Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už
z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k

záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V
obchodných podmienkach na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia
pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom
doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že
takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované
v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti

použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový
okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto

náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného
stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru.
Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia,
nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako
opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012)

„Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné
údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva

neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu
možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere
neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba

stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou
20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a
rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/
zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa

väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie
predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver
treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 700,-
Eur doteraz uhradila žalobcovi sumu 569,85 Eur, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 130,15 Eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou uskutočnených úhrad (700-569,85). V

prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 266,-Eur, ktorá predstavuje dojednanú odplatu za poskytnutie
úveru, t.j. úroky a poplatky (čo zároveň predstavuje aj rozdiel medzi sumou uplatnenou žalobou 396,15
Eur a súdom priznanou sumou 130,15 Eur) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 11.08.2014 do

zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia
úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu oznámením zo dňa 21.10.2014, v ktorom žalobca
ako termín zosplatnenia úveru uviedol dátum 10.08.2014. Súd z predložených dôkazov nemá za
preukázané, že predmetným oznámením došlo k zosplatneniu úveru, a už vôbec nie, že by k nemudošlo k dátumu 10.08.2014. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia,
keďže nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení záväzku. Predložený poštový podací
hárok nedokazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, ale je len dôkazom o odoslaní oznámenia žalovanej.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby žalobca súdu predložil dôkaz o doručení predloženého
oznámenia o zosplatnení záväzku, súd by na spätné zosplatnenie nemohol prihliadať, nakoľko termín
zosplatnenia úveru nie je možné v doručenom oznámení určiť spätne, ako to urobil žalobca. Hoci v
právnych vzťahoch možno dojednať aj tzv. automatické zosplatnenie záväzku, ku ktorému dochádza

po splnení dohodnutých podmienok, takéto automatické zosplatnenie záväzkov však v spotrebiteľských
veciach vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko by odporovalo ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré uplatnenie
práva veriteľa na zosplatnenie záväzku viaže na kumulatívne splnenie dvoch zákonných predpokladov,
ktorými sú omeškanie dlžníka so zaplatením splátky o viac ako 3 mesiace a upozornenie dlžníka
veriteľom na možnosť uplatnenia zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní. Práve táto druhá
podmienka v spotrebiteľských vzťahoch bráni automatickému zosplatneniu záväzku, nakoľko právo na

zosplatnenie možno uplatniť až po upozornení na možnosť jeho uplatnenia, pričom až po márnom
uplynutí zákonom stanovenej lehoty môže veriteľ právo na zosplatnenie voči dlžníkovi aj uplatniť. Podľa
súdu termín zosplatnenia úveru možno v spotrebiteľských vzťahoch určiť len dátumom, ktorý nasleduje
po doručení tohto jednostranného právneho úkonu jeho adresátovi. Tvrdenie žalobcu o možnosti
spätného zosplatnenia úveru k dátumu, ktorý by predchádzal dňu doručenia tohto jednostranného úkonu

jeho adresátovi by znamenalo, že termín zosplatnenia by bolo možné určiť aj kedykoľvek spätne, čo
by viedlo k absurdnému záveru, podľa ktorého by po splnení zákonných predpokladov a uskutočnení
jednostranného právneho úkonu zosplatnenia bolo možné vyhlásiť zosplatnenie úveru spätne, hoci aj
k dátumu, keď tento jednostranný právny úkon nebol ani uskutočnený, resp. k dátumu, keď neboli
na zosplatnenie splnené zákonné predpoklady. To by zároveň znamenalo priznať právnemu úkonu

účinky v rozpore s § 45 ods.1 OZ ešte skôr ako bol tento právny úkon uskutočnený. Takýto absurdný
záver vyplýva z tvrdenia žalobcu, ktorý k zosplatneniu záväzku pristúpil oznámením zo dňa 21.10.2014,
odoslaným 23.10.2014, avšak účinky tohto zosplatnenia mali podľa tvrdenia žalobcu nastať už ku dňu
10.08.2014, pritom na možnosť zosplatnenia s upozornením v zmysle § 53 ods. 9 OZ mala byť žalovaná
upozornená až v predžalobnej upomienke zo dňa 28.08.2014. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že

predmetným oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.10.2014 už nemohlo po jeho doručení žalovanej
dôjsť k zosplatneniu úveru, nakoľko posledná 13.splátka bola splatná dňa 05.09.2014, teda ešte
predtým, ako žalobca oznámenie o zosplatnení vypracoval. Z tohto dôvodu súd nemal za preukázané
tvrdenie žalobcu, že oznámením zo dňa 21.10.2014 došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru ku dňu
10.08.2014. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ohľadne príslušenstva posudzoval úver ako

nezosplatnený, a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

16. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že plnenie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach, pričom žalovaná
sa v zmysle zmluvy zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú sumu v prvých 3 mesačných splátkach vo výške
3,50 Eurá a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 95,55 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10.

deň po uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 10.09.2013. Každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho
súd ustálil, že nasledovné splátky č. 2 a 3 boli splatné dňa 10.10.2013 a 09.11.2013. Na prvých troch
splátkach sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi spolu 10,50 Eur (3x3,5). Ďalších 10 pravidelných
mesačných splátok č. 4-13 malo byť splatných postupne dňa 09.12.2013, 08.01.2014, 07.02.2014,

09.03.2014,08.04.2014,08.05.2014,07.06.2014,07.07.2014,06.08.2014a05.09.2014.Zoskutočnosti,
že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a po zohľadnení sumy prvých
troch splátok, vyplýva, že suma každej ďalšej splátky (splátky č. 4 až 13) mala byť vo výške 68,95
Eur ((700 - 10,5)/10). Žalovaná na splátky úveru uhradila sumu 569,85 Eur, čo znamená, že uhradila
prvé tri splátky istiny splatné 10.09.2013, 10.10.2013, 09.11.2013, po 3,50 Eur, v celkovej výške 10,50

Eur a splátky č. 4 až 11, splatné dňa 09.12.2013, 08.01.2014, 07.02.2014, 09.03.2014, 08.04.2014,
08.05.2014, 07.06.2014, 07.07.2014, každú po 68,95 Eur, v celkovej výške 551,60 Eur (8x68,95). Z
nasledujúcej 12.splátky, splatnej 06.08.2014, bola uhradená suma 7,75 Eur (zistená ako rozdiel medzi
celkovo uhradenou sumou 569,85 Eur a sumou pripadajúcou na splátky č. 1 - 11 vo výške 562,10 Eur) a
neuhradená zostala čiastka 61,20 Eur. Táto neuhradená časť 12. splátky, bola splatná dňa 06.08.2014.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil súd, napriek nečinnosti žalovanej,
teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je
premlčaný. Premlčacia doba tejto prvej časti neuhradenej splátky v zmysle ustanovenia § 101 v spojení
s § 103 OZ by sa premlčala až dňom 07.08.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 04.07.2016, tedapred uplynutím premlčacej doby. Rovnaký záver, t.j. o nepremlčaní platí aj pre poslednú 13. splátku vo
výške 68,95 Eur, splatnú dňa 05.09.2014. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má
súd za preukázané, že žalobou dôvodne uplatnený nárok v rozsahu 130,15 Eur nie je premlčaný, preto

súd podanej žalobe, v rozsahu, ktorý súd posúdil ako dôvodný, vyhovel.

17. Súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než žalobca požaduje, preto hoci má
žalobca nárok na úroky z omeškania už z neuhradenej časti 12. splátky, a to počnúc dňom 07.08.2014
(dňom nasledujúcim po jej splatnosti), vzhľadom na to, že žalobca požadoval priznať úroky z omeškania

až od 11.08.2014 do zaplatenia, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania len
od 11.08.2014 do zaplatenia, a to zo sumy 61,20 Eur, pričom táto suma predstavuje neuhradenú
časť 12.splátky, splatnú dňa 06.08.2014. Za dôvodne uplatnený považuje súd aj nárok na úroky z
omeškania prislúchajúci na poslednú 13. splátku, splatnú dňa 05.09.2014, pri ktorej sa žalovaná dostala
do omeškania dňom nasledujúcim po jej splatnosti, t.j. dňom 06.09.2014. Toto omeškanie stále trvá,
preto má žalobca zo súm neuhradených splátok nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo

dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu
ohľadne úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto
vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 07.08.2014 a k 06.09.2014 bola 0,15 %
ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne, a to počnúc dňom
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok (s prihliadnutím na viazanosť súdu rozsahom podanej
žaloby, v ktorej žalobca požadoval úroky z omeškania od 11.08.2014) úveru až do ich zaplatenia.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
bol v konaní úspešný na 32,85 % (130,15/396,15). Žalovaná bola úspešná na 67,15 % (100-32,85).

Právo na náhradu trov konania by tak vzniklo žalovanej v rozsahu 34,30 % (67,15 - 32,85), ktorá mala
v konaní úspech vo väčšej miere než žalobca. Keďže v konaní žalovanej žiadne trovy nevznikli a ani
žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovejznačkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).